Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/19/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci osoby oprávnenej na výživné (navrhovateľky): N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XX, proti osobe povinnej platiť výživné/ otcovi (odporcovi): E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 53 588 452, vo veci výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -187 zo dňa 7. decembra 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nedoplatku na výživnom m e n í tak, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.1.2022 do 31.12.2022 vo výške 480 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur k rukám N. Y. spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu vo výške 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 01.01.2022. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 vo výške 1 080,- Eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že spolu s návrhom matky navrhovateľky vo veci samej na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne, doručeným súdu dňa 03.01.2022, bol podaný aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazanie otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne k rukám matky vopred, vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Okresný súd Žilina uznesením č. k. -50 zo dňa 27.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -95 zo dňa 31.05.2022 dočasne zveril maloletú N. do osobnej starostlivosti matky v období od 03.01.2022 do 17.02.2022, otca zaviazal prispievať na výživu N. výživným vo výške 100,- Eur mesačne k rukám N. a rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci určenia výživného otca na toho času už plnoletú N..

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že matka býva s dcérou N. v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve s otcom N.. Za bývanie platí plyn 110,- Eur, elektriku 40,- Eur, internet 20,- Eur mesačne, za vodu 60,- Eur za pol roka, má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou, na lieky, ktoré musí

užívať, mesačne vynakladá okolo 50,- Eur, spláca úver, ktorý brali spoločne s otcom N., mesačne 41,- Eur, mesačný príjem za obdobie január až marec 2021 predstavoval 1 217,- Eur, od 01.04.2021 bola práceneschopná, v období apríl až december 2021 poberala nemocenské dávky v celkovej výške 7 934,80 Eur, za obdobie február až august 2022 poberala nemocenské dávky v celkovej výške 5 928,60 Eur, od 18.07.2022 bola zamestnaná do 30.09.2022, kedy bol pracovný pomer ukončený v skúšobnej dobe, od októbra 2022 je opäť práceneschopná a do 18.12.2022 poberala nemocenské dávky 860,- Eur mesačne, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 172,10 Eur mesačne. Okrem domu nie je vlastníčkou iných nehnuteľností. Za trvania manželstva nadobudli do vlastníctva s otcom N. 2 autá, jedno užíva matka. S otcom N. sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej N. v čase, keď bola N. maloletá, ktorá počas konania dňa XX.XX.XXXX dovŕšila plnoletosť, pristúpila k návrhu matky na určenie výživného a žiadala určiť výživné vo výške 300,- Eur mesačne od podania návrhu. Je študentkou 4. ročníka, má bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu, na stužkovú platila 300,- Eur, na začiatku roka na pomôcky vynaloží 40,- Eur, ZRŠ sa platilo 20,- Eur, do fitnescentra permanentka na mesiac stojí 20,- Eur, cestovné do školy platí 1,- Euro denne. Na stravu vynaloží okolo 200,- Eur, za ošatenie okolo 80,- Eur mesačne. Otec jej prispel na autoškolu 600,- Eur. Odporca poberá výsluhový dôchodok (apríl až jún 2022 vo výške 1 096,34 Eur mesačne, júl až september 2022 vo výške 1 110,60 Eur mesačne) a na základe dohody o pracovnej činnosti má príjem okolo 40,- Eur mesačne, býva u mamy v 3-izbovom byte, na stravu a bývanie jej prispieva 300,- Eur. Je spoluvlastníkom rodinného domu, kde býva navrhovateľka s matkou. Splátku úveru nespláca, má výdavky vzhľadom na zdravotné problémy s liečbou kolena, ktoré nevie preukázať. Jeho matka mu požičala prostriedky na rekonštrukciu rodinného domu vo výške 15 000,- Eur, jednalo sa o ústnu dohodu a tieto musí splácať.

3. Vychádzajúc z ust. § 62 Zákona o rodine konštatoval, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), prihliadol k odôvodneným potrebám N.. Odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu N. výživným vo výške 200,- Eur mesačne k rukám N. od 01.01.2022, teda od začiatku mesiaca, v ktorom pol podaný návrh na určenie výživného (návrh bol podaný 03.01.2022), keďže výživné sa platí mesačne vopred a N. bola v tom čase maloletá a táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám N., vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu, s prihliadnutím na jeho príjem, výdavky a skutočnosť, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. Prihliadol na to, že matka si plní vyživovaciu povinnosť k dcére aj uspokojovaním jej bytových potrieb, ako aj na to, že N. je vyplácaný rodinný prídavok, z čoho uhrádza časť svojich potrieb. Zúčtoval výživné, ktoré odporca platil v rozhodnom období, na základe neodkladného opatrenia platil 100,- Eur, za obdobie marec až november 2022, teda 9 mesiacov x 100,- Eur = 900,- Eur, za apríl 2022 - 90,- Eur, za máj 2022 - 110,- Eur, za jún 2022 - 100,- Eur, za júl 2022 - 80,- Eur, za august 2022 - 40,- Eur, spolu navyše 420,- Eur. Do sumy výživného, ktoré platil v rozhodnom období, nezarátal poplatok za autoškolu, keďže sa nejedná o plnenie, ktoré sa týka výživy N., a teda jej bežných odôvodnených potrieb v mesiaci.

