Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-115-2006.pdf
PDF · 121.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/115/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: TRANSPETROL, a.s., so sídlom Šumavská 38, Bratislava, IČO: 31 341 977, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovaným: 1. Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, 2. CORINEX GROUP, a.s., so sídlom Kľukatá 6, Bratislava, IČO: 34 116 184, zast. Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, 3. TELEKOM SERVIS, s.r.o., so sídlom Pluhová 1/A, Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 705 477, zast. Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s. r. o., so sídlom Česká 7, Bratislava, o zaplatenie 705.693,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému v 1. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10.986,42 € k rukám právneho zástupcu žalovaného v 3. rade Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s. r. o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2006 sa žalobca voči žalovaným, v žalobe pôvodne označeným ako: 1./ Slovenský plynárenský priemysel, a.s., 2. /CORINEX GROUP a.s., 3./ TELEKOM SERVIS, s.r.o., 4./ GasOil engineering, a.s. a 5. /Telemont, a. s., domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 705.693,50 € s úrokmi z omeškania a trovami konania. Uviedol, že ku škode došlo poškodením ropovodného potrubia DN 500 mechanizmom Dynapack 756 Cable a následným únikom ropy do pôdy pri výkopových prácach dňa 25.10.2002 v čase okolo 16.30 hod v katastrálnom území obce Belža, okres Košice - okolie, a to pri vykonávaní prác - výkope ryhy na uloženie HDPE rúr pre optický kábel (ďalej aj ako „havarijná situácia“) realizovaných pri vykonávaní diela „Výstavba chráničiek a optického kábla v trase TU SPP Belža - ES TP Seňa - Košice“. Mal za to, že za vzniknutú škodu, ktorá vznikla pri realizovaní uvedeného diela zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalovaní v 1. až 5. rade, ktorí ju spôsobili porušením svojich povinností ako osoby realizujúce resp. podieľajúce sa na realizácií predmetného diela. Žalovaní v 1./ až 5./ rade v písomných vyjadreniach popreli svoju hmotnoprávnu zodpovednosť za žalobou uplatňovaný nárok. Uviedli, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok ich zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak v definícii škody a v podmienkach viažucich sa k zodpovednosti za ňu, ako aj v premlčaní nároku, nakoľko medzi
žalobcom a žalovanými nebol pri vzniku tohto záväzku žiadny zmluvný ani iný vzťah, ktorý by umožňoval postup a aplikáciu ust. § 261 ods. 1 ObZ.. Žalovaní súčasne namietli premlčanie nároku žalobcu. Žalovaný v 1./ rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.01.2007 poukázal na to, že predpokladom pre vznik zodpovednosti za porušenie povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu je existencia určitého zmluvného vzťahu. V súvislosti s realizáciou predmetnej stavby, resp. výkopových prác nebola medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade uzatvorená žiadna zmluva, preto nemohlo dôjsť k porušeniu povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu. Z tohto dôvodu na vzťah medzi ním a žalobcom nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla nie je škodou z porušenia obchodného záväzkového vzťahu. Uplatnený nárok je potrebné posudzovať podľa ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pri ktorom musia byť kumulatívne splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Žalobca existenciu týchto zákonných predpokladov nepreukázal. Žalovaný v 1./ rade neporušil žiadnu právnu povinnosť, preto neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorej skutočný rozsah je žalobcom