Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10C/3/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: H. T., B.. XX.XX.XXXX, X. B.. U.. N. XX, I., občianka SR, zast. AK VIA LEGE, s. r. o., Veterná 1093, Pata, Slovensko, IČO: 36 866 415 proti odporcovi: Y.. Y. X., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. Č.. XXX/XX, R., občan SR, zast. advokátom Mgr. Roman Toman, PhD., AK so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd určuje, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. I., obec I., zapísanej Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXX, orná pôda o výmere 3.275 m2 (PK vložka č. XX) v 34/60-tinách v pomere k celku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 714,02 eur a iných trov konania v sume 99,50 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.12.2011 v zmysle pripustenej zmeny petitu domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. I., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. reg. „E“, parc. č. XXX (orná pôda o výmere 3.275 m2), vedený v PK vložke č. XX v 34/60-tinách v pomere k celku. Zároveň si uplatnila trovy konania.

Návrh odôvodnila tým, že je jedinou právnou nástupkyňou Y. W., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. I. a právnou nástupkyňou jeho ďalších právnych nástupcov: jeho syna Y. W., Z.. XX.XX.XXXX a po jeho manželke Ľ. W., G.. U., Z.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľkin právny predchodca Y. W. ( Z. XX.XX.XXXX) je zapísaný vo vložke č. XX ako podielový spoluvlastník ( pod por. č. X. XX v 4/20-nách, pod X. XX v 4/20- nách, pod X. XX v 36/60-nách k celku) parcely č. XXX (roľa o výmere 910 štvorcových siah) v k. ú. I.. Predmetná parcela je zapísaná na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX (orná pôda o výmere 3.275 m2). Navrhovateľka pôvodne v návrhu označila ako odporkyňu IvetD. R. (G.. Z., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXX/XX, I.), ktorá je právnou nástupkyňou Y. Z. vedeného v PK vložke č. XX pod č. X. ako podielového vlastníka nehnuteľnosti v 44/60-tinách v pomere k celku titulom darovacej zmluvy z 22.03.1941, zapísanej pod čd XXXX/XX. Navrhovateľka ďalej uviedla, že predmetom tejto darovacej zmluvy mali byť podiely darcov Y. H. N. W. evidované vo vložke pod P., XX, XX, XX, XX H. XX, pritom darovacia zmluva obsahovala iba podiely darcov vedené pod č.: X., XX H. XX v 2/15-tinách. Z jej neznámych dôvodov bol vykonaný zápis vlastníctva v prospech právneho predchodcu N. R. aj na podiely evidované vo vložke pod X., XX H. XX. Na základe týchto skutočností sa N. R.Á. titulom dedenia stala podielovou spoluvlastníčkou spornej parcely v 44/60-tinách pod por. č. X.. Navrhovateľka je toho názoru, že N. R. mala zdediť len podiel 10/60-tín k celku spornej parcely. Z týchto dôvodov považuje

za nesprávny zápis vlastníctva v prospech právneho predchodcu N. R. a preto aj vyzvala viackrát N. R. ( pôvodne označená ako odporkyňa) na vrátenie spoluvlastníckeho podielu 34/60-tin z parcely č. XXX. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je podľa názoru navrhovateľky daný tým, že bez určenia vlastníckeho práva nemôže so svojím vlastníctvom nakladať.

V priebehu konania pôvodne označená odporkyňa N. R. predala jej podiel na parc. č. XXX Y.. Y. X. a súd na návrh navrhovateľky uznesením č. k. -75 z 20.6.2013 pripustil vstup Y.. Y. X. do konania na stranu odporcu a vystúpenie pôvodnej odporkyne N. R. z konania.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov (T. W., T. W., H. Z., N. R. - pôvodne v návrhu uvádzaná ako odporkyňa), pripojeným spisom Štátneho notárstva v Trnave sp. zn. D 743/79 (po neb. Y. W., Z.. XX.XX.XXXX), pripojeným spisom OS Trnava sp. zn. (po neb. Y. W., Z.. XX.XX.XXXX), pripojeným spisom OS Trnava sp. zn. (po neb. Ľ. W., Z.. XX.XX.XXXX), listami vlastníctva č: XXXX, XXXX, písomným vyjadrením právneho zástupcu odporcu, PK vložkou č. XX, osvedčením o dedičstve po neb. Y. Z. č. k. -33 z 21.03.2006, rozhodnutím Správy katastra Hlohovec č. P. XXX/XX z 15.05.2013, kúpnopredajnou zmluvou z 15.05.1935 (ČD XXXX/XX), uznesením OS v Hlohovci (ČD XXXX/XX) z 16.10.1936, darovacou zmluvou zo dňa 22.03.1941 (čd XXXX/XX), správou mesta Leopoldov, informatívnou kópiou z mapy zo dňa 26.03.2013 ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka je jedinou právnou nástupkyňou Y. W., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. I.. Dedičské konanie po ňom bolo vedené na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. D 54/71. Navrhovateľka je zároveň právnou nástupkyňou právnych nástupcov vyššie uvedeného Y. W. a to: po jeho synovi Y. W. ( Z.. XX.XX.XXXX, B. X. I.) a po jeho manželke Ľ. W. ( G.. U., Z.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. ).Dedičské konanie po nebohom Y. W., Z.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. bolo vedené Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. D 743/79. Dedičské konanie po nebohej Ľ. W., G.. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. I. bolo vedené najprv na Štátnom notárstve v Trnave pod sp. zn. D 511/89, neskôr pod sp. zn. D 1255/91, naposledy na OS Trnava pod sp. zn. .

