Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-5-2014.pdf
PDF · 85.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Soni Zmekovej a JUDr. Eriky Madarázsovej, v právnej veci navrhovateľky: L. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q., S. H. H. 45, zastúpená JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky , Podzámska č. 32, proti odporcovi: G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., Mierová 8, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. apríla 2013, č. k. 7P/402/2012-47 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. októbra 2013 č. k. 7P/402/2012-80, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200-eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 11.12. 2012. Zročné výživné za obdobie od 11. 12. 2012 do 30. 04. 2013 vo výške 935,45 eura súd povolil odporcovi splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti zo strany odporcu bol čo do základu podaný dôvodne. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16P/33/2012 - 17 zo dňa 21.02.2012 bola zrušená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke určená rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/274/2009 - 13 zo dňa 11.11.2009 počnúc od 01.01.2012 vzhľadom na to, že navrhovateľka (v tom čase odporkyňa) už ukončila štúdium na strednej škole, určitú dobu bola aj zamestnaná a ďalším štúdiom sa nepripravovala na budúce povolanie. Súd mal za preukázané , že navrhovateľka je od 08.10.2013 študentkou prvého roku štúdia v dennej forme na prvom stupni vysokoškolského štúdia v akademickom roku 2012/2013 na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, s ktorým štúdiom jej pribudli mesačné náklady na živobytie a to školné a kartu na cestovné v sume 121,-eur, podnájom v Bratislave 120,--eur, električenka 13,- eur, cestovné 30,- eur, stravu na deň 8 až 9 eur. Okrem toho navrhovateľka má výdavky na internet 15,- eur, telefón 15,- eur, mesačné splátky za notebook 19,52 eura, životnú poistku 21,28 eur, antikoncepciu 8,-eur, ďalej nepravidelné mesačné výdavky na oblečenie, hygienické potreby a obuv, na učebnice, skriptá, kopírovanie, knižnicu a rôzne iné poplatky ako je návšteva lekára, školské akcie, šport . Ohľadne pomerov na strane odporcu mal súd za preukázané, že odporca je zamestnaný ako elektromontér ,dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 696,28 eura, býva v byte s jeho matkou v D. , ktorej prispieva na domácnosť mesačne 150 eur, pričom týždenne dochádza za prácou do Bratislavy. Pokiaľ išlo o pomery na strane matky navrhovateľky, zistil, že táto je zamestnaná ako špeciálny pedagóg na špeciálnej základnej škole v L. a dosahuje priemerný čistý príjem 764,32 eur mesačne. Býva s navrhovateľkou v U. Q. v byte , ktorý má vo vlastníctve. Rodičia navrhovateľky nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvého stupňa majúc za preukázané, že navrhovateľka sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole konštatoval, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť a výživou je odkázaná na svojich rodičov, ktorí majú voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá dovtedy, kým navrhovateľka nebude schopná sama sa živiť. Súd prvého stupňa skúmajúc odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti odporcu a matky navrhovateľky dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Podľa názoru súdu prvého stupňa odporca môže vzhľadom na svoj príjem 696,28 eura prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne bez ohrozenia vlastnej výživy s poukazom na zákon č. 125/98 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov minimum, podľa ktorého životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu činí od 01.07.2012 sumu 194,58 eura. Poukázal na to, že odporca súhlasil s výškou výživného v sume 200 eur mesačne, ktorá suma je zo strany odporcu podľa názoru súdu prvého stupňa na výživu navrhovateľky postačujúca. V tomto smere uviedol, že matka navrhovateľky, vzhľadom na svoj príjem, môže prispievať aj vyššou sumou, aspoň 220,-eur, čím by boli všetky opodstatnené výdavky navrhovateľky uspokojené. Navrhovateľka totiž pred súdom prvého stupňa uviedla, že náklady na živobytie a štúdium má 400 až 450 eur mesačne a tieto hradí jej matka. Vychádzajúc z uvedeného súd návrhu čo do určenia vyživovacej povinnosti vyhovel, avšak za primeranú považoval výšku výživného v sume 200 eur mesačne, pričom vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Zročné výživné za obdobie od 11.12.2012 do 30. 04. 2013 v sume 935,45 eura súd povolil odporcovi splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a výživné určiť minimálne v sume 270 eur mesačne, počnúc od 11.12.2012. Namietala, že súd prvého stupňa sa s vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami nesprávne vysporiadal, ako aj namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedla, že sa návrhom domáhala proti odporcovi určenia výživného v sume 450 eur mesačne od 01.09.2012 , pretože na jej strane došlo k zmene pomerov, keďže bola prijatá na štúdium I. stupňa dennou formou na Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Podľa jej názoru možnosti odporcu sú také, aby jej na výživnom prispieval vyššou sumou, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že zročné výživné v sume 935,45 eura, ktoré mal splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným , zaplatil jednorazovo po vyhlásení napadnutého rozsudku. Dodala, že aj keď matka má príjem po odrátaní živného minima vyšší oproti otcovi o 48,04 eura, nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že