Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-103-2013.pdf
PDF · 133.42 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, so sídlom Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO 31625657 proti žalovanej MUDr. Márii Mastelovej - Lekáreň IMA, s miestom podnikania Zlatovská 2210, Trenčín, IČO 31199054, o zaplatenie 3.733,83 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.733,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 443,84 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 545,49 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 390,37 eur od 22.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 390,37 eur od 23.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 413,19 eur od 26.1.2013 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 223,50 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti za žaloba žalobcu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 11.945,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.181,39 eur od 25.11.2012
do zaplatenia, zo sumy 610,39 eur od 25.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.126,68 eur od 29.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.927,77 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 907,57 eur od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 20,63 eur od 1.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 840,78 eur od 7.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1581,70 eur od 13.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 780,74 eur od 15.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 471,46 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 545,49 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 10 eur od 7.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 390,37 eur od 14.12.2012 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veľkodistribútor liekov a zdravotníckych pomôcok na základe telefonických objednávok tak, ako je v obchodnom styku tohto druhu obvyklé, dodal v období od 31.8.2012 do 13.12.2012 žalovanej tovar, za ktorý neuhradila kúpnu cenu vo výške 10.394,97 eur. Poznamenal, že dodávku tovaru žalovanej fakturoval jednotlivo a žalovaná prevzatie objednaného tovaru potvrdila na každej faktúre osobitne podpisom a odtlačkom pečiatky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná ani v predchádzajúcom obchodnom styku riadne a včas neuhrádzala kúpnu cenu, a preto mu vznikol nárok na úroky z omeškania z jednotlivých faktúr, z ktorých úhradou sa žalovaná dostala do omeškania, v celkovej výške 1.550,57 eur. Žalobca počas konania zobral žalobu v časti 9.378,02 eur späť a súčasne ju rozšíril o sumu ďalších faktúr, s ktorými sa žalovaná dostala do omeškania, konkrétne išlo o faktúru č. 111270843 a zo dňa 22.11.2012, splatnú dňa 21.1.2013 vo výške 390,37 eur, faktúru č. 111271051 zo dňa 23.11.2012, splatnú dňa 22.1.2013 vo výške 390,37 eur a faktúru č. 111271767 zo dňa 26.11.2012, splatnú dňa 25.1.2013 vo výške 413,19 eur všetky s príslušenstvom. Celkovo sa teda predmetom konania stala suma 3.733,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 443,84 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 545,49 eur od 6.1.2013 do zaplatenia,
zo sumy 390,37 eur od 22.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 390,37 eur od 23.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 413,19 eur od 26.1.2013 do zaplatenia. Žalobca súhlasil s vykonanými platbami zo strany žalovanej v celkovej sume 2.039,51 eur, avšak poprel, že by v dôsledku toho došlo k preplatku. Žalovaná mala neuhradené záväzky po lehote splatnosti, preto sa jednotlivé platby použili na úhradu najstarších neuhradených záväzkov. Vysvetlil, že pokiaľ bola platba spárovaná na základe úhrady s konkrétnym variabilným symbolom a príde ďalšia platba, použije sa na úhradu faktúry s iným variabilným symbolom. K preplatku by tak došlo až vtedy, ak by bol uhradený celý záväzok žalovanej a došlo by k vykonaniu ďalších platieb. K uplatneným kapitalizovaným úrokom z omeškania žalobca podotkol, že tieto boli vypočítané vždy zo sumy v omeškaní do dátumu jej úhrady. K otázke vyúčtovania úrokov z omeškania k faktúram č. 111073684 a č. 111073886 poznamenal, že k zaúčtovaniu platby v iný deň mohlo dôjsť jedine tak, že vodič, ktorý prijal peniaze, tieto do pokladne odovzdal až nasledujúci prípadne iný deň. Čo sa týkalo položky dobropis v zozname kapitalizovaných úrokov z omeškania, žalobca uviedol, že dobropis označuje spôsob úhrady pohľadávky formou započítania vzájomných pohľadávok. K úhrade faktúry č. 111275393 vo výške 390,37 eur poznamenal, že nevie vysvetliť, prečo sa hotovostná platba v systéme nezobrazila a má za to, že ak platba nebola priradená, nebola ani uhradená. Dodal, že je vylúčené, aby sa číslo dodacieho listu zhodovalo s číslom nejakej faktúry, nakoľko čísla priraďuje systém.
Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, nakoľko jej nie je zrejmé, ako žalobca k predmetnej sume dospel. Má za to, že jednotlivé faktúry uhradila a dokonca i duplicitne, pričom nevie, čo sa stalo s preplatkom na faktúrach, ktoré uhrádzala v hotovosti. Poznamenala, že k problémom v platení faktúr došlo približne v novembri 2012 po tom, čo sa začali faktúry uhrádzať v hotovosti. Následne vznikol veľký chaos medzi uhradenými a neuhradenými faktúrami a dokonca ani účtovníčka nevedela uviesť, ktoré faktúry boli uhradené. Konkrétne poukázala na faktúru č. 111275393 vystavenú dňa 13.12.2012, splatnú dňa 13.12.2012 vo výške 390,37 eur, keď túto uhradila v plnej výške dňa 13.12.2012 v hotovosti a následne dňa 15.1.2013 i bankovým prevodom. Poukázala tiež na faktúru č. 111249196 vystavenú dňa 14.8.2012, splatnú dňa 7.11.2012, vo výške 1.407,77 eur, ktorú čiastočne uhradila vo výške 158,63 eur dňa 13.12.2012 v hotovosti a následne uvedenú faktúru uhradila v plnej výške dňa 28.12.2012 bankovým prevodom. Podobne i faktúru č. 111249382 vystavenú dňa 15.8.2012, splatnú dňa 8.11.2012 vo výške 511,76 eur čiastočne uhradila vo výške 241,37 eur v hotovosti dňa 13.12.2012 a následne dňa 28.12.2012 túto uhradila v plnej výške (511,76 eur) bankovým prevodom. Faktúru č. 111244626 vystavenú dňa 24.7.2012, splatnú dňa 17.10.2012, vo výške 808,14 eur uhradila v hotovosti dňa 22.11.2012 vo výške 400 eur a dňa 26.11.2012 vo výške 408,14 eur a ďalej túto faktúru uhradila v plnej výške dňa 5.12.2012 bankovým prevodom. Faktúru č. 111244814 vystavenú dňa 24.7.2012, splatnú dňa 17.10.2012 vo výške 969,82 eur uhradila v hotovosti čiastočne vo výške 400 eur dňa 23.11.2012 a dňa 26.11.2012 vo výške 41 eur, pričom následne uhradila predmetnú faktúru v plnej výške dňa 5.12.2012 i bankovým prevodom. Podotkla, že vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k preplatku na jednotlivých uvedených faktúrach v celkovej výške 2.039,51 eur ako i k nesprávnemu výpočtu kapitalizovaných úrokov z omeškania. K spôsobu priraďovania vykonaných platieb na najstaršie neuhradené záväzky uviedla, že tento princíp sa zvyčajne používa vtedy, ak úhrady nie sú označené variabilnými symbolmi, ktoré sú číslami dodávateľských faktúr a účtovníčka nevie, ktoré faktúry boli uhradené. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania nikde neuvádzajú povinnosť dodržiavať tento princíp a v tomto prípade ani takýto postup nebol namieste, pretože všetky úhrady mali správne variabilné symboly. Preto účtovníčka mohla presne pripárovať úhrady k správnym faktúram. Ak tak nekonala, vzniklo riziko chybovosti z rozdrobenia úhrad na malé čiastkové sumy, ktoré boli priraďované k faktúram. Namietla, že v žalobcom predloženom prehľade úhrad faktúr nie je možné vôbec skontrolovať, ktoré úhrady boli priradené ku ktorým faktúram, pretože boli rozdrobené do malých súm. Ďalej poznamenala, že dňa 15.2.2013 jej žalobca doručil register priradených príjmov na sumu 52.052,59 eur, pričom listom zo dňa 7.3.2013 požiadala o preverenie platieb za obdobie od januára 2012 do januára 2013 z dôvodu nezrovnalostí v úhradách faktúr. Na základe tohto listu jej žalobca zaslal ďalší register príjmov zo dňa 11.3.2013 na sumu 61.849 eur, pričom naposledy od žalobcu odobrala tovar dňa 3.1.2013. Nesúhlasila s výpočtom kapitalizovaných úrokov z omeškania, keď faktúru č. 111073684 vo výške 1.067,37 eur, splatnú dňa 22.12.2011, uhradila dňa 22.11.2011, keď peniaze prebral vodič žalobcu a rovnako tak faktúru č. 111073886 v sume 212,73 eur, splatnú dňa 23.12.2011, uhradila dňa 23.12.2011, kedy peniaze prevzal vodič žalobcu. Taktiež zdôraznila, že položky označené ako dobropis boli do penalizácie zahrnuté bezdôvodne a navyše dobropisy k takým faktúram ani nevystavovala. Potvrdila, že samotné faktúry, ktoré sú predmetom konania (faktúry č. 111270843, č. 111271051, č. 111271767 a zvyšok faktúr č. 111261824 a č. 111261827) nenamieta a uznáva, že tieto neuhradila. Naďalej zotrvala na tom, aby