Z obsahu kúpno-predajnej zmluvy z 15.5.1935 ( čd XXXX/XX) mal súd preukázané (čl. 66), že P. Š. ako predávajúca predala Y. W., mäsiarovi, obyvateľovi v Mestečku ( č.d. XX) ako kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. XX pod H. G..Č.. X, T..Č.. XXX obce Mestečko v jej prislúchajúcej čiastke. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy súd zistil, že Y. W. ju podpisoval 26.4.1935 a predávajúca až 15.5.1935 USA, preto si súd ustálil, že zmluva bola uzavretá až 15.5.1935, kedy ju podpísala druhá zmluvná strana.

Z obsahu PK vložky č. XX mal súd preukázané, že Y. W. ( Z. XX.XX.XXXX) je vo vložke č. XX zapísaný ako podielový spoluvlastník parc. č. XXX (roľa o výmere 910 štvorcových siah) nachádzajúcej sa v k. ú. I.. Táto parcela je evidovaná Okresným úradom Hlohovec na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. XXX (orná pôda o výmere 3.275 m2). Jeho podielové vlastníctvo je vedené konkrétne: a) pod por. č. X. (titulom darovacej zmluvy zo dňa 29.03.1935, darovanie podielu 4/20-ny); b) pod por. č. X. (titulom kúpnopredajnej zmluvy zavkladovanej dňa 26.04.1935, kúpa podielu 4/20-ny); c) pod por. č. X. (titulom pokonávky zo dňa 01.07.1936 v 36/60-tinách).

Z obsahu PK vložky č. XX mal súd ďalej preukázané, že pod č. X. je vedený Y. Z. ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v 44/60-tinách ( titulom darovacej zmluvy z 22.03.1941, v podiele 3-ín). Y. Z. bol starým otcom pôvodnej odporkyne N. R.. Pod X. sa nachádza odkaz na čd. XXXX, pod ktorým číslom bola táto kúpna zmluva zavkladovaná.

Z obsahu darovacej zmluvy z 22.3.1941 ( čl. 73 spisu) súd zistil, že zmluva bola uzatvorená medi Y. W. zámočníkom, obyvateľom v Ó. v T. a N. W., penzistom SŽ, obyvateľom v Mestečku č. XXX ako darcami a

na druhej strane obdarovanými: Y. Z. zámočníkom v Mestečku č. XXX. Darcovia darovali obdarovanému nehnuteľnosti v podiele 2/15-ny písané na ich meno zapísané v PK vložke č. XX k.ú. Mestečko pod H. N. G..Č.. X, L..Č.. XXX.

Z obsahu osvedčenia o dedičstve č. k. -33 z 21.03.2006 mal súd preukázané, že dedičmi po Y. Z., B.. XX.XX.XXXX H. Z.. XX.XX.XXXX (starý otec odporkyne) sú dedičmi jeho vnučka N. R. (pôvodná odporkyňa) a nevesta H. Z., B.. XX.XX.XXXX, každá rovnakým dielom. Predmetom dedičstva bola aj parc. č. XXX (roľa 3.275 m2) patriaca poručiteľovi pod X. v 3/4 (správny podiel 44/60-tin) zapísaná v PK vložke č. XX a v zmysle dedičskej dohody predmetnú parcelu XXX v príslušnom podiele 44/60- tin nadobudla N. R..

Z obsahu LV č. XXXX z 03.01.2012 mal súd preukázané, že odporkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka parc. č. XXX (orná pôda o výmere 3.275 m2) v podiele 44/60-tin.

Z obsahu LV č. XXXX z 27.05.2013 mal súd preukázané, že vlastníctvo k spornej parcele k parc. č. XXX v podiele 44/60-tin je písané už v prospech Y. X. (terajší odporca v konaní) titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. P. z 15.05.2013.