matka má výdavky jednak v spojitosti s užívaním bytu, nákladov na bývanie, ktoré musí vynaložiť a ďalšie výdavky, ktoré nie sú pokryté z platenia výživného od odporcu . Bola toho názoru, že príjem odporcu je iný, pričom v jeho príjme neboli zohľadnené všetky zložky príjmu, čo sa týka odmeňovania, osobného ohodnotenia a rôznych príplatkov. Z uvedených dôvodov konštatovala, že pokiaľ by osobné a majetkové pomery odporcu boli dané len jeho príjmom vo výške 696,28 eura v priemere, na výživné bez ohrozenia vlastnej výživy môže odporca prispievať aspoň sumou 270 eur. Uviedla, že požadované výživné od odporcu 450 eur nie je malé, ale vzhľadom na jej výdavky, životnú úroveň odporcu, ako aj vzhľadom na to, že odporca s ňou neudržuje žiadny kontakt, považovala súdom určené výživné vo výške 200 eur za neprimerané. Okrem toho poukázala na to, že odporca jej od mája 2013 neplatí na bežné výživné, a okrem jednorázového splatenia zročného výživného v sume 935,45 eura žiadne výživné neobdržala. Záverom si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že zročné výživné jednorázovo uhradil dňa 24.04.2013 v sume 1000 eur, pričom túto sumu si zapožičal od jeho matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a ktorú jej musí splácať. Bol toho názoru, že nie jeho zavinením, ale z dôvodu nezáujmu navrhovateľky nie sú v žiadnom kontakte. Poukázal na to, že navrhovateľka nepovažovala za potrebné mu oznámiť ani skutočnosti týkajúce sa zmien v jej osobnom živote, v dôsledku čoho nemal vedomosť o jej nástupe na vysokoškolské štúdium dennou formou . Zastal názor, že výživné určené súdom prvého stupňa je postačujúce, vzhľadom na jeho príjem a preukázané pravidelné mesačné výdavky. Poukázal na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanická rovnosť, pričom sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich s tým, že v prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa táto skutočnosť musí prejaviť aj vo výške určeného výživného. Ohľadne neplnenia si vyživovacej povinnosti dodal, že vždy si voči navrhovateľke riadne plnil vyživovaciu povinnosť a nie je pravdou, že by jej neprispieva od mája 2013 žiadnou sumou. Dňa 24.4.2013 jej v dobrom úmysle jednorazovo uhradil zročné výživné v sume 1.000 eur, 16.5.2013 a 13.6.2013 bežné výživné 200 eur. Vzhľadom na odvolanie navrhovateľky prestal výživné plniť s tým, že mesačne si odkladal sumu 200 eur a dňa 18.12.2013 jej zaslal 220 eur a 31.12.2013 sumu 980 eur zaostalé výživné.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutom zamietajúcom výroku i vo výroku o trovách konania vecne správny a preto ho v týchto častiach podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V prejednávanej veci sa navrhovateľka návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.12.2012, domáhala od odporcu určenia výživného v sume 450,- eur mesačne od 01.09.2012. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola prijatá na štúdium do prvého stupňa vysokoškolského štúdia a to dennou formou na Vysokej škole ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, čím došlo k výraznej zmene a nárastu jej nákladov, ktoré sú spojené s jej štúdiom, na stravu, na cestovné náklady z miesta jej bydliska do miesta jej ubytovania, náklady na MHD v Bratislave a aj na náklady na ubytovanie, pretože škola nedisponuje vlastnými ubytovacími kapacitami ani vlastnou jedálňou, preto bola nútená hľadať alternatívne riešenie a to prenájom spoločne obývanej izby s nájomným zhruba zodpovedajúcim mesačnému poplatku za vysokoškolský internát.
Odvolací súd preskúmal v dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa i výrok o trovách konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Súd prvého stupňa sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, pričom kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzajú z ich schopností, možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa, na ktoré obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke stále trvá, pretože navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, keďže sa v súčasnosti pripravuje na budúce povolanie riadnym denným štúdium na vysokej škole, v dôsledku čoho je odkázaná na prispievanie na jej výživu zo strany jej rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu výška súdom prvého stupňa určeného výživného zohľadňuje jednak vek, odôvodnené potreby a záujmy navrhovateľky, ako aj možnosti a schopnosti odporcu. V tomto smere sa prvostupňový súd dostatočne zaoberal majetkovými pomermi na strane odporcu a správne stanovil výšku výživného zo strany odporcu na sumu 200,- eur mesačne. Túto sumu určil nielen s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ale aj s ohľadom na zákonnú vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľky podľa jej schopností, možností a majetkových pomerov a na odôvodnené potreby navrhovateľky. Odvolací súd s prihliadnutím na príjem odporcu 696,28 eura mesačne (iný príjem nebol preukázaný) dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 200 eur mesačne s prihliadnutím na životné náklady odporcu, pričom odôvodnené potreby navrhovateľky sú hradené nielen výživným od odporcu ale aj od jej matky a rodinnými prídavkami. Vzhľadom na všetky skutkové zistenia prvostupňovým súdom odvolací súd zhodne s ním dospel k záveru, že aktuálne pomery na strane odporcu nie sú také, aby odôvodňovali určenie výživného podľa požiadavky navrhovateľky.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže o ne v zmysle § 151 ods. 1, 2 OSP nepožiadal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.