Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/72/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti I. Š. nar. X.X.XXXX, O. Š., nar. X.X.XXXX a B. Š., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky T. P., bytom X. XX, X. a otca I. Š., trvale bytom P. X, W., zastúpeného JUDr. Petrom Križanom, advokátom, Koceľova 2, Nitra, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému O. Š., nar. X.X.XXXX, zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 65,- eur mesačne, k maloletému I. Š., nar. X.X.XXXX zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 65,- eur mesačne a k maloletému B. Š., nar. X.X.XXXXX zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 60,- eur mesačne a to od 23.4.2013, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 23.4.2013 do 31.1.2014 k maloletému O. vo výške 228,- eur, k maloletému I. vo výške 228,- eur a k maloletému B. vo výške 218,- eur, spolu vo výške 674,- eur je otec povinný uhradiť do 30.6.2014.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý nepárny týždeň v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý kalendárny rok od 1.7.2013 od 10.00 hod do 15.7. 2013 do 19.00 hod.

Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -22 zo dňa 23.11.2011 v časti výroku o výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 23.4.2013 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom O., I. a B. na sumu 120,- eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých deti nežije v spoločnej domácnosti, deti začali navštevovať

materskú školu a otec neprispieva na výživu detí takou sumou na akej sa dohodol s matkou pri odchode ( 500,- eur mesačne).

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 20.5.2013 žiadal otec, aby súd upravil styk s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 9.00 hod. Svoj návrh odôvodnil tým, že od apríla 2013 mu matka odopiera s deťmi akýkoľvek kontakt. S deťmi má veľmi blízky vzťah, pretože bol s nimi od narodenia na rodičovskej dovolenke.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. -11 zo dňa 18.6.2013 boli konania o zvýšení vyživovacej povinnosti a konanie o úprave styku spojené na spoločné konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí , oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, príjmom matky, príjmom otca a s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č.k.27P/249/2011-15 zo dňa 22.6.2011, v ktorom bola schválená dohoda rodičov, ktorou boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého O. sumou 35,- eur mesačne, na výživu maloletého I. sumou 35,- eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 30,- eur mesačne. V tom čase navštevovali maloleté deti súkromnú materskú školu. Matka bola zamestnaná, dosahovala priemerný mesačný príjem 1.240,- eur netto, bola rozvedená, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, poberala príspevok na starostlivosť o dieťa. Otec bol zamestnaný, dosahoval priemerný mesačný príjem 271,23 eur netto.

V súčasnosti navštevujú deti materskú školu, v čase podania návrhu navštevovali súkromnú materskú školu, za každé dieťa matka uhrádzala poplatok 70,- eur mesačne, stravná jednotka na deň a na jedno dieťa bola 2,20 eur. V priebehu konania boli deti prijaté do štátnej materskej školy, kde sa uhrádza za stravu na každé dieťa 1,39 eur denne. Za B. uhrádza matka poplatok 20,- eur mesačne. Na prepravu deti do materskej školy matka používa auto, nakoľko je škôlka vzdialená od bytu.

Matka je slobodná, je zamestnaná, dosahujem priemerný mesačný príjem 1.546,- eur netto. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, jeho otec prispieva na výživu sumou 166,- eur mesačne. Spláca hypotekárny úver mesačnými splátkami vo výške 299,- eur. Náklady na bývanie dosahujú cca 400,- eur mesačne.

Čo sa týka výdavkov tak na stravu, drogériu a základné oblečenie, mesačne vynaloží na dieťa cca 200,- eur. Chlapci majú zubné kazy, v októbri boli u zubára, celkovo zaplatila 30,- eur. Zdravotný stav detí je dobrý, majú však bežné ochorenia, kedy je potrebné kúpiť nejaké lieky, napr. sirupy na vykašliavanie a pod.

Otec nesúhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti , s odôvodnením, že jeho príjem mu to nedovoľuje. Býva s priateľkou v 3-izbovom byte, na bývanie jej neprispieva, prispieva tým, že jej pomáha s deťmi, pomáha jej rodičom v záhrade. Má vzdelanie technického smeru - strojárske. Užíva motorové vozidlo, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ, ktorý mu poskytuje mobilný telefón na služobné účely. Nemá žiadny vzťah k štatutárnym orgánom firmy. Pracuje ako obchodník, to znamená, že telefonuje s klientmi, stretáva s s klientmi, týždenne je to tak 20-25 stretnutí.