Z obsahu uznesenia Okresného súdu v Hlohovci č.d. XXXX/XX z 6.10.1936 (čl. 68) mal súd preukázané, že na základe pokonávky súd povolil okrem iného zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v PK vložke č. XX, p.č. XXX v k. ú. T. pod X. a-d-f na meno T. W., T. V. ( G.. W.), N. W., Y. U. ( G.. W.), N. W. vedenej v 5/30 titulom deľby vklad vlastníctva na Y. W. ( pozn.: v uznesení je v priezvisku uvedené 2 x písmeno n).

Právny zástupca odporcu namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľky, lebo mu nie je zrejmé, či je jedinou právnou nástupkyňou Y. W.. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle slovenského knihového práva platného a účinného v dobe vpisu spoluvlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX do PK č. XX pod radovým č. 27 (X.) v prospech Y. Z. (starého otca N. R.) sa vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúdalo vpisom do pozemkovej knihy. Čiže ak sa v pozemkovej knihe prepísalo vlastníctvo z jednej osoby na inú, bolo treba doručiť súdne uznesenie o tomto vlastníkovi do jeho rúk. V prípade nemožnosti doručiť unesenie vlastníkovi, súd mu ustanovil opatrovníka a jemu i listiny doručoval. Pokiaľ podľa bolo doručené do rúk vlastníka uznesenie výmeru o vpise a vlastník vpis pokladal za neplatný, musel do 60 dní od doručenia listiny oznámiť úradu pozemkových kníh, že chce počať spor o výmaz a do 6 mesiacov od doručenia listiny musel aj spor započať. Právny zástupca odporcu uviedol, že ak právny predchodca navrhovateľky tak neurobil, nemohol už viac počať spor o výmaz. Dal súdu do pozornosti, že ohľadom zápisu vlastníckeho práva k spornému pozemku v podiele 44/60-tin v prospech Y. Z. nebol žiaden spor o výmaz začatý. Záverom konštatoval, že pokiaľ bolo právo vlastníctva z terajšieho vlastníka neplatne prepísané, doterajší vlastník mohol proti neplatne prepísanému novému vlastníkovi začať spor o výmaz 32 rokov. Teda lehota pre začatie sporu o výmaz uplynula právnemu predchodcovi navrhovateľky dňom 01.01.1961. Odvolávajúc sa na účinného od 1.1.1992, , má za to, že aj ak by Y. Z. ( starý otec N. R.) nebol dobromyseľným držiteľom ( čo ale vylučuje), nadobudla by N. R. vlastnícke právo k spornej časti parcely vydržaním.

Navrhovateľka k veci uviedla, že jej otec kúpil spornú časť parcely od pani Š., ktorá bývala vtedy v Amerike a tiež vyplácal svojich súrodencov. Zaplatil spolu 15.000,- Kčs. Jej matka zomrela ešte v roku 1979. Navrhovateľka ďalej k veci uviedla, že po smrti matky nebola na katastri zisťovať parcely po matke, po prejednaní dedičstva po matke sa ešte 2 krát dodatočne prejednával majetok po nej a preto si myslela, že role boli na ňu už prenesené. Podľa jej tvrdenia niektoré role dali jej právny predchodcovia do družstva, ale parcelu č. XXX ( neoplotenú roľu) užívali najprv jej rodičia a následne až doposiaľ parcelu užíva ona. Počas užívania bola v tom, že je roľa aj na ňu napísaná. Tento rok mala na roly tiež úrodu, mlátila žito, dávala pôdu zaorať. Za parcelu paltí i daň z nehnuteľnosti. Pred 6 rokmi sa od svojej netere pracujúcej na katastri dozvedela, že nejakí ľudia spornú roľu odkupujú od I. W. ( matky navrhovateľky), ktorá bola v tom čase ale už nebohá a teda zistila, že nie je zapísaná ako vlastníčka spornej časti parcely. Navrhovateľka je presvedčená, že sa urobila chyba na geodézii ešte v roku 1935

a že pôvodná odporkyňa N. R. mala na spornej parcely len podiel, ktorý dostal jej dedko od N. W. H. Y. W.. Dala súdu do pozornosti, že jej otec sa tiež volal Y. W., bol mäsiar a mal brata menom N. W..

Odporca nie je v príbuzenskom pomere s N. R.. Pri kupovaní spornej časti parcely nevedel o probléme a súdnom spore ohľadom parcely. Parcelu som kúpil za 1.000 eur. Pri kúpe si bol pozrieť parcelu v I. a N. R. ako predávajúca mu ukázala, kde sa predávajúca parcela nachádza. nepamätá si, či bola ohraničená. Taktiež mu predložila list vlastníctva, na ktorom bola ona zapísaná ako výlučná vlastníčka podielu. O spore ohľadom parcely sa dozvedel až po doručení mu listín zo súdu, v júli 2013.

