Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2P-201-2022.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/201/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová, v rodinnoprávnej veci maloletej: A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov matky: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX a otca: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Návrh otca zamieta.
odôvodnenie:
1./ Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2022 domáhal zverenia maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti.
2./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka oboznámením sa s listinnými dôkazmi, kde bol zistený nasledujúci skutočný a právny stav:
3./ Otec súdu uviedol, že trvá v celom rozsahu na podanom návrhu. Vo svojom návrhu uviedol, že z krátkodobého vzťahu s matkou sa dňa 18.6.2008 narodila dcéra A.. Z dôvodu partnerských nezhôd na spolužitie vzťah s matkou maloletej po krátkej dobe ukončili. Nakoľko má matka v starostlivosti ďalšie maloleté deti D. a to: E., nar. XX.X.XXXX, G., nar. X.X.XXXX, Nelu, nar. XX.X.XXXX, H., nar. XX.X.XXXX a I., nar. X.X.XXXX, otec má záujem prevziať starostlivosť o maloletú A. po dohode s matkou maloletej. Otec má príjem 220,- mesačne. S maloletou má pekný vzťah. Dieťa u neho často prespáva, pričom dieťa mu uviedlo, že by chcelo byť zverená do jeho starostlivosti.
3. / Matka súdu uviedla, že s návrhom otca súhlasí, od roku 2017 s ním nežije v spoločnej domácnosti.
4./ Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť z dôvodu, že zo strany rodičov ide o účelový návrh. Počas šetrenia pomerov v rodine bolo zrejmé, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti. Kolízny opatrovník navrhol vypočuť maloleté dieťa.
5. / Zo správy kolízneho opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.1.2013 ( č.l. 9 spisu) vyplýva, že šetrenie v rodine vykonali dňa 9.1.2023 na adrese, ktorú uviedol otec, konkrétne Vrbnica 187. Pri šetrení im otvoril otec otca, starý otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že otec dieťaťa býva v bytovke. Hneď na to zareagovala matka otca – stará matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, starému otcovi, že prišli z dôvodu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti ich syna a utekala do bytovky pre otca dieťaťa. Otca dieťaťa zastihli ako vychádza z bytovky, v ktorej býva matka maloletého dieťaťa. Keď sa pri šetrení otca pýtali na matku maloletého uviedol, že matka dieťaťa nie je doma a išla s ďalším dieťaťom k lekárovi. K svojmu bydlisku otec uviedol, že býva so svojimi rodičmi na adrese E. XXX, pričom
rodinný dom rodičov je v susedstve bytovky, z ktorej vychádzal otec maloletého dieťaťa. K bytovým pomerom rodičov otec uviedol, že bývajú v jednej izbe s kuchyňou, pričom je tam aj WC a kúpelňa. Mesačné úhrady s bývaním predstavujú sumu 60,- €. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Uviedol, že sa o maloletú A. sám stará. Dieťa navštevuje Základnú školu v Žbinciach. Nájomcom bytu, v ktorom matka s maloletými deťmi býva je otec maloletého dieťaťa, pričom mesačné nájomné predstavuje sumu 10,- €. Maloletá A. má ďalších súrodencov D.: A., nar. X.XX.XXXX, I., nar. X.X.XXXX, I., nar. X.X.XXXX, H., nar. XX.X.XXXX, A., nar. XX.X.XXXX, G., nar. X.X.XXXX, E., nar. XX.X.XXXX. Otcovi maloletého dieťaťa zanechali predvolanie pre matku ako aj pre maloletú A., keďže v čase šetrenia neboli doma. Na požadovaný termín ( 10.1.2023 o 8.00h ) sa nedostavila matka ani maloletá.
6./ Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7./ Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8./ Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
9./ Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
10./ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13./ Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
14./ Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16./ Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17./ Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
18./ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh otca je účelový. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti a obaja zabezpečujú starostlivosť o maloletú A.. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že rodičia o predmetnú právnu vec neprejavovali počas celého konania náležitý záujem. Vo veci bolo vytýčených niekoľko pojednávaní, konkrétne dňa 17.1.2023, kedy mala byť vypočutá maloletá A., ktorej účasť mala zabezpečiť matka, pričom termín pojednávania vzali obaja rodičia na vedomie na pojednávaní dňa 12.1.2023. Na pojednávanie dňa 17.1.2023 sa rodičia nedostavili. Svoju neúčasť súdu riadne a včas riadne neospravedlnili. Následne dňa 31.1.2023, 14.2.2023 a 13.4.2023 sa taktiež rodičia na pojednávania nedostavili, pričom doručenie predvolania na vytýčené pojednávania boli u oboch rodičov riadne a včas vykázané. Z konaní rodičov je zrejmé, že o danú právnu vec nemajú záujem. Výzvy súdu ignorovali. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).