Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu G.. W. H., bytom O., O. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Milanom Knopom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1 proti žalovanému ALES a.s., Trenčín, Soblahovská 2050, IČO 36 293 440, právne zastúpenému Zathurecky InPaRtners, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, IČO 36 867 578, o ochranu osobnosti takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať týmto prijímateľom:

- B.

formou e-mailovej správy v jazyku slovenskom a jazyku anglickom toto ospravedlnenie:

Dňa 25.03.2013 Vám bola našou spoločnosťou doručená e-mailová komunikácia s priloženým listom "Informácia pre klienta o ukončení spolupráce s obchodníkom W. H.". Dovoľte, aby sme Vás ubezpečili, že žiadna z obsiahnutých formulácií nemala za cieľ vyvolať negatívny obraz o osobe pána H. a jeho pôsobení v našej spoločnosti, či kriticky poukazovať na jeho samostatné pôsobenie v období od rozviazania pracovného pomeru dohodou do doručenia dotknutého listu. Ubezpečujeme Vás zároveň, že pán W. H. patril dlhodobo medzi mimoriadne kompetentných a výkonných pracovníkov našej spoločnosti, konal v súlade s najvyššími profesionálnymi a legálnymi štandardmi. Prehlasujeme, že nám nie je známa vedomosť, že by pán W. H. pracoval s nelegálne získanými informáciami a kontaktmi Pokiaľ niektoré formulácie listu mohli na Vás pôsobiť, či pôsobili iným dojmom, najmä dojmom stavajúcim osobu pána H. do negatívneho svetla, prosíme, aby pán W. H. prijal naše ospravedlnenie.

II. V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 758,75 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátskej kancelárii Zathurecky InPaRtners, s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici, J. Chalupku 8, IČO 36 867 578.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 25 tis. Eur, zaslať konkrétnym adresátom ospravedlnenie znenia: "Obchodná spoločnosť Ales a.s. sa týmto ospravedlňuje pánovi W.. za informácie uvádzané v liste z 25.3.2013 a uvádza, že k rozviazaniu pracovného pomeru s ním došlo na základe vzájomnej dohody. Obchodná spoločnosť Ales a.s. neeviduje a ani neevidovala žiadne snahy o jednanie v mene našej obchodnej spoločnosti resp. žiadne transakcie, ktoré mali by byť vykonávané p. W. H.. Nie je nám známy prípad, že by p. W. H. nerešpektoval štandardy obchodnej etiky

a obchodného správania a nie je nám známy prípad, že by pracoval s nelegálne získanými informáciami a nelegálne získanými kontaktmi. Za tieto tvrdenia sa chceme p. W. H. ospravedlniť a potvrdzujeme, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde", tiež povinnosť zdržať sa rozosielania informácií uvádzaných v liste zo dňa 25.03.2013 označeného značkou XX/XXXX-XXX. Žalobca uviedol, že bol v pracovnom pomere so žalovaným, dňom XX.XX.XXXX došlo k skončeniu jeho pracovného pomeru dohodou. Asi po uplynutí troch mesiacov začal žalovaný rozosielať list datovaný 25.03.2013, ktorý sa týkal jeho osoby, a ktorého význam mal spočívať v tom, že žalovaný oznamuje svojim obchodným partnerom, že žalobca už nie je zamestnancom spoločnosti žalovaného. Žalobca mal za to, že obsahom tohto listu sa žalovaný dotkol jeho osobnostných práv, a preto mu v zmysle § 13 Obč. zákonníka patrí zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy, a tiež považoval za dôvodné uložiť žalovanému, aby upustil od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti ďalším rozosielaním informácií o jeho osobe, ktoré boli uvedené v predmetnom liste. Žalobca mal za to, že obsah tohto listu zaslaný obchodným partnerom je taký, ktorý zásadným spôsobom poškodzuje jeho osobu, nakoľko z neho vyplýva, že nerešpektuje štandardy obchodnej etiky a obchodného správania, nepracuje iba s legálne získanými informáciami a kontaktmi. Takéto tvrdenia nepovažoval za pravdivé, ale znevažujúce jeho osobu ako človeka, zamestnanca, či podnikateľa. Vzhľadom k práci, ktorú zastával a aj v súčasnosti zastáva, mu náznak neetickej činnosti uškodil, nakoľko naďalej pracuje v rovnakej oblasti a stretáva sa aj s bývalými obchodnými partnermi.