Svedkyňa T. W. (B. X.X.XXXX) pozná navrhovateľku od narodenia a taktiež poznala jej rodičov. Vlastní parc. č. XXX, ktorú obhospodaruje a pred tým ju obhospodarovali jej rodičia. Jej parcela je blízko s sporným pozemkom užívaným navrhovateľkou. Uviedla, že pozemok navrhovateľky trvalo užívali rodičia navrhovateľky, hlavne matka. Pamätá si to , lebo od detstva chodila za rodičmi na pole. Obhospodarovanú parcelu navrhovateľkou ( a jej rodičmi ) opísala tak, že nebola oplotená, v tej lokalite to bol najširší pozemok a boli na nej ovocné stromy. Na roli robila hlavne matka navrhovateľky, pestovala tam plodiny ako na záhradke a po jej smrti začala parcelu užívať navrhovateľka. Navrhovateľka dala vytrhať ovocné stromy na parcele. K súčasnému obhospodarovaniu uviedla, že ona i navrhovateľka sejú obilniny a prenajmú si niekoho na zasiatie, pooranie, žatvu. Obilie potom použijú pre hospodárske zvieratá. Podľa vyjadrenia svedkyne na parcele obrábanej navrhovateľkou nikdy nevidela N. R. alebo jej starého otca užívať.

Svedkyňa T. W. (B.. X.X.XXXX) pozná navrhovateľku od svojho narodenia, boli susedy. Jej rodičia mali roľu blízko pozemku obhospodarovanom rodičmi navrhovateľky. Obe role sú v oblasti zvanej v meste ako „Trolásky“. Čo si pamätá ( od svojho 6 či 7 roku života), roľu užívala hlavne matka navrhovateľka a po jej smrti navrhovateľka. Cez stred ich parcely boli stromy, ktoré dala vykácať navrhovateľka. Pozná N. R. a poznala i jej starého otca, ale podľa jej vyjadrenia nemá vedomosť, že by spornú časť parcely oni užívali. Má vedomosť, že i dedo N. R. mal v blízkosti roľu, ale nebola to roľa, na ktorej pracúvala matka navrhovateľky. Podľa jej slov nešlo o susedné role.

Svedkyňa N. R. bola pôvodne v konaní označená ako odporkyňa, odjakživa býva v I. a navrhovateľku pozná 10- 15 rokov. Svedkyňa si pamätá, že jej otec a starý otec mali v I. role pri hlavnej ceste, pri Štrkovke, na Trolaskoch. Svedkyňa chodievala za dedom Y. Z. na roľu len do oblasti Trolasky, kde mal posadenú kukuricu, repu, hrach. V oblasti Trolásky mal jej dedo ešte jednu parcelu, na ktorej mal vinohrad. Role boli rozdelené brázdami. Svedkyňa uviedla, že jej dedo nemal na parcele stromy, ale tie boli vedľa na susednej parcele. Nepamätá si, že by navrhovateľka alebo jej rodičia obrábali roľu, keď chodia za dedom. Podľa tvrdení svedkyne sa o svojom vlastníctve k sporenej časti parcely dozvedeli pri dodatočnom dedičskom konaní v r. 2005. Po ukončení dodatočného dedičského konania si nedala vyhotoviť geometrický plán na zistenie, ktorú parcelu nadobudla do vlastníctva. Spornú časť parcely ona neužíva. Nemá vedomosť o darovacej zmluve z r. 1941, ktorou jej starý otec nadobudol 2/15-ny z spornej parcely. Svedkyňa potvrdila, že ju kontaktovala navrhovateľke v snahe vyriešiť vlastníctvo k spornej časti parcely, ale ani potom si nedala vyhotoviť geometrický plán na spornú parcelu. Poprela, že by odkázala navrhovateľku na podanie žaloby, lebo to považovala za uzavreté, lebo parcela bola na jej deda prepísaná v roku 1941. K predaju pozemku odporcovi uviedla, že predávala konkrétne p. č. XXX majúc na mysli, že ide o parcelu, na ktorú chodievala za dedom. Predávala mu poľnohospodársku pôdu, ale kupujúcemu nepovedala, že predmet kúpnej zmluvy je predmetom súdneho konania. Svedkyňa platí za parc. č. XXX daň z nehnuteľnosti od roku 2006. Predložila súdu daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti za rok 2007 ohľadom ornej pôdy , p.č. XXX o výmere 2402 m2 ( podľa identifikácie parciel ležiacej na p.č. XXXX, XXXX). Svedkyňa preukázala, že za časť p.č. XXX platila dať z nehnuteľnosti aj rokoch 2008 až 2013 ( čl. 98-112).