4. Nedoplatok za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 vo výške 1 080,- Eur (zaplatiť mal 2 400,- Eur, zaplatil 1 320,- Eur) povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Odporcovi umožnil zaplatiť nedoplatok v predĺženej lehote ( ) a tento povolil splácať v splátkach.

5. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie návrh matky, v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 400,- Eur od podania návrhu a návrh N., v ktorom žiadala určiť výživné vo výške 300,- Eur od podania návrhu, zamietol.

6. O trovách konania rozhodol za použitia (ďalej len „“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odporca, ako osoba výživou povinná, vo výroku o vyživovacej povinnosti vo výške 200,- Eur mesačne a vo výroku o nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 vo výške 1 080,- Eur. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj tým, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V napadnutom rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ako vyhodnotil jednotlivé v odôvodnení vymenované dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Absentuje preskúmateľné odôvodnenie v zásadnej otázke určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu na sumu 200,- Eur mesačne, a nie na sumu 170,- Eur ako navrhol na pojednávaní dňa 07.12.2022. Namietal nesprávnosť rozsudku aj pokiaľ ide o určenie nedoplatku na výživnom v sume 1 080,- Eur, aj v nezohľadnení platieb výživného na autoškolu v celkovej sume 600,- Eur (2 x 300,-Eur) v prospech navrhovateľky dňa 20.09.2022. K uvedeným platbám pristúpil na žiadosť navrhovateľky, pretože uznal potrebu vynaloženia výdavkov na autoškolu ako opodstatnenú. To, že išlo o súčasť plnenia vyživovacej povinnosti, je vyjadrené pri určení platby „výživné autoškola“. Je nepochopiteľné, ak súd prvej inštancie uznal medzi výdavky navrhovateľky, ktoré majú byť pokryté výživným, poplatok za stužkovú alebo permanentku do fitnescentra, ale poplatok za autoškolu nie.

8. Matka navrhovateľky vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že od januára 2023 došlo k zvýšeniu poplatkov o 20 % za energie, výdavky na chod domu má 280,- Eur, sama spláca úver, ktorý si s manželom zobrali. Pre jej vážny zdravotný stav sa nedokáže zamestnať. Jej príjem je 192,50 Eur mesačne. S tvrdením manžela, že 600,- Eur na autoškolu má byť považované za výživné, nesúhlasí. Príjem do domácnosti bez manželovho výživného za január 2023 bol 202,10 Eur, manžel v decembri poslal iba 100,- Eur, hoci mal poslať aj 50,- Eur splátku za nedoplatené výživné. Dňa 21.01.2023 poslal sumu 100,- Eur a 24.01.2023 sumu 100,- Eur, hoci ho súd zaviazal k pätnástemu kalendárnemu dňu v mesiaci posielať výživné vo výške 200,- Eur a splátku 50,- Eur ako nedoplatok výživného. Odvolanie manžela a zbytočné naťahovanie súdneho konania neprospieva už teraz zlému zdravotnému stavu a psychickej pohode navrhovateľky.

9. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v decembri 2022 jej odporca poslal iba 100,- Eur a za január jej ku dňu 24.02.2023 poslal 200,- Eur. Sám odporca na súdnom pojednávaní priznal, že 600,- Eur nie je výživné, ale suma na absolvovanie autoškoly. Od augusta 2021 do konca roka 2021 matke neprispieval žiadnou sumou. Od januára 2023 sa ich finančná situácia zmenila. Poplatky na domácnosť sa zvýšili o 20 %. Pre ťažký zdravotný stav matka nemôže pracovať a poberá invalidný dôchodok, ktorý jej od januára 2023 zdvihli o 11,8 % na sumu 192,50 Eur. K tomu jej na účet chodí prídavok na dieťa. Náklady na domácnosť po zvýšení sú 230,- Eur a príjem už so zvýšeným prídavkom na dieťa je 250,- Eur. Aj odporcovi zdvihli dôchodok z 1 080,- Eur na sumu okolo 1 200,- Eur a suma 250,- Eur nie je veľká, keďže ešte pracuje aj na dohodu. Suma 200,- Eur je len na veľmi skromný život, jednoduchá strava a cestovné do školy. Ako prílohu pripojila komunikáciu s odporcom ohľadne úhrady vodičského preukazu.