nepreukázaný. Žalobca nepreukázal ani zavinenie žalovaného v 1./rade, pričom táto skutočnosť nemôže vyplývať len z konštatovania žalobcu, že žalovaný v 1./rade bol objednávateľom stavby. Naviac žalobca sám v žalobe uvádza, že zodpovednosť za poškodenie potrubia ropovodu prevádzkovaného žalobcom bola už preukázaná v priebehu vyšetrovania príčin havarijnej situácie, na základe tohto bola okresným prokurátorom pre Košice - okolie podaná obžaloba voči vedúcemu odboru inžinierskej činnosti žalovaného v 4./ rade U.. A. A.. Žalovaný v 1./ rade zároveň vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu. Uviedol, že premlčanie nároku na náhradu škody je potrebné v danom prípade posudzovať podľa ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky. Vzhľadom k tomu, že ku škodovej udalosti (k roztrhnutiu potrubia ropovodu) došlo dňa 25.10.2002, pričom žaloba bola podaná až dňa 20.10.2006, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom je premlčaný. Žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný v 2./ rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.01.2007 totožne uviedol, že so žalobcom nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania ani neporušil žiadnu právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by žalobcovi vznikla škoda. Žalobca takéto porušenie nielenže nepreukázal a v žalobe ani nespomína, že by sa žalovaný v 2./ rade dopustil protiprávneho konania alebo porušil právnu povinnosť majúcu za následok vznik uplatňovanej škody. Poukázal na to, že nebol priamym realizátorom výkopových prác, nevykonával prevádzkovú činnosť, ktorá by spôsobila predmetnú škodu a nebol ani zhotoviteľom potrebnej inžinierskej a projektovej dokumentácie, nezabezpečoval sám ani stavebný dozor nad realizáciou diela, preto jeho účasť na spôsobení škody je prakticky nulová. Výkopové práce súviseli s optickým prepojením OZ Košice - DSTG TI 11 Belža a boli realizované pri plnení záväzkov zo Zmluvy o rozvoji, integrácii a využití prenosových ciest (ďalej len „ZoRIP) v znení Dodatku č. 2, uzavretej medzi žalovaným v 2./rade a žalovaným v 1./ rade. V súvislosti so záväzkovým vzťahom existujúcim medzi žalovaným v 2./rade a žalovaným v 1./ rade, uzavrel žalovaný v 2./ rade zmluvu so žalovaným v 3./ rade, na základe ktorej mal žalovaný v 3./ rade vyhotoviť pre žalovaného v 2./ rade kompletnú dokumentáciu pre územné rozhodnutie, inžiniersku činnosť a platné územné rozhodnutie pre stavbu: Výstavba chráničiek a optického kábla v trase TU SPP Belža - ES TP Seňa - SPP OZ Moldavská Košice. Túto činnosť žalovaný v 3./ rade nerealizoval sám, ale vykonal ju prostredníctvom žalovaného v 4./ rade, s ktorým uzatvoril zmluvu o dielo. Výkopové práce realizoval žalovaný v 5./ rade, ako subdodávateľ pre spoločnosť JIML , a.s., s ktorou mal žalovaný v 2./ rade na tieto práce uzavretú zmluvu o dielo. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že výkopové práce boli v ochrannom pásme ropovodného potrubia realizované protiprávne. Práce boli realizované v súlade s právoplatným územným rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie č.k. 2002/08152-OŽP/Km. V rovnakom čase prebiehalo aj územné konanie iniciované žalobcom, ktorý mal najskôr záujem o realizáciu výstavby chráničiek a pokládky optického kábla na dotknutej trase. Okresný úrad Košice napriek vedomosti o súbežných územných konaniach o umiestnení líniovej stavby, vedených pod č.k. 2002/08152-OŽP/Km (na návrh žalovaného v 2./ rade) a pod č.k. 2002/08153-OŽP/Km (na návrh žalobcu) nevyzval žalobcu, ako správcu podzemnej ropovodnej siete, aby sa k predmetnému konaniu vyjadril, resp. vytýčil svoje podzemné inžinierske siete. Žalovaný 2./ rade v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú odôvodnil tým, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek
obchodno-záväzkového vzťahu medzi ním a žalobcom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby na náhradu škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobca a žalovaní nie sú z titulu eventuálneho spôsobenia škody prevádzkovou činnosťou voči žalobcovi v žiadnom obchodnom záväzkovom vzťahu, pretože v čase vzniku škody s prihliadnutím na všetky okolnosti medzi účastníkmi konania nebol vzťah týkajúci sa ich vzájomnej podnikateľskej činnosť, teda aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka upravujúca nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu, je v danom prípade vylúčená, keďže ako bolo uvedené, zo strany žalovaného v 2./ rade nedošlo k porušeniu jeho právnej povinnosti. Žalovaný v 3./ rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.01.2007 uviedol, že nevie na základe akých konštatovaní resp. rozhodnutí dospel žalobca k záveru, že zo strany žalovaných išlo o realizáciu protiprávnych výkopových prác, keď zo strany realizátorov predmetu zmlúv boli dodržané všetky podmienky stavebného povolenia (v tomto prípade územného rozhodnutia), ktoré požadoval Okresný úrad Košice - okolie, odbor životného prostredia. Táto skutočnosť bola niekoľkokrát preverovaná tak zo strany orgánov štátnej správy tak aj orgánov činných v trestnom konaní. Je jednoznačne preukázané, že pokiaľ by bol ropovod zakreslený v projektovej dokumentácii, ktorej správnosť a komplexnosť odsúhlasil a overil Okresný úrad Košice - okolie, ropovod by bol v rámci spracovania realizačného projektu zakreslený a realizátor prác by postupoval pri jeho obchádzaní tak ako v iných konkrétnych prípadoch plnenia predmetu zmluvy. Zo strany žalovaného v 3./ rade tak ako to dokazujú rozhodnutia orgánov štátnej správy a orgánov činných v trestnom konaní k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti, ktorá by mohla mať príčinnú súvislosť so žalovanou škodou preukázateľne nedošlo. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Uznesením č.k. 23Cb/115/2006-291 zo dňa 10.09.2007 súd na základe späťvzatia žaloby zatavil konanie voči pôvodnému žalovanému v 4./ rade GasOil engineering, a.s. a súčasne rozhodol o trovách konania spojených s účastníkom, voči ktorému bolo konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení konania dňa 23.10.2007 a vo výroku o trovách konania dňa 11.3.2008 v spojení s potvrdzujúcim uznesením KS BA č.k. 1Cob 196/2007-309. Uznesením č.k. 23Cb/115/2006-317 zo dňa 18.4.2008 súd, na návrh žalobcu pripustil do konania vstup spoločnosti JIML, a.s., v likvidácii. Uznesením č.k. 23Cb/115/2006-360 zo dňa 8.10.2008, právoplatným dňa 8.11.2008, súd na návrh žalobcu konanie voči žalovanému v 5./ rade JIML, a.s., v likvidácii zastavil a súčasne rozhodol o trovách konania. Uznesením č.k. 23Cb/115/2006-361 zo dňa 8.10.2008, súd na návrh žalobcu konanie prerušil do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 4T 75/2005. Po odpadnutí prekážky, ktorá pominula dňa 16.5.2011, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 4T 75/05, súd vo veci 23Cb/115/2006 ďalej procesne konal. Uznesením č.k. 23Cb/115/2006-421 zo dňa 18.04.2013, právoplatným dňa 21.05.2013, súd zastavil konanie voči žalovanému v 4./ rade JUDr. PaeDr. Jozef Malich, SKP úpadcu Telemont, a. s., a súčasne rozhodol o trovách konania. V čase rozhodovania súdu tak tvoril okruh účastníkov konania na strane žalobcu: TRANSPETROL, a.s., a na strane žalovaných: 1./ SPP, a.s., 2./ CORINEX GROUP, a.s., 3./ TELEKOM SERVIS, s.r.o.. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý si predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa 20.12.2013, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie nepožiadal.
Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom. Je preto vecou účastníka konania, resp. jeho právneho zástupcu, či toto právo využije. Súd je však v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nielen oprávnený ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti niektorého z účastníkov (ich právnych zástupcov), pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav resp. iná vážna prekážka na strane účastníka). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiadny z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalobcu si predvolanie na pojednávanie nariadené na 6.2.2014 riadne prevzal dňa 20.12.2013. Neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä žalobou a jej prílohami, rozhodnutiami OÚ Košice - okolie o umiestnení líniovej stavby, správou o havárii na ropovodnom potrubí DN 500 v k.ú. Belža, zmluvou o dielo č. TSZ1/02/005, faktúrami vystavenými za práce na
odstránení následkov havárie v lokalite Belža, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 4T 75/05 zo dňa 4.11.2008, uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8 To 21/2011-801 zo dňa 16.04.2011, ako aj ostatnými listinami založenými v súdnom spise, a zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 15.05.2002 vydal Okresný úrad Košice - okolie, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutie č. 2002/08152-OŽT/Km o umiestnení líniovej stavby „Výstavba chráničiek a OK v trase TU SPP Belža - ES TP Seňa - Košice“ na pozemkoch v katastrálnom území Belža, Haniska, Valaliky, Šebastovce, Barca a Košice - Juh, ako bolo zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia pre Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava. Dňa 15.05.2002 vydal Okresný úrad Košice - okolie, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutie č. 2002/08153-OŽT/Km o umiestnení líniovej stavby „Výstavba chráničiek a OK v trase TU SPP Belža - ES TP Seňa - Košice“ na pozemkoch v katastrálnom území Belža, Haniska, Valaliky, Šebastovce, Barca a Košice - Juh, ako bolo zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia pre TRANPETROL, a.s., Šumavská 38, Bratislava. Zo správy o havárii na ropovodnom potrubí DN 500 v k.ú. Belža, vyplýva, že dňa 25.10.2002 došlo počas pokládky chráničky optického kábla, v blízkosti trasy ropovodného potrubia v k.ú. Belža, mechanizmom Dynapack 756 Cable spoločnosti Telemont s.r.o. pod stavebným dozorom pána U.. G. zo spoločnosti Telekom Servis a.s. k porušeniu ropovodného potrubia. Mechanizmus na pokládku chráničky optického káblu vnikol medzi 16:30 a 16:40 hod do potrubia ropovodu a zostal v ňom zasunutý. Následkom tohto poškodenia a z dôvodu vysokého tlaku v potrubí došlo k rozstreknutiu ropy z potrubia na priľahlý terén. Účastníci v priebehu konania zotrvali na svojej argumentácii. Právny zástupca žalobcu nesúhlasil s námietkou premlčania vznesenou žalovanými. Poukázal na to, že záväzky podľa § 489 Obč. zákonníka vznikanú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Je nesporné, že spôsobenie škody zakladá medzi poškodeným a zodpovedným subjektom záväzkový vzťah. Účastníci konania boli v čase vzniku škody podnikateľmi. Pri vzniku záväzkového vzťahu zo spôsobenej škody bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa škoda nepochybne týka podnikateľskej činnosti žalobcu a rovnako aj podnikateľskej činnosti osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Táto okolnosť zakladá dôvodnosť aplikácie ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka na vzniknutý zodpovednostný záväzkový vzťah, nakoľko sa jedná o tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah. Skutočnosť, že zodpovednosť žalovaných za škodu sa subsidiárne spravuje § 420a Obč. zák., o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nevylučuje uplatnenie príslušných ustanovení ObZ o premlčaní nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V prejednávanej veci je tak na posúdenie premlčania opodstatnená aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Premlčanie upravuje ObZ komplexne a Obč. zákonník preto použiť nemožno. Zotrval na tvrdení, že nárok žalobcu na náhradu škody bol uplatnený na súde včas. Žalovaný v 1./ rade, zotrval na vznesenej námietke premlčania žalovaného nároku. Poukázal na to, že medzi účastníkmi konania nebol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý by zakladal aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na posúdenie nároku na náhradu škody a jeho premlčania. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že by žalovaný v 1./ rade porušil konkrétnu povinnosť stanovenú Obchodným zákonníkom, ktorá by pre zodpovednosť za škodu zakladala aplikáciu § 757 ObchZ. Žalobca nepreukázal zodpovednosť žalovaného v 1./ rade za uplatňovanú škodu ani v zmysle § 420 OZ či v zmysle § 420a OZ, na ktoré žalobca poukazuje. Žalobca nepreukázal akú konkrétnu zmluvnú, zákonnú alebo inú právnu povinnosť mal žalovaný v 1./ rade porušiť. Žalovaný v 1./ rade bol len objednávateľom konkrétnych prác, ktoré sám nevykonával, a preto nie je zrejmé, akú prevádzkovú činnosť má žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade na mysli, keď poukazuje na § 420a OZ. Žalovaný v 1./ rade ďalej na pojednávaní konanom dňa 6.2.20104 (okrem už skôr uvádzaných dôvodov) ešte rozšíril dôvody svedčiace o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie s poukazom na tú skutočnosť, že s účinnosťou k 28.2.20103 vložil časť svojho podniku, konkrétne Sekciu aktív a inžinieringu pre prepravnú sieť, do základného imania spoločnosti eustream, a.s., so sídlom v Bratislave. Súčasťou vkladu časti podniku do ZI eustream, a.s., bola aj prepravná sieť plynu spolu s optokáblovou magistrálou STG, ktorá súvisí s predmetom sporu. Všetky práva a povinnosti viažuce sa k vkladanej časti podniku prešli so žalovaného v 1./ rade na spoločnosť eustream, a.s.