jej žalobca predložil faktúry, ktoré mala zaplatiť za rok 2011 a 2012 napriek tomu, že tieto jej všetky boli riadne doručené a ich prevzatie nespochybnila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením zoznamu faktúr s výpočtom úrokov z omeškania ku dňu 9.1.2013, zoznamu neuhradených faktúr za predaný tovar zo dňa 26.2.2013, výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.1.2013 do 18.1.2013, príjemky č. 21341 zo dňa 13.12.2012, faktúry č. 111275393 zo dňa 13.12.2012, dodacieho listu č. 121010272750 zo dňa 13.12.2012, výpisu z účtu žalovanej zo dňa 31.12.2012, potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 26.11.2012, pokladničného bločku a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 22.11.2012, výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012, pokladničného bločku a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 13.12.2012, pokladničného bločku a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 26.11.2012, pokladničného bločku a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 23.11.2012, pokladničného bločku a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 13.12.2012, zoznamu vykonaných platieb, faktúry č. 111244626 zo dňa 24.7.2012, faktúry č. 111244814 zo dňa 25.7.2012, faktúry č. 111249196 zo dňa 14.8.2012, faktúry č. 111245147 zo dňa 27.7.2012, faktúry č. 111244979 zo dňa 26.7.2012, faktúry č. 111245798 zo dňa 30.7.2012, faktúry č. 111252383 zo dňa 31.8.2012, faktúry č. 111252038 zo dňa 28.8.2012, faktúry č. 111253446 zo dňa 5.9.2012, faktúry č. 11126302 zo dňa 18.9.2012, faktúry č. 111255004 zo dňa 12.9.2012, faktúry č. 111023400 zo dňa 27.4.2011, registra priradených príjmov zo dňa 15.2.2013, registra príjmov zo dňa 11.3.2013, potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 22.12.2011 a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 23.12.2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zoznamu neuhradených faktúr za predaný tovar zo dňa 26.2.2013 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že neuhradila faktúru č. 111261824 vystavenú dňa 12.10.2012, splatnú dňa 5.1.2013, v zostatkovej výške 443,84 eur, faktúru č. 111261827 vystavenú dňa 12.10.2012, splatnú dňa 5.1.2013 vo výške 545,49 eur, faktúrou č. 111270843 zo dňa 22.11.2012, splatnú dňa 21.1.2013, vo výške 390,37 eur, faktúru č. 111271051 zo dňa 23.11.2012, splatnú dňa 22.1.2013, vo výške 390,37 eur a faktúru č. 111271767 zo dňa 26.11.2012, splatnú dňa 25.1.2013, vo výške 413,19 eur. Celková dlžná suma za uvedené faktúry predstavuje výšku 2.183,26 eur.
Zo zoznamu faktúr s výpočtom úrokov z omeškania je zrejmé, že žalobca si vyúčtoval úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z faktúry č. 111073684 vystavenej dňa 22.12.2011, splatnej dňa 22.12.2011, znejúcej na sumu 1.067,37 eur za jeden deň omeškania, t. j. od 23.12.2011 do 23.12.2011 vo výške 0,26 eur. Ďalej si vyúčtoval úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z faktúry č. 111073886 vystavenej dňa 23.12.2011, splatnej dňa 23.12.2011, znejúcej na sumu 212,73 eur za 4 dni omeškania, t. j. od 24.12.2011 do 27.12.2011 vo výške 0,21 eur. Žalobca si tiež vyúčtoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z faktúry č. 111244626 vystavenej dňa 24.7.2012, splatnej dňa 17.10.2012, zo sumy 808,14 eur od 18.10.2012 do 22.11.2012, kedy prijal platbu v sume 400 eur, vo výške 6,97 eur a zo sumy 408,14 eur od 23.11.2012 do 26.11.2012, kedy prijal platbu v sume 408,14 eur, vo výške 0,39 eur. Rovnako si vyúčtoval i úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z faktúry č. 111244814 vystavenej dňa 25.7.2012, splatnej dňa 18.10.2012, zo sumy 969,82 eur od 19.10.2012 do 23.11.2012, kedy prijal platbu v sume 400 eur, vo výške 8,37 eur, zo sumy 569,82 eur od 24.11.2012 do 26.11.2012, kedy prijal platbu v sume 41 eur, vo výške 0,41 eur a zo sumy 528,82 eur od 27.11.2012 do 5.12.2012, kedy prijal platbu v sume 528,82 eur, vo výške 1,14 eur. Ďalej si vyúčtoval úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z faktúry č. 111249196 vystavenej dňa 14.8.2012, splatnej dňa 7.11.2012, zo sumy 1.407,77 eur od 8.11.2012 do 10.12.2012, kedy prijal platbu v sume 205,09 eur, vo výške 11,14 eur, zo sumy 1.202,68 eur od 11.12.2012 do 11.12.2012, kedy prijal platbu v sume 1.044,05 eur, vo výške 0,29 eur, zo sumy 158,63 eur od 12.12.2012 do 13.12.2012, kedy prijal platbu vo výške 158,63 eur, vo výške 0,08 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z faktúry č. 111249382 vystavenej dňa 15.8.2012, splatnej dňa 8.11.2012, zo sumy 511,76 eur od 9.11.2012 do 13.12.2012, kedy prijal platbu v sume 241,37 eur, vo výške 4,29 eur a zo sumy 270,39 eur od 14.12.2012 do 31.12.2012, kedy prijal platbu v sume 270,39 eur, vo výške 1,17 eur.
Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.1.2013 do 18.1.2013 vyplýva, že žalovaná dňa 15.1.2013 uhradila žalobcovi sumu 390,37 eur s variabilným symbolom (číslom faktúry) 111275393. Z príjemky č. 21341 zo dňa 13.12.2012 viažucej sa k faktúre č. 1010272750 je zrejmé, že žalobca prijal od žalovanej sumu 390,37 eur. Faktúrou č. 111275393 zo dňa 13.12.2012, splatnou dňa 13.12.2012 žalobca
vyfakturoval žalovanej sumu 390,37 eur. Z dodacieho listu č. 121010272750 zo dňa 13.12.2012 je zrejmé, že žalobca dodal žalovanej tovar v hodnote 390,37 eur.
Z výpisu z účtu žalovanej vedeného vo VÚB, a. s., zo dňa 31.12.2012 je zrejmé, že žalovaná dňa 5.12.2012 uhradila žalobcovi sumu 808,14 eur s variabilným symbolom 111244626 a sumu 969,82 eur s variabilným symbolom 111244814. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a. s., za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že žalovaná dňa 28.12.2012 uhradila žalobcovi sumu 511,76 eur s variabilným symbolom 111249382 a sumu 1.407,77 eur s variabilným symbolom 111249196.
Z pokladničného bločka a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že žalovaná dňa 26.11.2012 zaplatila žalobcovi v hotovosti sumu 408,14 eur ako úhradu faktúry č. 111244626. Z pokladničného bločka a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 22.11.2012 je zrejmé, že žalovaná dňa 22.11.2012 zaplatila žalobcovi v hotovosti sumu 400 eur ako úhradu faktúry č. 111244626. Z pokladničného bločka a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 13.12.2012 vyplýva, že žalovaná dňa 13.12.2012 zaplatila žalobcovi sumu 241,37 eur v hotovosti ako úhradu faktúry č. 111249382. Z pokladničného bločka a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 26.11.2012 je zrejmé, že žalovaná dňa 26.11.2012 v hotovosti zaplatila žalobcovi sumu 41 eur ako úhradu faktúry č. 111244814. Z pokladničného bločka a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že žalovaná dňa 23.112012 zaplatila v hotovosti žalobcovi sumu 400 eur ako úhradu faktúry č. 111244814. Z pokladničného bločka a potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 13.12.2012 je zrejmé, že žalovaná dňa 13.12.2012 zaplatila v hotovosti žalobcovi sumu 158,63 eur ako úhradu faktúry č. 111249196.