Svedkyňa H. Z. je matkou N. R. a bola nevestou Y. Z.. Býva v I. už 50 rokov. Podľa jej vyjadrenia jej svokor užíval spornú parcelu už od roku 1941. Pestovali tam kukuricu, repu, fazuľu atď. a aj ona chodila roľu okopávať od r. 1964, kedy sa vydala. Svedkyňa uviedla, že všetky parcely nebol iv tej oblasti rovnaké, ich parcela bola široká asi 10 m. Podľa jej vyjadrenia oni mali roľu na ľavej strane a mama navrhovateľky na pravej strane. Potvrdila, že matka navrhovateľky chodila svoju roľu obhospodarovať,

mala tam zeleninu. Svedkyňa k ich role uviedla, že oni tam stromy nemali, ale matka navrhovateľky mala na parcele pôvodne aj stromy v strede parcely.

Zo správy Mesta Leopoldov z 28.10.2013 mal súd preukázané, že v evidencii dane z nehnuteľnosti eviduje iba parcely registra C a pozemok KN - „E“ p. č. XXX je v KN -„C“ vedená v parcelách č. XXXX H. XXXX.Zo správy súd zistil, že navrhovateľka platí daň z nehnuteľnosti za parc. reg. C č. XXXX ( orná pôda vo výmere 1393 m2).

Z obsahu LV č. XXXX z 4.12.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parc. č. XXX ( orná pôda o výmere 812 m2). Z obsahu informatívnej kópie z mapy z 26.3.2013 súd zistil, že parcely č. XXX H. XXX sa nachádzajú v susedstve, pritom p. č. XXX je podstatne širšia ako p. č. XXX.

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom vyjadrení žiadal vyhovieť návrhu a zaviazať odporcu zaplatiť trovy konania. Svedkyňu H. Z. hodnotí ako dôveryhodnú, lebo od posledného pojednávania uplynuli viac ako 2 mesiace a jej výpoveď bola ovplyvnená. Svedeckými výpoveďami a vykonaným dokazovaním má za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľky i navrhovateľka spornú parcelu užívala a obhospodarovala v dobrej viere, že sú jej vlastníkom. Právny zástupca odporcu v závere zotrval na svojich vyjadreniach, žiadal návrh zamietnuť, uplatnil si trovy konania.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa , ( ďalej len „stredný “), (1) Lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. (2) To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Podľa stredného , Právo sa premlčí, ak sa nevykoná v čase vymeranom zákonom.

Podľa stredného , Vlastnícke právo sa nepremlčí, dokiaľ ho niekto iný nenadobudne vydržaním.

Podľa stredného , Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa v znení účinnom od 01.01.1992 (ďalej len „“), ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , , (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosti a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosti. (3) Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že došlo v roku 1941 k chybnému zápisu na katastri, pritom jej právny predkovia i ona až doposiaľ spornú časť parcely užíva. Odporca odvíja svoje vlastníctvo k spornej časti parcele odvolávajúc sa na právnych predchodcov N. R., na , , a ,, , podporne na vydržanie.

Pripojením dedičských spisov po vyššie uvádzaných právnych predchodcoch navrhovateľky ( sp. zn.: D 54/71, D 743/79, D 511/89, D 1255/91, ) súd zistil, že táto bola v čase podania návrhu a aj v súčasnosti je jedinou ich právnou nástupkyňou. Z tohto dôvodu súd vyhodnotil námietku právneho zástupcu odporu na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky za nedôvodnú.

Súd vyhodnotil argumentáciu právneho zástupcu odporcu odvolávajúcu sa na ustanovenia stredného občianskeho zákonník ( ,, , a ) za dôvodnú, lebo navrhovateľka nepreukázala, že by jej právny predchodca zapísaný v PK vložke č. XX začal spor po dobu 32 rokov o výmaz zápisu zrealizovaného v roku 1941. Preto i naďalej po roku 1941 bol starý otec N. R. vedený ako vlastník parcely v podiele 44/60. Nakoľko ale právny zástupca odporcu vlastnícke právo odporcu ( pôvodne N. R. ) odvodzuje nie len od vyššie citovaných ustanovení stredného , ale aj od dobromyseľnej držby jej starého otca, podporne i vydržania, súd sa musel i s týmito argumenty vyporiadať. Na druhej strane i navrhovateľka tvrdila, že jej predkovia spornú parcelu užívali a ona užíva doposiaľ, preto súd skúmal otázku nadobudnutia vlastníctva vydržaním i u odporkyne. Tu vychádzal hlavne z výpovedí svedkov, medzi iným i N. R. a jej matky. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami svedčiacimi o nadobúdaní vlastníctva k podielom na spornej parcele právnymi predchodcami účastníkov, výpoveďami účastníkov a hlavne svedkov, porovnával hlavne výpovede svedkov a skúmal, kto spornú časť parcely ( predmet sporu) reálne užíval, obhospodaroval, lebo obaja účastníci konania tvrdili, že ju užívali ich právny predchodcovia, navrhovateľka doposiaľ.

