Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-320-2008.pdf
PDF · 79.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/320/2008
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: SR, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom Štúrova 36, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: M., spol. s r.o., so sídlom D. XXX/XX, T., IČO: 36 377 741 (vymazaný z obchodného registra dňom 09.12.2006), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gavurom, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky vo výške 72,50 eur s prísl. a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 5,83 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Podaním doručeným tunajšiemu súdu od súdneho exekútora dňa 04.12.2013 žiadal, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd z úradnej povinnosti zistil, že povinný bol dňom 09.12.2006 vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Žilina.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30.11.2006 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Súd podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 10899/L zistil, že dňom 09.12.2006 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36K/86/2005-72 zo dňa 13.09.2006, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra.
V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra v dôsledku čoho stratil procesnú subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane povinného je neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať, nakoľko právneho nástupcu povinného, na ktorého by prešla vymáhaná pohľadávka, niet.
Súd preto postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ako jednu z podmienok konania, exekúciu zastavil ex offo v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súdny exekútor si spoločne s predloženým podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 18,45 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súd pri určení výšky paušálnej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky) vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd z tejto priznanej odmeny nepriznal 20% DPH, nakoľko súdny exekútor dostatočne nepreukázal, že je jej platiteľom (doklad o tom, že je jej platiteľom) a taktiež neuviedol údaje potrebné na to, aby súd zistil túto skutočnosť na webovom portáli www.drsr.sk <http://www.drsr.sk>.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 eur za úkony súdnym exekútorom vyúčtované ako zisťovanie majetku a spracovanie exekučných príkazov, pretože nemal túto časovú odmenu v exekučnom spise špecifikovanú ani účelne preukázanú a taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 3,32 eur za úkon súdnym exekútorom vyúčtovaný ako doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, pretože sa nejednalo o fyzické doručenie ale doručovanie prostredníctvom poštovej prepravy. Taktiež súd z týchto nepriznaných odmien nepriznal ani 20% DPH.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 2,51 eur za doručovanie: 2x upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému 1,09 eur, spolu v sume 2,18 eur, 1x doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie konateľke povinného v sume 0,33 eur.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 5,83 eur.
O tom kto má platiť náhradu trov exekúcie súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).