Zo zoznamu vykonaných platieb vyplýva, že žalobca prijal od žalovanej platby v hotovosti dňa 22.11.2012 vo výške 400 eur ako úhradu na faktúru č. 111244626, dňa 23.11.2012 vo výške 400 eur ako úhradu faktúry č. 111244814, dňa 26.11.2012 vo výške 408,14 eur ako úhradu na faktúru č. 111244626, dňa 26.11.2012 vo výške 41 eur ako úhradu faktúry č. 111244814, dňa 13.12.2012 vo výške 158,63 eur ako úhradu faktúry č. 111249196, dňa 13.12.2012 vo výške 241,37 eur ako úhradu faktúry č. 111249382. Žalobca ďalej prijal od žalovanej platby bankovým prevodom dňa 5.12.2012 vo výške 808,14 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111245147 vo výške 542,30 eur a na úhradu faktúry č. 111244979 vo výške 265,84 eur a vo výške 969,82 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111244814 vo výške 528,82 eur a na úhradu faktúry č. 111244979 vo výške 441 eur. Dňa 6.12.2012 prijal platbu vo výške 706,84 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111248121 vo výške 361,65 eur a na úhradu faktúry č. 111245798 vo výške 345,19 eur. Ďalej v tento deň prijal i platbu vo výške 724,45 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111245798 vo výške 542,30 eur a na úhradu faktúry č. 111245147 vo výške 182,15 eur. Dňa 10.12.2012 žalobca prijal od žalovanej platbu vo výške 887,49 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111248121 vo výške 682,40 eur a na úhradu faktúry č. 111249196 vo výške 205,09 eur. Dňa 11.12.2012 prijal žalobca platbu vo výške 1.044,05 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111249196 vo výške 1.044,05 eur. Dňa 31.12.2012 prijal žalobca platbu vo výške 511,76 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111252383 vo výške 511,76 eur. V tento deň tiež prijal platbu vo výške 1.407,77 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111252383 vo výške 297,11 eur, na úhradu faktúry č. 111249382 vo výške 270,39 eur a na úhradu faktúry č. 111252038 vo výške 840,27 eur. Dňa 11.1.2013 prijal žalobca platbu vo výške 840,27 eur, ktorú v plnej výške použil na úhradu faktúry č. 111253446 a platbu vo výške 1.990,26 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111253446 vo výške 808,37 eur a na úhradu faktúry č. 111252383 vo výške 1.181,39 eur. Dňa 18.1.2013 prijal platbu vo výške 1.927,77 eur, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111256302 vo výške 808,36 eur, na úhradu faktúry č. 111255004 vo výške 840,78 eur a na úhradu faktúry č. 111253446 vo výške 278,63 eur. Dňa 22.1.2013 prijal žalobca od žalovanej platbu vo výške 1.581,70, ktorú použil na úhradu faktúry č. 111256707 vo výške 780,74 eur, na úhradu faktúry č. 111256302 vo výške 773,34 eur a na úhradu faktúry č. 111261824 vo výške 27,62 eur.
Faktúrou č. 111244626 zo dňa 24.7.2012, splatnou dňa 17.10.2012 žalobca vyúčtoval žalovanej dodávku tovaru dňa 24.7.2012 v sume 808,14 eur, faktúrou č. 111244814 zo dňa 25.7.2012, splatnou dňa 18.10.2012, dodávku tovaru dňa 25.7.2012 v sume 969,82 eur a faktúrou č. 111249196 zo dňa 14.8.2012, splatnou dňa 7.11.2012, dodávku tovaru dňa 14.8.2012 v sume 1 407,77 eur.
Faktúrou č. 111245147 zo dňa 27.7.2012, splatnou dňa 20.10.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 724,45 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a. s., za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 724,45 eur s variabilným symbolom 0111245147. Faktúrou č. 111244979 zo dňa 26.7.2012, splatnou dňa 19.1.2012, vyfakturoval žalobca žalovanej sumu 706,84 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a. s., za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 706,84 eur s variabilným symbolom 0111244979. Faktúrou č. 111248121 zo dňa 9.8.2012, splatnou dňa 2.11.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 1.044,05 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a. s., za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.044,05 eur s variabilným symbolom 0111248121. Faktúrou č. 111245798 zo dňa 30.7.2012, splatnou dňa 23.10.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 887,49 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a. s., za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 887,49 eur s variabilným symbolom 0111245798. Faktúrou č. 111252383 zo dňa 31.8.2012, splatnou dňa 24.11.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 1.990,26 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného vo VÚB, a. s., zo dňa 31.1.2013 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.990,26 eur s variabilným symbolom 111252383. Faktúrou č. 111252038 zo dňa 28.8.2012, splatnou dňa 21.11.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 840,27 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného vo VÚB, a. s., zo dňa 31.1.2013 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 840,27 eur s variabilným symbolom 111252038. Faktúrou č. 111253446 zo dňa 5.9.2012, splatnou dňa 29.11.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 1.927,77 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného v ČSOB, a. s., za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.927,77 eur s variabilným symbolom 0111253446. Faktúrou č. 111256302 zo dňa 18.9.2012, splatnou dňa 12.12.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 1.581,70 eur. Z výpisu z účtu žalovanej vedeného vo VÚB, a. s., zo dňa 31.1.2013 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1.581,70 eur s variabilným symbolom 111256302. Faktúrou č. 111255004 zo dňa 12.9.2012, splatnou dňa
6.12.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 840,78 eur a faktúrou č. 111256707 zo dňa 20.9.2012, splatnou dňa 14.12.2012, žalobca vyfakturoval žalovanej za dodanie tovaru sumu 780,74 eur.