Súd z listinných dôkazov zistil, že Y. W., mäsiar kúpil na základe kúpno-predajnej zmluvy z 15.5.1935 (26.4.1935 podpísaná kupujúcim) parcelu číslo XXX v podiele 4/20-ny zapísanú v PK vložke č. XX pod H. r.č. 1. Y. W. zomrelý XX.XX.XXXX bol starým otcom navrhovateľky. Táto je zároveň právnou nástupkyňou (dcérou) Y. W., Z. XX.XX.XXXX a jeho manželky Ľ. W.. Starý otec navrhovateľky Y. W., mäsiar bol vo vložke č. XX zapísaný ako podielový spoluvlastník parc. č. XXX a to pod por. č. X. (titulom darovacej zmluvy zo dňa 29.03.1935) v 4/20-nách; pod por. č. X. (titulom kúpnopredajnej zmluvy zavkladovanej v roku1935) v podiele 4/20-ny; pod por. č. X. (titulom pokonávky zo dňa 01.07.1936) v 36/60-ny.

Y. Z. (starý otec N. R.) je zapísaný v PK vložke č. XX pod č. X. ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v 44/60-tinách titulom darovacej zmluvy z 22.03.1941 (čd. XXXX ) od Y. W., zámočníka - obyvateľa v T. a N. W., penzistu, SŽ, obyvateľa v T. Č.. XXX.

Y. W. H. N. W. boli pôvodne zapísaní v PK vložke č. XX ako podieloví spoluvlastníci parc. č. XXX vedení pod X. XX, XX, XX, XX, XX H. XX. V darovacej zmluve z 22.03.1941 bol predmetom darovania (darcov Y. W. H. N. W. ) podiel v 2/15-tinách ich nehnuteľností zapísaných na v PK vložke č. XX. Vzhľadom na vyššie uvádzané listinné dôkazy súd logickým výkladom dospel k záveru, že malo ísť len o ich podiely evidované pod č.: X., XX H. XX, lebo v darovacej zmluve nebolo presnejšie vymedzené pod ktorým B (Vlastníctvo) majú na mysli nehnuteľnosti a podiely v X.,XX,XX sú uvádzané ako prvé v poradí a tvoria 2/15-ny z časti, ktorá bola zapísaná v ich vlastníctve. Teda v roku 1941 došlo k chybnému zápisu z dôvodu, že existovali osoby s rovnakým menom a priezviskom (Y. W. H. N. W.), ktorí mali nejaký vlastnícky vzťah k spornej parcele. Rozdiel pri identifikácii týchto osôb bol v tom, že jeden Y. W. bol mäsiar, druhý bol zámočník a tiež ich bydlisko bolo špecifikované inak. Na základe tohto chybného zápisu sa potom starý otec N. R. stal evidenčne v katastri podielovým spoluvlastníkom spornej časti parcely v podiele 44/60. Následne N. R. zdedila po starom otcovi (sp. zn. D 1617/05) podiel 44/60-in na sporenej parcele. Súd si na základe listinných dôkazov z katastra (hlavne PK vložka č. XX, darovacia zmluva z 22.3.1941, kúpnej zmluvy z 15.5.1935 / resp. 26.4.1935/) ustálil, že N. R. mala po starom otcovi nadobudnúť dedením len podiel 10/60-tín parcely č. XXX. Parcela reg. „E“ č. XXX (orná pôda o výmere 3.275 m2) je vedená na LV č. XXXX.

Nakoľko právny zástupca odporcu poukážuc na dobromyseľnosť držby starého otca N. R. a opierajúc sa o vlastníctvo titulom vydržania, súd musel skúmať podmienky vydržania u odporcu. Súd skúmal i u navrhovateľky podmienky vydržania z dôvodu, že si ustálil, že jej právny predchodca sa po roku 1941 nedomáhal a nevyvolal spor o zrušenie zápisu urobeného v roku 1941 a navrhovateľka tvrdila, že doposiaľ sporný pozemok užíva.

Bolo by nespravodlivé vychádzať striktne len z ustanovenia ,, , a , keďže z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka preukázateľne doposiaľ spornú časť parcely reálne užíva a sama na svoj užívací vzťah v konaní poukazovala.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keďže navrhovateľka preukázala svoj naliehavý právny záujem na veci. Pozitívnou určovacou žalobou sa domáhal určenia, že má vlastnícky vzťah k parc. registra „E“ č. XXX (orná pôda o výmere 3.275 m2), PK vložka č. XX, v podiele 34/60-tin k celku. Súd má zato, že tento záujem je daný, lebo by bolo právne postavenie navrhovateľky bez takéhoto určenia neisté. Súd prihliadal na to, že na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na žalobe už tým, že priamo vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa cit. zákona.

