Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-852-2009.pdf
PDF · 115.94 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/852/2009
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti povinnému: O. Š., H.. XX.X.XXXX, C. U. XXXX/XX, E. L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod sp. zn. EX 2045/09, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 311,30 Eur s prísl., trov exekúcie a o podnete súdneho exekútora na preskúmanie exekučného titulu takto
rozhodol:
I.Exekúciu vedenú proti povinnému súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod č. EX 2045/09 z a s t a v u j e .
II.O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 14.10.2009 na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške 311,30 Eur s príslušenstvom priznanej právoplatným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, so sídlom Sibírska 1329, Holíč, č.k. F 203/2008 zo dňa 18.2.2009 a trov exekúcie.
Súdny exekútor dňa 28.10.2009 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s návrhom oprávneného.
Dňa 29.10.2009 Okresný súd Trebišov poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.
Dňa 25.10.2013 predložil súdny exekútor súdu „Podnet na rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie a na rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie“. Exekútor v podaní uvádza, že vymáhané nároky vyplývajú zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom (oprávneným v exekučnom konaní) spotrebiteľovi (povinnému v exekučnom konaní). Keďže exekútor nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky v celom rozsahu uvedenom v exekučnom titule, ako aj v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podal na súd podnet na preskúmanie exekučného titulu a na prípadné rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie nad možný zákonom prípustný rozsah, resp. aj na prípadné rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o čiastočnom zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného priadku súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a./ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b./ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c./ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia lebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským
rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda oprávnený na rozhodcovský rozsudok hľadieť tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Exekučný súd preto môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci už bolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.
Ak rozhodcovský rozsudok odporuje vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z toho vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak od začiatku konania povinný prihliadať na to či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku.
Znenie ustanovenia § 35 zákona o rozhodcovskom konaní obmedzuje účinky rozhodcovského rozsudku iba na účastníkov rozhodcovského konania. Zámerom zákonodarcu teda nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Celý doterajší výklad bol urobený s cieľom vysvetliť oprávnenosť súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok, a to aj bez návrhu. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu, sp. zn. F 203/2008 zo dňa 18.2.2009. Uvedeným rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 311,30 Eur, úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z čiastky 311,30 Eur odo dňa 24.7.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 4,77 Eur a nahradiť trovy konania vo výške 23,70 Eur. Pohľadávka uplatnená oprávneným na rozhodcovskom súde vznikla z Úverovej zmluvy č. 3612073407, ktorú účastníci medzi sebou uzavreli dňa 7.12.2006. Predmetom zmluvy bol úver v celkovej výške 10 000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach po 599,- Sk. Celková výška úveru pri RPMN 44,80% predstavovala sumu 14 376,-Sk. Keďže povinný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a bol v omeškaní so splácaním úveru, podal oprávnený dňa 13.11.2008
u rozhodcu JUDr. Radima Kuchtu návrh na začatie rozhodcovského konania. Rozhodca JUDr. Radim Kuchta odvodil právomoc na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy.
Súd predmetnú úverovú zmluvu preskúmal, posúdil a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) účinný v čase uzavretia zmluvy medzi oprávnenou a povinným (t.j. dňa 7.12.2006) sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona sa zmluvou spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona je veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zákona je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava oddiel: Sa, Vložka č.: 10130/T, kde má ako predmet činnosti oprávnený zapísané poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Povinný je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej Úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva preto spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je teda nutné okrem ustanovení zmluvy, Všeobecných úverových podmienok, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernica nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Právna úprava v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008, ktorá dostávala do pozície spotrebiteľských zmlúv iba taxatívne určené typy zmlúv, nebola v súlade so Smernicou, pretože podľa smernice každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Z vlastností právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, možno podľa súdu odvodiť, že správnym úradným postupom orgánom verejnej moci zriadeným Slovenskou republikou môže byť iba taký postup, pri ktorom
odmietne výklad práva porušujúci úpravu Európskeho spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa vnútroštátna úprava interpretuje a aplikuje tak, aby nedošlo k porušeniu práva ES/EU. Platná právna úpravu ku dňu podpísania zmluvy s povinným (7.12.2006) podliehala po 1.5.2004 povinnostiam určený v smerniciach Európskych spoločenstiev a Európskej únie bez ohľadu na to, či bola prijatá pred 1.májom 2004 alebo po 1.máji 2004. Úprava § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008 bráni orgánom súdnej moci v SR poskytnúť spotrebiteľom ochranu tých práv, ktoré sa im priznávajú podľa práva ES/EÚ, ako aj vo vnútroštátnom poriadku SR zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka malo v čase uzavretia zmluvy s povinným povahu obsolétnej právnej normy, pretože toto ustanovenie nie je možné uplatniť v súlade s Čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s Čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Z uvedeného vyplýva, že aj tie typy zmlúv, ktoré Občiansky zákonník v znení do 31.12.2007 upravoval inde ako v ôsmej časti prípadne Obchodnom zákonníku, môže mať povahu spotrebiteľských zmlúv.
Smernica Rady 93/13 EHS vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať. Okruh neprijateľných podmienok v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa upravoval postupne viacerými novelami. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámce smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“, čl. 8 smernice.
Kým teda smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho, teda neuzavretého výpočtu neprijateľných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 ( ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti,
že uvedená podmienka sa v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, keď je možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, tak ako je to v predmetnej zmluve, ale možnosť výberu je výhradne na dodávateľovi. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Občianskom zákonníku.
Po preskúmaní Úverovej zmluvy č. 3612073407 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 7.12.2006 a Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré tvora súčasť zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.
Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto exekučný súd posudzoval rozhodcovskú doložku upravenú v úverovej zmluve berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť, preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba , ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch, akými sú zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž síce vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie, ktoré je typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií.
Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Hlave 14. Záverečné ustanovenia, § 18 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa ktorej: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba.“
Táto rozhodcovská doložka, ktorej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc, je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná a je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých následkov , ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu , ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo zastaviť, a to v celom rozsahu. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za tým účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil, že rozhodcovská doložka upravená v predmetnej úverovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach na strane spotrebiteľa, pretože ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. Súd rozhodcovskú doložku tak, ako bola dojednaná v zmluvných podmienkach, vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy táto podmienka nebola uvedená v príkladmom výpočte neprijateľných podmienok ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Až s účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uviedol ako neprijateľnú podmienku aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa všeobecnej klauzuly § 53 ods. 1Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Doložku nie je možné akceptovať, ak od spotrebiteľa vyžadovala podrobiť sa arbitráži. Preto nie je možné ani poskytnúť súdnu ochranu oprávnenému v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.
Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.
Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak sa má podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh dodávateľa, je dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok (napr. neprimeraná sankcia za porušenie povinnosti zo zmluvy) nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, súd musí zastaviť exekúciu v celom rozsahu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní). Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Záverom ešte súd poznamenáva, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je spojené s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom a preto od právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zaniká prekážka rozsúdenej veci. Preto dodávateľovi nič nebráni uplatniť opätovne svoje práva tentokrát už na štátnom súde. Rozhodcovský rozsudok nezaniká, iba budú zrušené jeho účinky.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
(§205 ods.1 OSP ).