V priebehu konania žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti, kde sa domáhal satisfakcie formou zaslania ospravedlňujúceho listu, a to takým spôsobom, že preformuloval znenie tohto listu a domáhal sa zaslania listu nasledovného znenia: "Dňa 25.03.2013 Vám bola našou spoločnosťou doručená e-mailová komunikácia s priloženým listom "Informácia pre klienta o ukončení spolupráce s obchodníkom W. H.". Dovoľte, aby sme Vás ubezpečili, že žiadna z obsiahnutých formulácií nemala za cieľ vyvolať negatívny obraz o osobe pána H. a jeho pôsobení v našej spoločnosti, či kriticky poukazovať na jeho samostatné pôsobenie v období od rozviazania pracovného pomeru dohodou do doručenia dotknutého listu. Ubezpečujeme Vás zároveň, že pán W. H. patril dlhodobo medzi mimoriadne kompetentných a výkonných pracovníkov našej spoločnosti, konal v súlade s najvyššími profesionálnymi a legálnymi štandardmi. Prehlasujeme, že nám nie je známa vedomosť, že by pán W. H. pracoval s nelegálne získanými informáciami a kontaktmi Pokiaľ niektoré formulácie listu mohli na Vás pôsobiť, či pôsobili iným dojmom, najmä dojmom stavajúcim osobu pána H. do negatívneho svetla, prosíme, aby pán W. H. prijal naše ospravedlnenie." Týmto podaním žalobca aj upresnil zoznam adresátov, ktorým má byť list zaslaný. Na pojednávaní v prítomnosti oboch sporných strán dňa 06.02.2014 súd rozhodol tak, že zmenu žaloby tak ako bola žiadaná pripustil.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Nemal dôvod ospravedlniť sa za informácie uvedené v spornom liste, informácia o skončení pracovného pomeru bola korektnou informáciou. Nevidel dôvod ospravedlniť sa za možný náznak neetického správania sa žalobcu, nakoľko žalovaný eviduje neetické správanie žalobcu v tej súvislosti, že toho času žalobca používa ochrannú známku vo svojom ďalšom podnikaní totožnú s ochrannou známkou žalovaného, v názve spoločnosti, ktorú založil, sa nachádza aj označenie spoločnosti žalovaného. Žalovaný mal ďalej za to, že nie je žaloba dôvodná ani v časti uloženia povinnosti zdržať sa rozosielania informácií uvedených v spornom liste, nakoľko rozoslanie listu obchodným partnerom bola jednorazová záležitosť a v tejto činnosti žalovaný ďalej nepokračuje. Rovnako nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca toho času ďalej pracuje v rovnakej oblasti ako v čase, keď bol zamestnancom spoločnosti žalovaného, má primeraný príjem, jeho pracovné uplatnenie neobolo žiadnym spôsobom sťažené, jeho osobnostné práva neboli dotknuté tak závažným spôsobom, aby bolo možné žalobcovi priznať finančnú náhradu nemajetkovej ujmy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, účastníkmi navrhnutých svedkov, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 25. 3. 2013 bol vypracovaný list, číslo XX/XXXX-XXX, označený ako informácia pre klienta o ukončení spolupráce s obchodníkom W. H., podpísaný P.. P. Y., nasledovného znenia: Vážení

páni, dovoľujeme si Vás informovať, že pán W. H. nie je od 01.01.2013 obchodným reprezentantom spoločnosti Ales a.s. ani obchodnej skupiny ICZ. Akékoľvek transakcie vykonané pánom W. H. po tomto dátume už nemôžu byť považované za jednanie v mene našej spolčnosti ani obchodnej skupiny G.. Pán W. H. nie je od vyššie uvedeného dátumu poverený, aby pre našu spoločnosť alebo obchodnú skupinu G. vykonával akúkoľvek kontrolnú alebo marketingovú činnosť. Uisťujem Vás, že akékoľvek služby požadované Vašou spoločnosťou budú spoľahlivo vyriešené našimi obchodnými zástupcami (P.. P. Y., email: a@b.c, tel. číslo +XXX/XX/XXX XXX XXX), ktorí plne rešpektujú štandardy obchodnej etiky a obchodného správania a pracujú iba s legálne získanými informáciami a kontaktmi. Ospravedlňujem sa za všetky nedorozumenia, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku tejto zmeny."