Počas trvania dobromyseľnej držby navrhovateľky a jej právnych predchodcov sa v rámci právneho poriadku platného na území Slovenska postupne striedali jednotlivé právne režimy ( súd počítal so začiatkom dobromyseľnej držby v rok u1940) nasledovne: obdobie do 31. 12. 1950 platil všeobecný z roku 1811 ( tento sa ale netýkal vydržania), obdobie od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964, ( platil stredný č. 141/1950 Sb.), obdobie od 1. 4. 1964 do 31. 3. 1983( platil č. 40/1964 Sb.), obdobie od 1. 4. 1983 do 31. 12. 1991 ( platila úprava vydržania v zmysle zákona č. 131/1982 Sb. ), obdobie od 1. 1. 1992 ( platí podľa úpravy zák. č. 509/1991 Sb.)

Súd pri skúmaní dobromyseľnosti držby a vydržania u účastníkov konania v tomto konkrétnom prípade prihliadal na všetky vyššie uvedené právne úpravy, ale aplikoval ustanovenia a , v znení účinnom od 01.01.1992, kedy bolo vydržanie opätovne zavedené do právneho poriadku. Súd prihladil na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Podľa platnej právnej úpravy novely s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť ( ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava () držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri a ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januára 1992. Súd prihliadal na to, že vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.

Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať

len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Tieto skutočnosti mal súd preukázané práve tým, že starý otec navrhovateľky Y. W. bol v roku 1936 zapísaný vo vložke č. XX ako podielový spoluvlastník parc. č. XXX a to pod por. č. X. podielu 4/20-tín (titulom darovacej zmluvy zo dňa 29.03.1935); pod por. č. X. podielu 4/20-ny (titulom kúpnopredajnej zmluvy zavkladovanej v roku1935); pod por. č. X. podielu 36/60-ny (titulom pokonávky zo dňa 01.07.1936). Spolu ide o podiel 50/60-ín z celkovej parcely. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ. Tu súd konštatuje, že navrhovateľka ako právna nástupkyňa sa dozvedela, že časť parcely ňou užívaná je v katastri evidovaná na meno N. R. až cca v roku 2005. Či je držiteľ ( navrhovateľka) dobromyseľná v tom, že jej vec (spoluvlastnícky podiel) vlastnícky patrí, súd hodnotil nielen zo subjektívneho hľadiska - jeho osobného presvedčenia, že mu vec vlastnícky patrí, ale súčasne aj z hľadiska všetkých skutkových okolností konkrétneho prípadu vo vzájomnej súvislosti, hlavne výpovedí svedkov. Súd pritom skúmal od kedy do kedy užívali právny predchodcovia navrhovateľky spornú časť parcely.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že starý otec či rodičia N. R., taktiež rodičia i starý otec navrhovateľky užívali a obhospodarovali role v I., časť „Trolásky“. Svedeckými výpoveďami súd zistil, že predkovia navrhovateľky užívali tú najširšiu parcelu a mali na nej aj stromy. Výpoveďami svedkov a to navrhnutými nie len navrhovateľkou ale i odporcom mal súd ďalej preukázané, že na roli užívanej predkami N. R. nikdy neboli stromy. Z týchto faktov súdu jasne vyplýva, že každý z účastníkov hovoria o iných parcelách, ktoré ich predkovia obhospodarovali. Podporne aj z informatívnej kópie z mapy súd zistil, že v tejto oblasti Trolásky v I. je najširšou parcelou práve parcela č. XXX. Čiže i z toho podporne vyplýva, že rodičia a starí rodičia navrhovateľky užívali práve túto parcelu. Z toho vyplýva, že pokiaľ títo užívali parcelu, nemohli ju v rovnakom rozsahu užívať právny predchodcovia N. R. a teda nemohli mať parcelu v dobromyseľnej držbe. Súdu vyplynulo, že oni parcelu v držbe ani nemali v rozsahu podielu, ktorý je predmetom sporu. Z toho vyplýva, že u odporcu či jeho právnych predchodcov nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Svedeckými výpoveďami T. W. H. T. W. súd ďalej zistil, že predkovia navrhovateľky parcelu užívali až do svojej smrti. Z pripojených dedičských spisov po nebohých právnych predkoch navrhovateľky súd zistil, že starý otec navrhovateľky zomrel dňa 06.12.1970, jej otec dňa 23.04.1979 a jej matka dňa 27.02.1989. Následne parcelu užíva už navrhovateľka, nikdy ju nedala ani do družstva. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ako navrhovateľka tak i jej právny predchodcovia boli držitelia spornej časti parcely so zreteľom na všetky vyššie už opísané okolnosti dobromyseľnými o tom, že im obhospodarovaná časť parcely patrí. Teda boli dobromyseľnými držiteľmi. Súd skúmal i splnenie zákonnej podmienky vydržacej doby ako pri navrhovateľke tak i jej právnych predchodcoch. Súd pritom vychádzal z toho, že odporca nepreukázal, že by niekedy on, N. R. alebo jej právny predchodcovia niekedy navrhovateľke či jej predchodcom bránili v užívaní spornej parcely. Navrhovateľka sa až cca 6 rokov pred podaním návrhu dozvedela, že nie je ako vlastníčka spornej časti parcely písaná v katastri. Čiže dobromyseľnosť u navrhovateľky v užívaní parcely v jej vlastníctve trvala cca do roku 2005 ( kedy sa z katastra dozvedela, že dochádza k prevodu vlastníckeho práva k spornej časti parcely, pričom ako predávajúcou bola jej už vtedy nebohá matka).