Žalovaný v 2./ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, porušenia akej konkrétnej povinnosti sa mal žalovaný v 2./ rade dopustiť a nepreukázal existenciu podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného v 2./ rade za uplatňovanú škodu. Žalovaný v 2./ rade bol pri vykonávaní diela v zmluvnom vzťahu len so žalovanými v 1./ a 3./ rade, na činnosť ktorých nemal vplyv, ani za ňu nezodpovedal. Medzi žalovaným v 2./ rade a žalobcom žiadny obchodno-záväzkový vzťah nebol, preto posudzovanie zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Obč. zák., ako porušenie obchodného záväzkového vzťahu definovaného § 261 ObZ nie je možné. Pripojil sa s argumentácii žalovaného v 1./ rade o nemožnosti aplikácie § 420 a § 420a Obč. zák. na žalovaného v 2./ rade. Zotrval na námietke premlčania a jej už skôr uvedených dôvodoch. Žalovaný v 3./ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na vznesenej námietke premlčania a pripojil sa k argumentácii žalovaných v 1./ a 2./ rade o neunesení dôkazného bremena pre nepreukázanie porušenia povinnosti a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktoré by zakladali povinnosť žalovaného v 3./ rade nahradiť škodu žalobcovi. Ďalej uviedol, že žalobca mal od počiatku vedomosť o tom, že v projektovej dokumentácií neboli zakreslené rozvody ropovodného potrubia v trase, v ktorej sa malo vykonávať dielo realizované žalovanými. Svojim opomenutím preto sám žalobca zavinil vznik škody, nakoľko napriek vedomosti o nedostatku projektovej dokumentácie túto skutočnosť ako stavebník a vlastník potrubia neodstránil. Žalovaný v 3./ rade pri realizácii diela, s ktorým súvisí žalobcom uplatňovaná škoda, postupoval v súlade s projektovou dokumentáciou a neporušil žiadnu svoju povinnosť. O tejto skutočnosť svedčí i rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 2239/2003-2,1, v ktorom sa konštatuje, že žalovaný v 3./ rade pri realizácii diela neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by zakladala povinnosť na uloženie pokuty. Žalobu z uvedeného dôvodu považuje za nedôvodnú. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 757 Obchodného zákonníka, pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú všetkými žalovanými bol súd pred vecným posúdením žaloby a skúmaním vecnej pasívnej legitimácie žalovaných povinný vysporiadať sa s dôvodnosťou námietky premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam.
Úspešné (dôvodné) vznesenie námietky premlčania bráni priznaniu nároku súdom, t.j. má za následok, že premlčané právo nemožno priznať. Základnou a pre právne posúdenie dôvodnosti námietky premlčania podstatnou otázkou bolo, či vzťah účastníkov konania vyplývajúci zo žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody, má charakter obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 1 ObZ (ako tvrdil žalobca) alebo či tento vzťah vzhľadom na okolnosti vzniku škody nemožno považovať za vzťah obchodnoprávny a nemožno naň aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (ako tvrdili žalovaní). Túto právnu otázku, od ktorej je závislé následné posúdenie nároku žalobcu z hľadiska úpravy premlčania (ako aj z hľadiska subsumovania škody pod konkrétne ustanovenie hmotného práva) súd posúdil takto: Žalobca považoval vzťah účastníkov konania ohľadne uplatňovaného nároku na náhradu škody za vzťah obchodno-právny spĺňajúci podmienky § 261 ods. 1 ObZ, ktorý umožňuje aplikáciu ustanovení ObZ vrátanie úpravy premlčania. Obchodno-právny charakter vzťahu účastníkov konania odvodil žalobca od tej skutočnosti, že tak on ako poškodený ako aj žalovaní v 1./ - 3./ rade, ako škodcovia mali v čase vzniku škody postavenie podnikateľov a ku škode došlo pri výkone podnikateľskej činnosti. Súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Súd poukazuje na skutočnosť, že nie každá škoda, ku ktorej dôjde k poškodeniu majetku podnikateľa bez ďalšieho (automaticky, priamo) zakladá záväzkový vzťah, ktorý spĺňa definíciu (podmienku) § 261 ods. 1 ObZ, a na ktorý je preto nutné aplikovať právny režim Obchodného zákonníka. Pre posúdenie aplikácie ObZ, vrátane posúdenia premlčania podľa ObZ, nestačí