10. Ďalšie podania účastníkov konania neboli súdu v odvolacom konaní doručené.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie podal včas ( ) účastník konania proti rozhodnutiu, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách a , ktorý podľa v spojení s vo výroku o nedoplatku na výživnom zmenil a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa v spojení s ako vecne správne potvrdil.

12. So záverom súdu prvej inštancie vyjadreným v odseku 26. odôvodnenia rozsudku, že nezarátal do sumy výživného, ktoré odporca platil v rozhodnom období, poplatok za autoškolu, keďže sa nejedná

o plnenie, ktoré sa týka výživy navrhovateľky, a teda jej bežných odôvodnených potrieb v mesiaci, sa odvolací súd nestotožnil.

13. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné hľadiská a pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Iné potreby má dieťa útleho veku a iné má dieťa napríklad dospievajúce, či vysokoškolák. Výživné pre dieťa neslúži len na uspokojovanie všetkých jeho hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv, atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa nepravidelne, za dlhšie obdobie. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne schopnosti a možnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Obaja rodičia sa podieľajú na výžive dieťaťa nielen výživným vo finančnej podobe, ale aj vecnými plneniami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne sú aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine). Naviac súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia navrhovateľky sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, pričom po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti navrhovateľka zostala bývať s matkou v rodinnom dome, ktorý majú jej rodičia v spoluvlastníctve. Vychádzajúc zo skutkových zistení uvedených v odseku 6. odôvodnenia rozsudku, navrhovateľka, ktorá počas súdneho konania (18.02.2022) nadobudla plnoletosť, pristúpila k návrhu matky na určenie výživného a žiadala určiť výživné vo výške 300,- Eur. Je študentkou 4. ročníka, má bežné výdavky na stravu okolo 200,- Eur mesačne, ošatenie okolo 80,- Eur mesačne, výdavky na hygienu, jednorazový výdavok na stužkovú 300,- Eur, výdavky na pomôcky na začiatku roka 40,- Eur, výdavky na ZRŠ 20,- Eur, permanentka do fitnescentra 20,- Eur mesačne, do fitnescentra chodí denne a na cestu vynaloží 1,- Euro, cestovné do školy 1,- Euro denne. Odporca jej prispel na autoškolu sumou 600,- Eur.

15. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a vyhodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 62 ods. 2 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd vyvodil, že súd prvej inštancie podrobne preskúmal možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, avšak tieto bolo potrebné hodnotiť aj s odôvodnenými potrebami navrhovateľky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada k tomu, ako každý z rodičov sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine) a v prípade absencie jedného z rodičov v starostlivosti o dieťa, je povinný túto absenciu kompenzovať v rozsahu (vo výške) určenej vyživovacej povinnosti. V čase rozhodovania v odvolacom konaní bolo odvolaciemu súdu známe, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -50 zo dňa 27.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -95 zo dňa 31.05.2022 bola (v tom čase) maloletá N. dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky v období od 03.01.2022 do 17.02.2022, otec bol zaviazaný prispievať na výživu N. výživným vo výške 100,- Eur mesačne k rukám N., s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci určenia výživného otca na toho času už plnoletú N.. Navrhovateľka navštevuje 4. ročník strednej školy, kedy možno predpokladať zvýšené nielen bežné, ale aj mimoriadne výdavky (napr. stužková, doučovanie v rámci prípravy na vysokú školu, kurz autoškoly, ...). Je treba si uvedomiť, že dieťa nemôže samo uhrádzať takýto výdavok, preto takýto mimoriadny výdavok súvisiaci s jej odôvodnenými potrebami sú povinní uhradiť rodičia. Z komunikácie formou sms medzi navrhovateľkou a odporcom vyplýva, že na autoškolu jej finančne prispeje odporca. Ide o nadštandardný výdavok materiálnej povahy na odôvodnenú potrebu navrhovateľky - podporu