Žalobca uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval od r. 1997 do r. 2012 v pozícii podľa pracovnej zmluvy koordinátor zahraničného obchodu. Jeho pracovnou náplňou bolo získavať obchodné príležitosti, následne ich realizovať, pričom obchodné príležitosti realizoval tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Žalovaný sa zaoberal vývojom a výrobou produktov pre leteckú prevádzku, pre systémy riadenia vzdušných síl, tento biznis je na úrovni štátnych zákaziek a nemožno v žiadnom prípade hovoriť o získavaní informácií nelegálnou cestou. V dôsledku reorganizácie firmy bolo jeho pracovné miesto zrušené a pracovný pomer ukončený dohodou. Zároveň mu bývalý zamestnávateľ ponúkol pracovné miesto v Prahe, v inej firme a za podmienok, ktoré pre neho neboli akceptovateľné, preto na toto nové pracovné miesto nenastúpil. Ku koncu roka 2012 mal pracovnú ponuku od ďalších dvoch firiem, spoločností Y. W. a B. W.. Ponuka spoločnosti B. bola pre neho výhodná, nakoľko mal možnosť využiť svoje doterajšie skúsenosti a vedomosti, ale nakoniec nedošlo k uzavretiu pracovnej zmluvy, pretože tejto spoločnosti bol zaslaný predmetný list. Na základe toho táto spoločnosť stratila o neho záujem. Následne sa situácia vyvinula tak, že mu zo strany tejto spoločnosti bola ponúknutá iná forma spolupráce, preto založil obchodnú spoločnosť Y. F. T., s.r.o., prostredníctvom ktorej doteraz poskytuje externé služby pre spoločnosť B.. Jeho príjem vo firme žalovaného bol v hrubom 2.800,- Eur, spoločnosť B. mu núkala hrubý príjem 3.000 Eur mesačne. Aj napriek tomu, že ešte nebola uzavretá pracovná zmluva, začal pre túto spoločnosť na nejakých projektoch robiť, vykonal viacero zahraničných služobných ciest, vznikli mu s tým náklady. Po tom, čo nedošlo k podpísaniu pracovnej zmluvy, zostal v neistote, bez príjmu, vzhľadom k tomu, že jeho špecializácia je veľmi špecifická, nie je jednoduché v tejto oblasti nájsť prácu. Neistota s tým súvisiaca sa prejavila aj v jeho osobnom živote, mal problémy so spaním, častejšie trpel bežnými chorobami. V názve svojej novozaloženej spoločnosti použil slovo ales z čisto emotívnych dôvodov, nakoľko vo firmách s takýmto označením pracoval celý život, aj v súčasnosti existuje aspoň 15 spoločností, ktoré majú v názve toto slovo. V liste zo

dňa 25.03.2013 sa ho dotkli tri veci, z jeho obsahu vyplývalo, že išlo o jednostranné ukončenie spolupráce s ním zo strany žalovaného, čo nebola pravda, nepriamo bol obvinený z nerešpektovania štandardov osobnej etiky, bolo mu podsúvané, že aj po skončení pracovného pomeru robí v mene žalovaného konkrétne transakcie. Tento list mal u obchodných partnerov ohlas, stretol sa zo strany svojich známych v dôsledku listu s negatívnymi reakciami. Týmto listom sú niektorí známi ovplyvnení doteraz. Neistota a nervozita po ukončení pracovného pomeru sa prejavila v rodinnom živote, bol viac nervózny, ale existenciu sporného listu svojej rodine neoznámil.