Faktúru č. 111023400 vystavenú žalobcom dňa 27.4.2011 za dodávku tovaru dňa 27.4.2011, splatnú dňa 21.7.2011 v sume 739,48 eur, uhradila žalovaná dvakrát, a to bankovým prevodom dňa 9.8.2011 a dňa 12.7.2011.
Z registra priradených príjmov zo dňa 15.2.2013 vyplýva, že žalovaná za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 uhradila žalobcovi celkovo sumu 52.052,99 eur. Z registra príjmov zo dňa 11.3.2013 je zrejmé, že žalovaná za obdobie od 1.1.2012 do 30.1.2013 uhradila žalobcovi celkovo sumu 61.849 eur.
Z potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 22.12.2011 vyplýva, že žalovaná dňa 22.12.2011 uhradila žalobcovi sumu 1.067,37 eur k faktúre č. 111073684 a z potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 23.12.2011 je zrejmé, že žalovaná dňa 23.12.2011 uhradila žalobcovi sumu 212,73 eur k faktúre č. 111073886.
Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci tohto sporu sú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, posúdil súd predmetnú vec podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba podaná žalobcom je čiastočne dôvodná. Zákon pre uzavretie kúpnej zmluvy nepredpisuje obligatórne písomnú formu; táto môže byť uzavretá aj ústne, musí však obsahovať podstatné náležitosti. K týmto okrem iných patrí záväzok predávajúceho dodať predmet kúpnej zmluvy (tovar) kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto predmetu a záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. S poukazom na uvedené možno v danom prípade konštatovať, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k ústnemu uzavretiu kúpnych zmlúv podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to na základe telefonických objednávok, čo vyplynulo z tvrdenia žalobcu, pričom toto nebolo zo strany žalovanej nijakým spôsobom spochybnené. Na podklade týchto zmlúv bol žalobca ako predávajúci povinný dodať žalovanej ako kupujúcej objednaný tovar a žalovaná bola povinná za tento žalobcovi zaplatiť. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca si svoje povinnosti predávajúceho splnil, a to tým, že tovar žalovanej
dodal, čo vyplýva najmä z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala, a tým splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka. Naproti tomu si žalovaná splnila len jednu zo svojich zákonom ustanovených povinností, keď dodaný tovar prevzala, avšak kúpnu cenu vyfakturovanú faktúrami č. 111261824, č. 111261827, č. 111270843, č. 111271051 a č. 111271767 v celkovej výške 2.183,26 eur za neho doposiaľ nezaplatila, čím porušila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri vyslovení tohto záveru súd vychádzal z tvrdení žalobcu a z predloženého zoznamu neuhradených faktúr, o ktorých správnosti nemal dôvod pochybovať, pričom sama žalovaná potvrdila a uznala, že žalované faktúry neuhradila. Bránila sa však tvrdeniami, že žalobca nezohľadnil jej platby vykonané v hotovosti k faktúram č. 111275393, č. 111249196, č. 111249382, č. 111244626 a č. 111244814, v dôsledku čoho vznikol na faktúrach preplatok v celkovej výške 2.039,51 eur. Zo zoznamu vykonaných platieb však jednoznačne vyplýva, že žalobca na prvom mieste na úhradu vyššie označených faktúr použil platby žalovanej vykonané v hotovosti tak, ako to táto v potvrdeniach o prevzatí peňazí určila. Tak možno konštatovať, že faktúra č. 111244626 znejúca na sumu 808,14 eur bola uhradená platbami v hotovosti dňa 22.11.2012 vo výške 400 eur a dňa 26.11.2012 vo výške 408,14 eur, faktúra č. 111244814 znejúca na sumu 969,82 eur bola čiastočne uhradená platbou v hotovosti vo výške 400 eur dňa 23.11.2012 a vo výške 41 eur dňa 26.11.2012, faktúra č. 111249196 znejúca na sumu 1.407,77 eur bola čiastočne uhradená platbou v hotovosti vo výške 158,63 eur dňa 13.12.2012 a faktúra č. 111249382 znejúca na sumu 511,76 eur bola čiastočne uhradená platbou v hotovosti vo výške 241,37 eur dňa 13.12.2012. Následne však žalovaná vykonala platby k týmto faktúram (podľa určenia variabilného symbolu) v