Súd sa zaoberal samozrejme aj otázkou, od kedy predkovia navrhovateľky užívali spornú časť parcely. Svedkyňa T. W. (B. X.X.XXXX) uvádzala, že od svojho detstva si pamätá jej matku pracovať na roli. Táto svedkyňa je narodená roku 1934 a úvahou súdu, od kedy si ako dieťa môže pamätať si súd ustálil, že najneskôr od cca 6 svojho roku ( lebo vtedy deti už nastupovali do prvého ročníka základnej školy) si to môže pamätať. T.j. od roku 1940, čo je ešte pred rokom 1941, kedy bola časť parcely darovaná Y. Z.. Druhá svedkyňa T.Á. W. sa narodila v roku XXXX a uvádzala, že od svojho 6-7 roku si pamätá matku navrhovateľky obhospodarovať spornú parcelu. Teda najskôr od roku 1965 si túto skutočnosť pamätá. Obe tvrdili, že užívala parcelu, na ktorej bol stromy. Súd veľmi pomohla i výpoveď svedkyne N. R. a jej matky, že na parcele na Troláskoch užívanej ich predkami neboli nikdy stromy. To súd presvedčilo, že predkovia odporcu nemohli spornú časť parcely užívať, tobôž nie dobromyseľne a teda ju nemohli ani

vydržať. Obe svedkyne(W., W.) poznali starého otca N. R. a zhodne uviedli, že mal síce na Troláskoch roľu ale na inom mieste. Ani jedna neuviedla, že by to bola roľa hneď v susedstve. Naopak svedkyne N. R.Á. a jej matka tvrdili, že stromy boli na parcele v susedstve. Súd sa s tým vyporiadal pre potrebu tohto konania tak, že tieto dve svedkyne samé potvrdili, že ich predkovia neužívali tú istú parcelu ako predkovia navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného myšlienkového pochodu si súd ustálil, že predchodcovia navrhovateľky užívali spornú časť parcely ( mali v držbe) dobromyseľne minimálne ( súd sa opiera o svedecké výpovede) od roku 1940 a to titulom kúpne zmluvy, darovacej zmluvy a pokonávky z rokov 1935 a 1936. Po smrti predkov ( ako posledná z nich zomrela jej matka dňa XX.XX.XXXX) navrhovateľka užívala spornú časť naďalej nerušene v dobrej viere, že je zapísaná ako jej vlastníčka v rozsahu, ako ju užíva. Táto jej dobromyseľnosť trvala až do roku cca 2005 ( z katastra sa dozvedela o prevode vlastníctva k spornej parcele od jej vtedy už mŕtvej matky). Z týchto všetkých skutočností započítajúc dobromyseľnú držbu právnych predchodcov navrhovateľky si súd ustáli, že táto trvala od roku cca 1940 do roku 2005, t.j. po dobu cca 65 rokov.

Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody súd vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o trovách konania podľa a uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia v sume 714, eur a náhradu iných trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 eur. Vzhľadom na predmet sporu právny zástupca navrhovateľa správne uplatnil odmenu za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. v znení neskorších predpisov a to v r. 2013 v sume 60,07 eur a v r. 2014 v sume 61,87 eur. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 714,02 eur ktoré pozostávajúce z: 1/ úkonov právnej služby: 6 x 60,07 eur v roku 2013 ( prevzatie právneho zastúpenia, 27.3.2013, návrh na zmenu účastník, porada s klientom 14.10.2013, účasť na pojednávaní 15.10.2013, porada s klientom dňa 20.11.2013, účasť na pojednávaní 21.11.2013, porada s klientom 5.2.2014, účasť na pojednávaní 6.2.2014) + 1 x 61,87 eur (účasť na pojednávaní 6.2.2014) + 1 x 30,94 eur (sadzba vo výške 1 základnej sadzby ); spolu 453,23 eur. K tejto sume si advokát navrhovateľky uplatnil 20 %DPH, t.j. vo výške 90,65 eur, 2/ náhrada za stratu času pri ceste na pojednávania a späť dňa dva krát v roku 2013: 13,01 eur x 4, v roku 2014 na jedno pojednávanie: 13,40 eur x 2; + 20%DPH = 94,61 eur ), 3/ režijný paušál v sume 75,53 eur ( /7,81 eur x 6 + 8,04 eur x 2/ +20 % DPH z súčtu týchto súm).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.