Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25C-126-2013.pdf
PDF · 89.79 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/126/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: V. E., K.. E., B.: XX XXX XXX, D. X, R., v konaní právne zastúpený C.. T. E., Z. Y. E. E. H. G., T. X, proti žalovanej: R. G., U.. XX.XX.XXXX, R. D., E. XXXX/XX, F.. Č.. H., F. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Q. U. O. O. E. T., B.: XX XXX XXX, U. M.A. X, D., právne zastúpeného C.. B. Š.K., K. E. E. H. E., E. T. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 446,62 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 349,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 349,01 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 67,49 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
náhradu trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 446,62 Eur so zmluvným úrokom vo výške 23,56 % ročne zo sumy 358,96 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 446,62 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a taktiež žiadal nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa XX.XX.XXXX poskytol úver vo výške XXX,XX Eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala splatiť vyššie špecifikovaný úver v desiatich mesačných splátkach po XX,XX Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom XX.XX.XXXX. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne neplnila.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila, a hoci bola riadne a včas na pojednávanie predvolaná, bez ospravedlnenia sa na neho nedostavila a súd konal v jej neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o prijatí splátok od žalovanej, špecifikáciou žalovanej sumy od žalobcu, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka a žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Žalobca poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovanej spotrebiteľsky úver vo výške XXX,XX Eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovanej žalobcom tak, že žalobca za žalovanú uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaná tovar prevzala. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v desiatich mesačných splátkach, každú vo výške XX,XX Eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom XX.XX.XXXX. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnuté úvery riadne a včas, ktorý jej vyplýval z úverovej zmluvy, nesplnila. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX odstúpil žalobca od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX, s tým, že úver sa ku dňu XX.XX.XXXX stáva splatným v celom rozsahu.
Z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade číslo XXXXXXXXXXXXXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX bola pripísaná jediná splátka vo výške XX,XX Eur. Žalobca po odstúpení od zmluvy žiadal od žalovanej zaplatenie úverovej istiny vo výške XXX,XX Eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške XX,XX Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,XX Eur. Z jedinej splátky žalovanej bola na istinu zarátaná suma XX,XX Eur, zvyšok bol zarátaný na úroky a poplatok za poistenie.
Žalobca svoj nárok odvodzoval od Všeobecných úverových podmienok žalobcu k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, konkrétne článku V. - 6., podľa ktorého je ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy splatný celý dlh klienta voči navrhovateľovi. Nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby navrhovateľa. Odo dňa splatnosti celého dlhu je navrhovateľ oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania. Ďalej je tiež navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platnými právnymi predpismi.
Do konania na strane žalovanej vstúpil vedľajší účastník Q. U. O. O. E. T.S, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) § 52 až § 54, pričom uviedol, že na základe týchto právnych ustanovení by aplikácia Obchodného zákonníka prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa, teda žalovanú, výhodnejšie. V konaní však podľa vedľajšieho účastníka nie je potrebné zaoberať sa bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami dodávateľa, nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil listom zo dňa XX.XX.XXXX. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje (§ 48 OZ). Ak je teda zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť všetko čo podľa nej dostal, a teda ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. V súdenej veci je preto potrebné porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, to je poskytnutý úver a odpočítať od nej sumu, ktorú spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ tú, ktorú platbu započítal. V prípade kladného rozdielu v prospech dodávateľa ide o sumu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorej má dodávateľ nárok. V zbytku navrhli žalobu zamietnuť.
Žalobca nesúhlasil s právnym názorom vedľajšieho účastníka, že zmluva sa odstúpením od počiatku ruší, a argumentoval § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca v zmluvách o úvere pri právnom úkone odstúpenia od úverovej zmluvy nezamýšľal definovať odstúpenie ako zrušenie zmluvy od počiatku, nakoľko spotrebiteľ má povinnosť zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny do dňa splatenia istiny. Podľa žalobcu v ustanoveniach ohľadne odstúpenia od úverovej zmluvy nie je možné sa subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, nakoľko tento inštitút je priamo upravený v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná je tak povinná vrátiť žalobcovi istinu úveru, zmluvne dohodnuté úroky a hradiť aj poplatky spojené s úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe nej potom žalobca za žalovanú uhradil časť kúpnej ceny tovaru, zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru. Žalovaná tovar prevzala. Poskytnutá bola suma XXX,XX Eur a žalovaná zaplatila splátky vo výške XX,XX Eur.
Aj keď súd v tejto súvislosti nijako nespochybňuje úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka, má však za to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom
dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Právny vzťah medzi účastníkmi nie je možné posudzovať len podľa ustanovení Obchodného zákonníka, resp. Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a je potrebné na právny vzťah použiť tie ustanovenia, ktoré sú pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Argumentáciu žalobcu o použití len ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálnej úpravy teda súd neprijal. Súd poukazuje aj na to, že § 13 predmetného zákona upravuje odstúpenie od zmluvy spotrebiteľa, ale už nie dodávateľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa, vrátane platenia zmluvných úrokov, napriek zániku zmluvného vzťahu postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Teda dôsledky ukončenia zmluvného vzťahu, v tomto prípade podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania, sú nevýhodnejšie ako dôsledky zániku zmluvného vzťahu podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
S poukazom na vyššie uvedené súd vyhovel návrhu v časti povinnosti žalovanej zaplatiť čerpaný, ale nesplatený úver, teda sumy XXX,XX Eur (XXX,XX Y. - XX,XX Y. ). Súd taktiež vyhovel návrhu v časti úrokov z omeškania z priznanej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, nakoľko ďalšie plnenia vychádzali z ustanovení, ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy XXX,XX Eur s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi plnenie vo výške XXX,XX Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu teda predstavuje vo vzťahu k predmetu konania ku dňu podania návrhu XX %, neúspech XX%. V súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. má žalobca právo na náhradu trov konania zodpovedajúcich XX%-ám z trov konania, ktoré žalobcovi vznikli.
Trovy konania žalobcu pozostávajú z iných trov konania vo výške XX,XX Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia uplatnených vo výške XX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a z režijného paušálu 2 × X,XX Eur postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Keďže právna zástupkyňa žalobcu je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške XX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške XX,XX Eur, no vzhľadom na uplatnenú výšku boli teda priznané vo výške XX,XX Eur.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli, predstavujú sumu XXX,XX Eur. Žalobca má s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu ich pomernej časti v rozsahu XX %, preto súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške XX,XX Eur, na ktorých náhradu zaviazal žalovanú, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je táto povinná zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.
V predmetnom konaní vystupoval vedľajší účastník na strane žalovanej, v dôsledku čoho vzhľadom na výsledok sporu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj vo vzťahu k nemu, keďže bol rovnako ako žalovaná v prevažnej miere neúspešný. Nakoľko žalobca si náhradu trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi neuplatnil, súd náhradu trov konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.