plných výškach i bankovým prevodom, čo vyplynulo z predložených výpisov z účtu žalovanej ale i zo zoznamu vykonaných platieb predloženého žalobcom. Žalovaná teda dňa 5.12.2012 duplicitne (určením variabilného symbolu, t. j. určením čísla faktúry) uhradila faktúru č. 111244626 v plnej výške 808,14 eur. Keďže táto faktúra už bola dňa 26.11.2012 plne uhradená z hotovostných platieb, použil žalobca túto úhradu, hoci určenú k uvedenej faktúre, na úhradu faktúry č. 111245147 vo výške 542,30 eur a na úhradu faktúry č. 111244979 vo výške 265,84 eur, ktoré boli podľa vyjadrenia žalobcu už splatné, ale dovtedy žalovanou neuhradené. Rovnako tak v prípade sumy vo výške 969,82 eur uhradenej žalovanou bankovým prevodom dňa 5.12.2012 určenej na úhradu faktúry č. 111244814. Táto faktúra bola žalovanou čiastočne uhradená platbami v hotovosti vo výške 441 eur. Po prijatí celej fakturovanej sumy vo výške 969,82 eur žalobca časť vo výške 528,82 eur (969,82 - 441 = 528,82) použil na úhradu zvyšku faktúry č. 111244814 a prebytok zo sumy 969,82 eur vo výške 441 eur opäť použil na úhradu nezaplatenej faktúry č. 111244979. Žalovaná ďalej namietala i úhradu faktúry č. 111249196 v celkovej výške 1.407,77 eur. Táto faktúra bola čiastočne uhradená platbou v hotovosti vo výške 158,63 eur dňa 13.12.2012. Následne bola uhradená vo výške 205,09 eur z úhrady prijatej dňa 10.12.2012 (výška úhrady v sume 887,49 eur) a vo výške 1.044,05 Eur z úhrady prijatej dňa 11.12.2012 (158,63 + 205,09 + 1.044,05 = 1.407,77), čo znamená, že táto faktúra bola uhradená dňom 11.12.2012, pričom žalovaná poukázala platbu označenú variabilným symbolom tejto faktúry až dňa 31.12.2012. Vzhľadom k tomu, že faktúra č. 111249196 bola ku dňu pripísania platby vo výške 1.407,77 eur už uhradená, použil žalobca túto platbu na úhradu faktúry č. 111252383 vo výške 297,11 eur, na úhradu faktúry č. 111249382 vo výške 270,39 eur a na úhradu faktúry
č. 111252038 vo výške 840,27 eur. Inak tomu nebolo ani v prípade faktúry č. 111249382, ktorá bola čiastočne uhradená žalovanou v hotovosti vo výške 241,37 eur a následne uhradená v plnej výške v sume 511,76 eur. Je pravdou, že celú sumu poukázanú bankovým prevodom určenú na úhradu uvedenej faktúry žalobca použil na úhradu faktúry č. 111252383, hoci na faktúre č.
111249382 bol ešte nedoplatok vo výške 270,39 eur, avšak tento nedoplatok pokryl hneď z nasledujúcej platby prijatej v ten istý deň (platba v sume 1.407,77 eur). Z uvedeného vyplýva, že preplatok, o ktorom sa žalovaná domnievala, že vznikol, bol použitý na úhradu iných už splatných a neuhradených faktúr, pričom žalovaná v konaní nijak nepreukázala, že by tieto faktúry už skôr uhradila. Na základe uvedeného možno teda konštatovať, že k preplatku v platbách nedošlo. Súd zdôrazňuje, že keďže vyššie uvedené faktúry boli už uhradené, nič nebránilo žalobcovi z prijatých platieb uspokojiť svoje ďalšie iné pohľadávky voči žalovanej. Platby určené k úhrade už zaplatených faktúr možno totiž považovať za platby bez určenia plneného záväzku, a preto neobstojí argument žalovanej o nesprávnom postupe pri účtovaní. Žalovaná ďalej namietala duplicitnú úhradu faktúry č. 111275393. V konaní predložila dôkaz, že faktúru č. 111275393 vystavenú dňa 13.12.2012, splatnú dňa 13.12.2012, znejúcu na sumu 390,37 eur uhradila ako v hotovosti dňa 13.12.2012, o čom predložila príjemku č. 21341 viažucu sa k dodaciemu listu vystavenému k uvedenej faktúre, tak i bankovým prevodom dňa 15.1.2013. Z vyjadrenia žalobcu však vyplynulo, že platbu v hotovosti k tejto faktúre neeviduje, a teda má za to, že hotovosť nebola prijatá. Na tomto mieste však súd konštatuje, že žalovaná predložila v konaní hodnoverný dôkaz preukazujúci platbu vo výške 390,37 eur v hotovosti (príjemka č. 21341 zo dňa 13.12.2012). Súd však v zmysle § 98 O. s. p. posúdil jej tvrdenie len ako obranu a bližšie sa tým nezaoberal. Rovnako postupoval i v prípade namietnutej duplicitnej platby faktúry č. 111023400 zo dňa 27.4.2011.
V otázke výpočtu kapitalizovaných úrokov z omeškania súd vychádzal zo žalobcom predloženého zoznamu, pričom zistil, že faktúra č. 111073684 zo dňa 22.12.2011, splatná dňa 22.12.2011, vo výške 1.067,37 eur bola žalovanou uhradená v posledný deň splatnosti, t. j. dňa 22.12.2011, čo vyplynulo z potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 22.12.2011 a rovnako tak faktúra č. 111073886 zo dňa 23.12.2011, splatná dňa 23.12.2011, vo výške 212,73 eur bola uhradená v deň splatnosti, čo vyplynulo z potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 23.12.2011. Súd má za to, že v tomto prípade nedošlo k omeškaniu žalovanej s úhradou predmetných faktúr, a preto žalobcovi nevznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si vyčíslil spolu v sume 0,47 eur. Skutočnosť, že vodič, ktorý bol oprávnený na preberanie peňazí, tieto aj prebral, ale odovzdal ich žalobcovi až s niekoľkodenným oneskorením, nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá si, ako je už vyššie uvedené, svoju povinnosť vyplývajúcu jej z uvedených faktúr riadne a včas splnila. V súvislosti s námietkou žalovanej týkajúcej sa správnosti výpočtu kapitalizovaných úrokov z omeškania v súvislosti s úhradami faktúr č. 111244626, č. 111244814, č. 111249196 a č. 111249382 súd uvádza, že z predloženého zoznamu faktúr s výpočtom úrokov z omeškania má za preukázané, že tieto boli vypočítané správne pri zohľadnení ako hotovostných tak i bezhotovostných platieb a dodáva, že úhradou predmetných faktúr spôsobom už vyššie uvedeným, keď žalobca niektoré faktúry vyhodnotil ako uhradené ku skoršiemu dňu ako žalovaná zaslala platbu, došlo ku vzniku nároku žalobcu na úroky z omeškania v nižšej sume. V súvislosti s vyčíslenými úrokmi z omeškania žalovaná tiež namietala i vystavenie dobropisov k faktúram, pri ktorých sa poznámka „dobropis“ v zozname faktúr s výpočtom úrokov z omeškania uvádzala. Z vyjadrení žalobcu mal súd preukázané, že platby, ktoré boli dobropisované, neboli vrátené žalovanej, ale takto získané finančné prostriedky boli opäť spôsobom vyššie uvedeným použité na úhradu splatných nezaplatených faktúr. V neposlednom rade sa žalovaná bránila i poukázaním na nezrovnalosti žalobcu v registroch príjmov, ktoré jej boli žalobcom zaslané, keď v registri priradených príjmov zo dňa 15.2.2013 bola uvedená suma 52.052,99 eur a v registri príjmov zo dňa 11.3.2013 už figurovala suma 61.849 eur. Po dôkladnom preštudovaní oboch listinných dôkazov možno konštatovať, že súd nezistil žiadne pochybenie žalobcu, nakoľko register priradených príjmov zo dňa 15.2.2013 zohľadňoval platby za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012, pričom register príjmov zo dňa 11.3.2013 zohľadnil už aj platby žalovanej prijaté v januári 2013, v dôsledku čoho došlo k navýšeniu sumy prijatých príjmov.
S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume 3.733,36 eur žalobcovi a v časti 0,47 eur vyčíslenú titulom uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záverom súd ešte k opakovanej požiadavke žalovanej, aby jej žalobca zaslal všetky faktúry za rok 2011 a 2012 uvádza, že nie je povinnosťou žalobcu vyhovieť takejto nadštandardnej požiadavke žalovanej a toto od neho nemožno ani spravodlivo požadovať, nakoľko všetky faktúry za uvedené
obdobie boli žalovanej riadne doručené, čo sama aj potvrdila. Je teda vecou žalovanej udržať si náležitý prehľad o týchto faktúrach a ich úhradách, aby neskôr nedochádzalo k chaosu, na ktorý žalovaná počas konania poukazovala.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo výške 8,75 % ročne zo sumy 443,84 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 545,49 eur od 6.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 390,37 eur od 22.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 390,37 eur od 23.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 413,19 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, pričom deň, od ktorého je žalovaná povinná úroky z omeškania platiť, je vždy deň nasledujúci po splatnosti tej ktorej faktúry.
Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, avšak jeho neúspech predstavuje len nepatrnú časť, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania ním uplatnených vo výške 223,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku.
Lehotu na plnenie, 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, určil súd v súlade § 160 ods. 1 O. s. p. s tým, že túto lehotu považuje za primeranú s ohľadom na výšku plnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.