len splnenie podmienky statusu podnikateľa. To znamená, že nie je postačujúce aby (ak) poškodený ako aj škodcovia mali charakter podnikateľov. Ďalšou podstatnou podmienkou, ktorej splnenie sa súčasne vyžaduje je, že už pri vzniku záväzku musí byť bez pochybností zrejmé, že ide o záväzok vzniknutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, čím sa rozumie: a) vzájomná činnosť účastníkov smerujúca k ich podnikateľskej činnosti (t.j. prípad zmluvného záväzkového vzťahu), b) okolnosť, keď konaním jedného z podnikateľov došlo k zásahu do podnikateľskej činnosti druhého podnikateľa porušením povinnosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka (t.j. prípad podľa § 757 ObchZ.). Súd sa s poukazom na uvedené zaoberal otázkou, či z okolností vzniku škody (t.j. z okolností vzniku žalobcom tvrdeného záväzku) vyplýva, že ide o taký vzťah, na ktorý sa vzťahuje § 261 ods. 1 ObchZ., a dospel k záveru, že žiadna s vyššie uvedených podmienok splnená nebola. V prejednávanej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v momente vzniku škody nespĺňa definíciu § 261 a nasl. ObZ, a preto ho nemožno posudzovať podľa právnej úpravy ObZ. Je nesporné, že v čase vzniku škody medzi žalobcom a žalovanými nebol žiadny zmluvný záväzkový vzťah. V predmetnej veci došlo pri výkone činnosti žalovaných v 1./ až 3./ rade k náhodnému poškodeniu ropovodného potrubia (majetku) žalobcu, čím bola žalobcovi spôsobená škoda. V čase vzniku škody, t.j. v čase vzniku záväzku vyvolaného škodou, s prihliadnutím na všetky okolnosti preto nemožno vyvodiť, že išlo o vzťah účastníkov konania týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Len skutočnosť, že žalovaní ako podnikatelia náhodne (pre absenciu zakreslenia ropovodu v projektovej dokumentácií) spôsobili škodu na majetku iného podnikateľa (žalobcu), nespĺňa zákonnú dikciu § 261 ods. 1 ObZ. Žalobca v čase havarijnej situácie nebol so žalovanými v zmluvnom ani inom právnom vzťahu. Žalovaní preto vo vzťahu k žalobcovi nemohli porušiť žiadnu svoju povinnosť zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa § 373 ObchZ. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalovaní porušili inú povinnosť ustanovenú im Obchodných zákonníkom (§ 757 ObZ), ktorá by umožňovala aplikáciu ustanovení ObZ pre posúdenie premlčania. V tejto súvislosti súd dodáva, že sám žalobca v priebehu konania neoznačil žiadne konkrétne ustanovenie ObZ, ktoré mali žalovaní buď každý sám či spoločne porušiť, a v dôsledku tohto porušenia by v príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda, ktorej sa domáha v konaní. S ohľadom na vyššie uvedené tak právny vzťah účastníkov konania zo zodpovednosti za škodu možno posudzovať len podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (a to v hmotnoprávnom posúdení škody) ale aj pokiaľ ide o úpravu premlčania tohto nároku.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ustanovenie § 106 OZ je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia (pozri § 101 OZ). Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to tzv. subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 OZ) a tzv. objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ). Ich začiatok je stanovený samostatne. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti dňa 25.10.2002, ktorým dňom začala plynúť objektívna premlčania doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Keďže nešlo o škodu spôsobenú úmyselne, podľa § 106 ods. 2 OZ objektívna premlčania doba uplynula po troch rokoch, t.j. dňa 25.10.2005. Žalobca si nárok na súde uplatnil dňa 20.10.2006, teda po uplynutí objektívnej premlčanej doby, a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1./ až 3./ rade mu tento nárok nie je možné priznať. Súd preto žalobu zamietol bez vecného preskúmania opodstatnenosti žalovaného nároku. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 1./ rade ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2./ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 2./ rade ich náhradu nepriznal. Žalovaný v 2./ rade si síce nárok náhradu trov uplatnil, a ako úspešnému účastníkovi by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p., náhrada trov konania patrila, avšak žalovaný v 2./ rade, zastúpený právnym zástupcom, si trovy konania nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia rozsudku a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. mu iné trovy konania zo spisu (mimo trov právneho zastúpenia) nevyplývajú. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3./ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 3./ rade ako účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal voči neúspešnému žalobcovi ich plnú náhradu v celkovej výške 10.986,42 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovaného v 3./ rade predchádzajúcim právnym zástupcom JUDr. Jozefom Urbánkom, so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach a z trov právneho zastúpenia žalovaného v 3./ rade súčasným právnym zástupcom Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s. r. o., priznaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nasledovne:
? trovy právneho zastúpenia predchádzajúcim právnym zástupcom
- tarifná odmena za 3 úkony právnej služby vo výške základnej sadzbe tarifnej odmeny tak, ako si ju uplatnil predchádzajúci PZ žalovaného v 3./ rade
1) príprava/prevzatie veci dňa 5.1.2007 1.833,96 € + 5,91 € RP (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia úkonu) 2) podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe dňa 15.01.2007 1.833,96 € + 5,91 € RP (§ 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. c), vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia úkonu) 3) účasť na pojednávaní dňa 31.05.2007 1.833,96 € + 5,91 € RP (§ 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. d), vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia úkonu)
- strata času podľa § 17 cit. vyhlášky spolu v sume 197,07 € za jednu cestu na pojednávanie dňa 31.05.2007 z Košíc do Bratislavy a späť v trvaní 10 hodín (1x 20 polhodín po 9,86 €/polhodina),
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa § 16 ods. 1,3 vyhlášky spolu v sume 298,15 € za cestu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie z Košíc do Bratislavy a späť pri priemernej spotrebe 9,4l na 100 km pri cene PHM 1,225 €/liter pohonných hmôt za najazdených 898 km. spolu: 6.005,94 € ? trovy právneho zastúpenia súčasným právnym zástupcom
- tarifná odmena za 3 úkony právnej služby:
1) účasť na pojednávaní dňa 31.10.2013 1.834,21 € + 7,81 € RP ( § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia úkonu) 2) štúdium spisu, porada s klientom dňa 29.11.2013 1 tarifnej odmeny 458,55 € + 7,81 € RP ( § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia úkonu) 3) účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014 1.834,21 € + 7,81 € RP ( § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v znení účinnom ku dňu uskutočnenia úkonu)
spolu: odmena 4.150,40 € + 20 % DPH 830,08 € = 4.980,48 €.
Súd právnemu zástupcovi žalovaného v 3./ rade nepriznal odmenu spolu s režijným paušálom za písomné podanie vo veci samej doručené súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 06.02.2014. Súd dané vyjadrenie nevzhliadol ako úkon potrebný na účelné bránenie práva, nakoľko dané vyjadrenie len zhŕňalo argumentáciu žalovaného v 3./ rade, neobsahovalo nové okolnosti (viď uzn. NS SR zo dňa 28.05.2012 sp.zn. 4 Cdo 128/2011), ani ním právny zástupca nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, ani ním nepodal nejaký procesný návrh, o ktorom by súd mal konať. Ani skutočnosť, že spolu s vyjadrením právny zástupca žalovaného v 3./ rade súdu doručil aj ďalšie listiny ako prílohy k vyjadreniu (pričom niektoré z nich už boli založené v súdnom spise), nezakladá dôvodnosť priznania odmeny za daný úkon právnej pomoci.
S poukazom na vyššie uvedené súd priznal žalovanému v 3./ rade právo na náhradu trov konania spolu vo výške 10.986,42 € pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia, a to k rukám jeho súčasného právneho zástupcu AK Dobrovodský & spol., s. r. o., (§ 151 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť skutočnosti uvedené v § 205 ods. 2 O.s.p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.