Štatutárny zástupca žalovaného P.. P. Y. uviedol, že pracoval v čase odoslania sporného listu ako generálny riaditeľ spoločnosti Ales, a.s.. Pripustil, že bol odoslaný list datovaný 25.03.2013 s popísaným obsahom obchodným partnerom spoločnosti, čo považoval za bežný postup, cieľom listu bolo oznámiť obchodným partnerom, že žalobca už nie je zamestnancom spoločnosti žalovaného. Také listy sa zvykli posielať v prípade odchodu zamestnancov, ktorí mali kontakty s obchodnými partnermi, čo bol aj prípad žalobcu. Ďalej uviedol, že poznal obsah tohto listu pred jeho odoslaním, voči jeho zneniu nemal žiadne výhrady. List bol odoslaný až takmer tri mesiace po skončení pracovného pomeru so žalobcom, nakoľko sa skôr na to zrejme pozabudlo, v marci 2013 bol na porade vedenia v Prahe konkrétne dotazovaný, či odchod žalobcu bol obchodným partnerom oznámený, čo súviselo s tým, že existovali indície z Ukrajiny, že tam žalobca rieši nejaké veci a prezentuje sa pečiatkou žalovaného. Túto záležitosť bližšie neriešil, nakoľko išlo iba o sprostredkovanú informáciu. Štatutárny zástupca žalovaného poukázal na to, že na Ukrajine žalobca pôsobí doteraz, prezentuje sa pečiatkou a názvom spoločnosti, ktoré sa podobajú prezentácii spoločnosti žalovaného. Na odoslaný list nezaznamenal od obchodných partnerov žiadnu odozvu.

Svedok F. Q., riaditeľ firmy KS T., s.r.o. W. W. uviedol, že bol v kontakte so žalobcom ako zamestnancom spoločnosti žalovaného v tom zmysle, že žalobca u neho objednával produkty pre svojich zákazníkov. Spolupráca skončila koncom roka 2012, keď prestal pre žalovaného pracovať. Od spoločnosti žalovaného dostal elektronickou formou list zo dňa 25.03.2013, prekvapilo ho, že takýto list prišiel takmer tri mesiace po skončení pracovného pomeru, hneď volal žalobcovi a pýtal sa ho, čo zlé urobil, keď sa v liste píšu veci v tom zmysle, že nekoná čestne. V súčasnosti naďalej so žalobcom spolupracuje, obsah predmetného listu ho neovplyvnil, žalobcu pozná, a neverí tomu, že by sa dopustil nečestného konania.

Svedok B. F., konateľ spoločnosti B., uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalobca pracoval v spoločnosti žalovaného a že jeho pracovný pomer skončil. Spoločnosť B. neponúkla žalobcovi prácu, ale žalobca sa uchádzal o prácu v tejto spoločnosti, takou formou, že predložil ním vypracovanú pracovnú zmluvu, ktorú ako konateľ spoločnosti on nepodpísal, nakoľko jeden bod tejto pracovnej zmluvy nebol pravdivý. Poznal obsah sporného listu, mal za to, že je normálne upozorniť obchodných partnerov na to, že žalobca u žalovaného nepracuje, nakoľko zastával v spoločnosti žalovaného významnú pozíciu. Pokiaľ ide o náznak toho, že žalobca snáď pracoval s nelegálne získanými informáciami, mal za to, že v brandži sú dôležité informácie a kontakty, ktoré ale nie sú len vlastníctvom zamestnanca, ktorý ich získa, ale aj spoločnosti, pre ktorú pracuje. Svedok ďalej uviedol, že od niekoho počul informáciu, že žalobca sa postará o to, aby žalovaný na Ukrajine skončil, ďalšie informácie, že žalobca nekoná férovo, toto ale neboli dôvody, pre ktoré nepodpísal pracovnú zmluvu so žalobcom. Ďalej uviedol, že upozornil žalobcu na to, že nie je etické používať logo podobnú logu spoločnosti žalovaného.

Svedok W. H., syn žalobcu, uviedol, že sa mu otec nezveril s tým, že má nejaké problém y v práci, všimol si iba zmenu jeho správania niekedy v marci-apríli 2013, otec sa správal tak, ako by mal nejaké starosti. Objavili sa aj problémy vo financiách, otec sa vyjadril tak, že sa musí šetriť. Stavali rodinný dom, práce na ňom sa prerušili niekedy na konci roka 2012 z finančných dôvodov.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu, a ďalej, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami a nasl. , pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej výšku v takomto prípade určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo ( ). Dokazovanie musí súd zamerať na konkrétne skutkové zistenia, vyjadrujúce stupeň závažnosti nemajetkovej ujmy, vzniknutej v tom - ktorom konkrétnom prípade - dopad zásahu na osobné a rodinné pomery subjektu ochrany, pracovné a spoločenské súvislosti, miestne a časové hľadiská zásahu, ako aj na všetky ostatné relevantné skutočnosti, ktorých súhrn tvorí "okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva" (spôsob, forma, prostriedky zásahu, stupeň nepravdivosti a difamie, oblasť sféry života fyzickej osoby, do ktorej sa neoprávnene zasiahlo a pod.). v ustanovení , podľa ktorého fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy, zabezpečuje každej fyzickej osobe širokú ochranu jej osobnosti bez akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z odlišností daných pôvodom, pohlavím, rasou, náboženstvom, národnosťou, vzdelaním, jazykom či povolaním. Ochranu osobnosti poskytuje tým, že zakotvuje všeobecnú zásadu ochranu osobnosti (všeobecný poukaz na ochranu osobnosti) a že ju ďalej dopĺňa neúplným výpočtom príkladov typických hodnôt osobnosti

fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka (uvedeným ustanovením za slovom "najmä" podaný výpočet niektorých hodnôt osobnosti fyzickej osoby, ktoré spolu s ďalšími hodnotami, v zákone výslovne neuvedenými, medziiným napríklad právom na osobnú slobodu, vytvárajú jej celistvý obsah). Osobnosť fyzickej osoby môže byť vo všeobecnosti dotknutá buď tak, že sa zasiahne len do jednej, jej súčasť tvoriacej hodnoty (napr. len právo na ochranu mena), alebo tiež tak, že jedným zásahom sa súčasne porušia alebo ohrozia viaceré hodnoty osobnosti fyzickej (napr. právo na česť a dôstojnosť spolu s právom na ochranu súkromia a osobnej slobody).

Vzhľadom na mnohotvárnosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a rozmanitosť životných situácií, do ktorých osobnosť vstupuje, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté chránené osobnostné práva fyzickej osoby, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité konanie považovať za zásah do osobnosti.

Prvým zo znakov uvedených vyššie je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno hovoriť vždy vtedy, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti. Pri konštrukcii, ktorá bola zvolená v ustanovení a nasledujúcich nie je významná subjektívna stránka (t.j. to, ako určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky). Znak objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do chránených osobnostných práv je preto daný vždy vtedy, ak ide o také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. So zreteľom na to, že právna úprava ochrany osobnosti v právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na už spomenutom objektívnom princípe, nevyžaduje sa, aby na strane pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť či už vedomá alebo nevedomá. V dôsledku toho môže byť uvedený znak daný aj v prípade mimovoľného konania alebo konania zo žartu a napokon aj konania v dobrej viere, pri ktorom si konajúci neuvedomuje objektívnu spôsobilosť svojho konania zasiahnuť do osobnosti inej fyzickej osoby (napr. ak je osobne presvedčený o pravdivosti ním na verejnosti prednesených nepravdivých skutkových tvrdení o niekom inom).

Druhým zo znakov konania zasahujúceho do chránených práv osobnosti fyzickej osoby je neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten, kto do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu (neoprávnenosť napr. vylučuje predchádzajúci súhlas dotknutej osoby so zásahom do jej osobnosti, tiež existencia zákonom uznávaného dôvodu pre určitý zásah, tiež skutočnosť, že k zásahu došlo pri výkone iného subjektívneho práva stanoveného zákonom alebo pri plnení povinnosti vyplývajúcej zo zákona).

Posledným, tretím znakom právne relevantného zásahu do osobnosti fyzickej osoby je príčinná súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým negatívne zasiahnuť do niektorej z hodnôt tvoriacich jej fyzickú a morálnu integritu, a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození chránených osobnostných práv. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je teda jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom.

Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom alebo subjektom zásahu). Otázku, kto je v tom - ktorom prípade subjektom ochrany a kto je subjektom zásahu, musí súd v konaní o ochranu osobnosti riešiť vždy medzi prvými. Je totiž logické, že spornosť v otázkach nedovolenosti zásahu, jeho intenzity a dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, adekvátnosti požadovanej formy nápravy spôsobenej ujmy, splnenia podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, primeranosti výšky priznávaného zadosťučinenia a pod., môže byť v tomto konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka - medzi tým, do práv ktorého bolo zasiahnuté a tým, kto sa dopustil konania zasahujúceho do chránených práv. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je zistenie, že žalobca je osobou, ktorého osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, a že žalovaný sa dopustil konania, ktorým bolo spôsobené toto porušenie alebo ohrozenie.

V tomto prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca bol do konca roka 2012 zamestnancom spoločnosti žalovaného a tiež to, že tento pracovný pomer skončil dohodou Nebolo sporné ani to, že žalovaný zaslal konkrétnym adresátom, ktorých zoznam predložil a ktorý žalobca nenamietal, list, datovaný 25.3.2013, ktorého obsah je citovaný vyššie. Žalobca bol toho názoru, že tento list bol ďalšími osobami vnímaný negatívne, vzbudil prekvapenie, obsah listu naznačil, že je osobou, ktorá pracuje s nelegálne získanými informáciami a v obchodných vzťahoch sa nespráva eticky. Pracovné prostredie, v ktorom sa pohybuje pritom vyžaduje bezúhonnosť, profesionalitu, spôsoby lege artis, pričom ak sa naruší jeho dôveryhodnosť, zruší sa jeho vážnosť a akceptovateľnosť v obchodných vzťahoch. Žalobca teda tvrdil, že uvedeným listom bola dotknutá jeho česť v obchodných kruhoch, v ktorých je inak známy svojou prácou a činnosťou. V širšej súvislosti bola sťažená možnosť pracovného uplatnenia, následky sa prejavili aj v osobnom živote.

Súd po posúdení obsahu tohto listu dospel k záveru, že formulácia : "Uisťujem Vás, že akékoľvek služby požadované Vašou spoločnosťou budú spoľahlivo vyriešené našimi obchodnými zástupcami (P.. P. Y., email: a@b.c, tel. číslo +XXX/XX/XXX XXX XXX), ktorí plne rešpektujú štandardy obchodnej etiky a obchodného správania a pracujú iba s legálne získanými informáciami a kontaktmiˇ" naozaj vyvoláva dojem, že v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá sa nespráva korektne v obchodných vzťahoch a nepracuje len s legálne získanými informáciami, pričom nebolo podstatné, či bolo alebo nebolo úmyslom žalovaného takýto dojem vyvolať. List v tejto časti teda bol spôsobilý vyvolať ohrozenie, či narušenie chránených osobnostných práv žalobcu, konkrétne cti jeho

osoby tak v osobných ako pracovných vzťahoch. Časť sporného listu bolo možné teda považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, nakoľko mohla vyvolať u adresátov nepravdivú, či pravdu skresľujúcu predstavu o osobe žalobcu. Za týchto okolností teda bola žaloba dôvodná v časti, kde sa žalobca domáhal zaslania ospravedlňujúceho listu znenia, upresneného po zmene žaloby, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Nakoniec po zmene žaloby text ospravedlňujúceho listu žalovaný nenamietal, upravený text ospravedlnenia bol výsledkom snahy vyriešiť vec zmiernou cestou. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že nie je dôvod takúto povinnosť žalovanému ukladať, keď je ochotný dobrovoľne ospravedlnenie zaslať, nakoľko tak mohol urobiť kedykoľvek počas konania, čo sa však nestalo. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospel k záveru, že primeraným zadosťučinením pre žalobcu bude ospravedlňujúci list, zaslaný všetkým adresátom pôvodného listu, čím sa všetko vysvetlí a odstránia sa pochybnosti o etike žalobcu, ktoré nešťastne volená formulácia v liste prípadne mohla vyvolať.

Žalobca sa ďalej domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa rozosielania podobných informácií o žalobcovi. V tejto časti žaloba dôvodná nebola. Žalobca nepreukázal, a ani netvrdil, že neoprávnený zásah žalovaného trvá, respektíve pokračuje, nepreukázal, že hrozí reálne, bezprostredné nebezpečenstvo opakovaného zásahu do jeho osobnostných práv v budúcnosti. Preto bola v tejto časti žaloba zamietnutá.