jej osobnostného rozvoja, ktorý jej v rámci prípravy na budúce povolanie môže pomôcť k rýchlejšiemu zaradeniu sa do zamestnaneckého, resp. podnikateľského prostredia, vzhľadom na čoraz častejšiu požiadavku vodičského preukazu na súčasnom trhu práce. Z obsahu komunikácie, ani z iného listinného dôkazu nevyplýva dohoda, že odporca kurz autoškoly uhradí v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Záveru, že tento výdavok v sume 600,- Eur (2 x 300,- Eur) je potrebné započítať do odporcom uhradeného bežného výživného v rozhodnom období, svedčí skutočnosť, že išlo o výdavok vyššej hodnoty (oproti bežným výdavkom na obuv, ošatenie, športové či kultúrne podujatie, ...), ako aj že o úhradu kurzu autoškoly ho navrhovateľka sama požiadala. V tejto súvislosti odvolací súd primerane poukazuje na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČSSR sp. zn. zo dňa 18.12.1965 (R 15/1966), v zmysle záverov ktorého výrok rozsudku, podľa ktorého je žalovaný povinný platiť na výživu neplnoletej (dcéry - poznámka odvolacieho súdu) určitú peňažnú čiastku s tým, že má právo započítať si všetky platby, ktoré platil na výživnom pre neplnoletú (dcéru - poznámka odvolacieho súdu), nie je určitý. Pri posudzovaní majetkových pomerov rodičov je nutné prihliadnuť i k vynaloženým nákladom, ktoré boli použité v prospech neplnoletého dieťaťa. Hodnotiac okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k podmienkam vyplývajúcim z § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby odporcom uhradená suma 600,- Eur na kurz autoškoly pre navrhovateľku bola započítaná do celkovej sumy uhradeného výživného. Na uvedenom závere nič nemení ani argument navrhovateľky vo vyjadrení zo dňa 24.01.2023 k odvolaniu, v ktorom uviedla, že „sám otec na súdnom pojednávaní priznal, že tých 600,-Eur, čo mi poslal na účet, nie je výživné, ale suma na absolvovanie autoškoly“, nakoľko takéto vyjadrenie odporcu z obsahu zápisu o pojednávaní zo dňa 19.10.2022 ani zo dňa 07.12.2022 nevyplýva. Na druhej strane mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že odporca v mesiaci september 2022 poslal navrhovateľke 2 x 300,- Eur príspevok na autoškolu ako súčasť plnenia vyživovacej povinnosti, keď ako poznámku k uvedeným platbám uviedol „výživné autoškola“ (č. l. 128 spisu). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie odporcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý určil výšku nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 v sume 1 080,- Eur, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022 určil vo výške 480,- Eur, pričom tento povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom výhody splátok.

16. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o otázku určenia výšky vyživovacej povinnosti na sumu 200,- Eur, a nie na sumu 170,- Eur ako navrhol na pojednávaní dňa 07.12.2022. K námietke, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti nedostatočne odôvodnené, odvolací súd preskúmaním spisového materiálu, zápisu o pojednávaní zo dňa 19.10.2022 a zo dňa 07.12.2022, ako aj vypočutím zvukovej nahrávky z pojednávania zo dňa 07.12.2022, ktorá tvorí súčasť elektronického súdneho spisu, konštatoval nedôvodnosť vznesenej odvolacej námietky. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, z akých skutočností pri rozhodovaní vychádzal, keď ku svojím záverom dospel v kontexte vykonaných dôkazov a vo veci (v tejto časti) správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie zákonu zodpovedajúcim spôsobom a presvedčivo odôvodnil. Za účelom zistenia odôvodnených potrieb navrhovateľky a schopností a možností rodičov vykonal dokazovanie, okrem listinných dôkazov zisťoval skutočný stav veci aj výsluchom účastníkov na súdnom pojednávaní. Obaja rodičia i navrhovateľka boli osobne prítomní na súdnom pojednávaní, mali možnosť sa k prejednávanej veci vyjadriť, odporca aj za prítomnosti svojho právneho zástupcu. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na , v zmysle ktorého súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Zároveň vyšetrovací princíp v mimosporovom konaní neneguje procesnú aktivitu účastníkov konania, ktorí v týchto konaniach majú zachovanú povinnosť súčinnosti ( ) a tiež povinnosť úplného a pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia. V zmysle Zákona o rodine súd prvej inštancie podrobne zisťoval odôvodnené potreby navrhovateľky a osobné a majetkové pomery rodičov. Odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia podrobne uvedené v odsekoch 5. až 17. napadnutého rozhodnutia, pričom zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že určenie výživného vo vzťahu k odporcovi vo výške 200,- Eur je dôvodné a dostatočným spôsobom v napadnutom rozsudku odôvodnené.

17. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces ( SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2004). Do obsahu základného práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( v spojení s ), a nie účastníkov. Preto ak odporca na pojednávaní dňa 07.12.2022 navrhol výšku vyživovacej povinnosti v sume 170,- Eur, pričom súd prvej inštancie túto určil vo výške 200,- Eur, odvolací súd konštatuje, že rozhodol na základe podrobne zisteného skutkového a skutočného stavu, po dôkladnom vyhodnotení v konaní vykonaných dôkazov, relevantných pre vydanie rozhodnutia vo veci a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo, v súlade so zákonom v napadnutom rozsudku odôvodnil.

18. Keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia v časti o výške vyživovacej povinnosti odporcu, odvolací súd na základe zisteného skutkového a skutočného stavu, prihliadajúc na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správne potvrdil.

19. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov (prvostupňového a odvolacieho) konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov nárok na náhradu trov priznať.

20. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )