Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-64-2014.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Subarea
9Co/64/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: T.. L. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., M. 5, zast. Mgr. Jozefom Vidom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, proti odporcovi: Bc. T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., B. XX, zast. Bc. C. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., E. X/B, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. júna 2013 č. k. 15C/119/2013-104 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. októbra 2013 č. k. 15C/119/2013-143, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. 02. 2008 č. k. 9C/252/2007-141 a to tak, že dňom 08. 11. 2012 zrušil povinnosť navrhovateľa platiť výživné na odporcu naposledy určené sumou 116,17 eura (3.500,- Sk) mesačne a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, § 75 ods. 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého považoval za zrejmé, že odporca nadobudol schopnosť sám sa živiť. Keďže išlo o podstatnú zmenu pomerov, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Okrem toho zastal názor, že v danej veci nebolo možné aplikovať ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj mal za nepreukázané, že odporca nebol schopný sám sa živiť za čas od podania návrhu, t. j. 08. 11. 2012 do júna 2013, a preto rozhodol tak, že dňom 08. 11. 2012 zrušil povinnosť navrhovateľa platiť výživné na odporcu naposledy určené sumou 116,17 eura (3.500,- Sk) mesačne. Následne rozhodol o trovách konania a to podľa § 150 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania celkom nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietajúc nesprávne posúdenie veci. Mal za to, že zmena pomerov nenastala v čase podania návrhu navrhovateľa, nakoľko v tom čase bol ešte študentom denného štúdia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Technickej fakulty, Programu Kvalita produkcie. Doklad o štúdiu bol navrhovateľovi doručený Slovenskou poštou ešte v septembri 2012. Podstatná zmena pomerov nastala až ukončením štúdia a to vykonaním štátnej skúšky dňa 17. 06. 2013, pretože do uvedeného termínu bol riadnym študentom denného štúdia. Na základe uvedeného ustálil, že od októbra 2012 si navrhovateľ dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť, a preto bolo podané trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ v Nitre, ako aj sa začalo exekučné konanie, čoho si bol navrhovateľ vedomý, a preto naťahoval konanie až do konca štúdia. Čo sa týkalo jeho vlastníctva k nehnuteľnosti, poukázal na ťarchy, ktoré ho obmedzujú nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Okrem toho mal za to, že jeho pracovné aktivity boli dôkazom, že nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti z dôvodu negatívneho postoja k práci, tzn. nezáujem zamestnať sa hoci aj na brigádnickú prácu, čím by dochádzalo k porušovaniu dobrých mravov, ako je
uvedené v rozsudku. S poukazom na uvedené zastal názor, že pri rozhodovaní nároku oprávneného na výživné konajúci súd nespravodlivo posúdil otázku, či v čase podania žaloby a tiež v čase vynesenia rozsudku bol schopný sa samostatne živiť alebo nie a dospel k nesprávnym záverom, preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, príp. zmeniť tak, že vyhovie nároku navrhovateľa.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. Považoval za zrejmé, že v školskom roku 2012/2013 sa povinnosti odporcu v ničom nelíšili od povinností externých študentov v rovnakom ročníku, nakoľko jeho právny status študenta dennej formy štúdia na SPU neprinášal a nebol spojený s návštevou žiadnej prednášky, cvičenia, či seminárov. Bolo nepochybné, že odporca už nadobudol schopnosť sám sa živiť, nakoľko už počas svojich štúdii si privyrábal takýmto spôsobom, navyše ak absolvoval jazykové kurzy nemčiny a francúzštiny, určite by sa mohol uplatniť na trhu práce už v novembri 2012 bez toho, že by zanedbal svoje študijné povinnosti, ktoré už mal vtedy splnené. Čo sa týkalo exekučného konania, mal za to, že s posúdením tejto veci exekučné konanie nemá nič spoločné. Pre úplnosť poznamenal, že v exekučnom konaní bol súdom povolený odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. 15C/119/2013. Zastal tiež názor, že ak by chcel zákonodarca viazať trvanie vyživovacej povinnosti na ukončenie štúdia, uviedol by to priamo v Zákone o rodine.
Keďže odvolanie odporcu nespĺňalo zákonnom požadované náležitosti, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21. októbra 2013 č. k. 15C/119/2013-146 vyzval odporcu na jeho doplnenie.
Na výzvu súdu, podaním zo dňa 12. 11. 2013, odporca upravil petit svojho odvolania tak, že navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Následne po doplnení odvolania, podaním zo dňa 03. 02. 2014, doručeným odvolaciemu súdu dňa 05. 02. 2014, odporca doručil súdu svoje späťvzatie odvolania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na súčasné rodinné problémy, ako aj pretrvávajúci postoj navrhovateľa k jeho osobe, ktorý nemožno hodnotiť ako dobrý vzťah otca k synovi, sa rozhodol nepokračovať v konaní, a preto zobral svoje odvolanie v celom rozsahu späť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné podľa § 207 ods. 3 OSP zastaviť, nakoľko došlo k späťvzatiu odvolania skôr ako o ňom bolo rozhodnuté odvolacím súdom.
Podľa § 207 ods. 2 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 207 ods. 3 OSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom účastníka konania, ktorý ho podal. Zákon teda priznáva odvolateľovi právo disponovať odvolacím konaním, kým o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví, teda nerozhoduje o pripustení, či nepripustení späťvzatia odvolania, ale priamo odvolacie konanie zastavuje bez toho, aby skúmal dôvod späťvzatia odvolania. Naviac, ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým odvolateľ možnosť znovu podať odvolanie, rovnako ako stráca možnosť odvolať späťvzatie odvolania. Vzhľadom k tomu, že odporca ako odvolateľ vzal svoje odvolanie späť skôr ako o ňom odvolací súd rozhodol, odvolací súd odvolacie konanie zastavil podľa § 207 ods. 3 OSP.
Podľa § 222 ods. l OSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré bolo zastavené.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.