Súd ďalej dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná ani v časti žiadaného peňažného zadosťučinenia. Jeho priznanie predpokladá, že sa morálna satisfakcia, ako primárna forma zadosťučinenia, javí ako nedostatočná, a to z pohľadu intenzity a rozsahu nepriaznivých následkov na dotknutú osobu. Žalobca tvrdil, že v dôsledku listu sa po určitú dobu ocitol v neistote, pokiaľ ide o jeho ďalšie pracovné uplatnenie. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že v materskej spoločnosti mu bolo ponúknuté pracovné miesto, ktoré odmietol, takže možno konštatovať, že si tento stav neistoty privodil čiastočne sám. Jeho tvrdenia, že v dôsledku listu stiahla spoločnosť B. pracovnú ponuku neboli pravdivé, svedecky bolo dokázané, že táto spoločnosť mu žiadnu ponuku nedala, naopak on sám sa o prácu v tejto spoločnosti uchádzal, nie úspešne. Pohľad tejto spoločnosti na jeho osobu, morálne a odborné kvality, zjavne v dôsledku listu skreslený nebol, žalobca sám uviedol, že s touto firmou spolupracuje doposiaľ, hoci na inej báze ako v pracovnom pomere. Rovnako bolo výpoveďou svedka, jedného z adresátov listu, preukázané, že obsah listu ho síce udivil, ale nepredstavoval prekážku ďalšej spolupráce. Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku listu bolo sťažené jeho uplatnenie v oblasti, v ktorej pracuje. Nemožno podľa výsledkov dokazovania konštatovať, že došlo k zníženiu dôstojnosti a vážnosti žalobcu v spoločnosti, oblasti v ktorej pracuje či rodine v zásadnej miere, preto žalobcovi súd náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nepriznal.

O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V tomto prípade si žalobca uplatnil tri nároky, úspešný bol iba v jednom z nich, teda miera jeho úspechu bola 33,3 %, miera úspešnosti žalovaného potom bola 66,6 %. Na základe toho súd žalovanému priznal 33,3 % ním uplatnených trov. Žalovanému vznikli trovy celkom 2 278,55 €, ktorá suma pozostávala z trov právneho zastúpenia, náhrady cestovných výdavkov a straty času, vrátane DPH. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa ustanovení vyhl. MS SR č. (, , , , ) za nasledovné úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, .9.2013 písomné vyjadrenie k žalobe, .10.2013 pojednávanie, 2.1.2014 písomné vyjadrenie, 7.1.2014 porada s klientom v sídle právneho zástupcu v trvaní 3 hodiny, 9.1.2014 pojednávanie za 2 x 2 hodiny, 3.2.2014 písomné vyjadrenie, 4.2.2014 písomný návrh na zmier, 6.2.2014 pojednávanie za 3 x 2 hodiny. Tarifná odmena za jeden úkon bola 91,29 €, celkom išlo o 16 úkonov, režijný paušál 1 x 7,81 €, 15 x 8,04 €, celkom 1 290,60 € + DPH 258,12 €. Náhrada cestovných výdavkov a straty času súvisela s účasťou na 3 pojednávaniach, teda 3 x cesta Banská Bystrica - Trenčín a späť, osobným motorovým vozidlom HE., spotreba 9 l/100 km Diesel. Bola priznaná 3 x paušálna náhrada za použitie motorového vozidla 0,183 €/1 km, teda 3 x 53,07 €, 3 x 30,23 pohonné hmoty (290 km, nafta 1,39 €/l). Náhrada za stratu času v roku 2013 9 polhodín 117,09 €, v roku 2014 2 x 9 polhodín, teda 2 x 120,60 €. Celková náhrada cestovných výdavkov a straty času bola 608,19 € a DPH 20 % 121,42 €. Nebola priznaná náhrada cestovných výdavkov a straty času za cestu 7.1.2014 do Trenčína a späť, nakoľko išlo o poradu s klientom v sídle právneho zástupcu žalovaného, teda v Banskej Bystrici. 33,3 % zo sumy 2 278,55 € je 758,75 €, túto sumu uložil súd žalobcovi zaplatiť žalovanému ako náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.