Otec je rozvedený, je zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem 292, -eur netto. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej L. Š., nar. XX.X.XXXX vo výške 70,- eur a k maloletej G. Š., nar. XX.X.XXXX vo výške 55,- eur mesačne. V rámci vyporiadania BSM mu bola bývalou manželkou v roku 2013 vyplatená suma 19.702,53 eur.

Otec uviedol, že vyplatené prostriedky z BSM použil na vyplatenie pôžičiek, ktoré mu poskytli jeho rodičia, majiteľ spoločnosti v ktorej je zamestnaný a pán L., každý z nich vo výške 5.000,- eur. Peniaze mu boli požičané v hotovosti. U súčasného zamestnávateľa pracuje od roku 2008 alebo 2009, za celé toto obdobie dosahoval minimálnu mzdu, poukázal na to, že bol 2 roky na rodičovskej dovolenke, v čom mu vyšiel zamestnávateľ v ústrety. Za celé toto obdobie nevie preukázať, že si hľadal inú prácu.

Matka namietala, že nevie nič o pôžičkách, vie, že rodičia otca dali každému dieťaťu 1.500 eur, jej to tak povedal, z toho sa kúpilo auto. Videla elektronické správy posielané medzi otcom a jeho zamestnávateľom, kde uvádzal sumy ako 1.000 Sk za každého klientka + provízie z predaja.

Od podania návrhu otec prispieval na výživu maloletých detí sumou 100,- mesačne, za mesiac október a november 180,- eur.

V priebehu konania otec doplnil návrh na úpravu styku a žiadal upraviť styk počas letných prázdnin od 1.7. do 15.7 a od 15.8. do 30.8 , s čím matka spočiatku súhlasila.

V priebeh konania matka uviedla, že v poslednom období s objavili problémy pri stretávaní sa otca s deťmi, deti tam nechcú spať, i keď sa s otcom chcú stretnúť. Naposledy jej hovorili, že Z., ( predpokladá, že je to partnerka otca) im polievala hlavy a chrbátiky studenou vodou. Po návrate od otca sú deti v škôlke hysterické. Matka na začiatok navrhovala styk od rána do večera bez prespatia, kým sa situácia neznormalizuje, naposledy keď sa vrátili od otca, tak sa od nej neodlepili, ani sa nehrali. Nútia jesť deti to, čo im nechutí, údajne ich tam bije nejaký Š.. Matka by sama chcela, aby si ich zobral na dlhší čas, ale teraz je situácia taká , že ani nespali vo svojej izbe a každé ráno ich musela ubezpečovať, že nepôjdu k otcovi. Od septembra 2013 otec 2 krát prejavil záujem o stretnutie s deťmi, prvý krát bolo po 8 týždňoch, deti mu matka dala bez problémov, potom volal po 6 týždňoch, na čo mu povedala, že už majú program, že si môže prísť týždeň pred alebo po.

Otec uviedol, že matka mu ešte v septembri povedala, že sa postará o to, aby ho deti znenávideli. Nemôže si dovoliť chodiť pre deti do Bratislavy, nakoľko býva v Nitre, pokiaľ ich brával v piatok tak som to riešil tak, že si vybavil služobnú cestu do Bratislavy. Výdavky, ktoré uviedla matka, považujem za nadhodnotené. Naposledy deti prišli s tým, že ho nemusia poslúchať, že musia poslúchať iba maminu. Odmietali jesť, pritom mali navarené bežné jedlo, ktoré dostávajú aj v škôlke. Na otázku súdu či je otec schopný dodržať pevne stanovené termíny stretnutí, otec uviedol, že vzhľadom na jeho prácu a finančné prostriedky, nevie presne odpovedať že áno. Môže prísť pre deti len vtedy, keď bude mať služobnú cestu.

Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na 90,- eur mesačne na maloletého O., 90,- eur mesačne na maloletého I. a 80,- eur mesačne na maloletého B. s prihliadnutím na otcov základný plat vo výške 290,- eur mesačne. Otec má podľa neho možnosti, má vysokoškolské vzdelanie, nie je v invalidnom dôchodku, je povinný zabezpečovať výživu svojich detí. Styk navrhoval upraviť len raz do mesiaca druhý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 16.00 hod. okrem prázdnin.

Právny zástupca otca nesúhlasil s výživným, ktoré navrhol kolízny opatrovník, poukázal aj na to, aké výživné otec uhrádza deťom z predchádzajúceho manželstva a to vo výške 70,- eur a 55,- eur, pričom deti v tomto konaní majú podľa jeho názoru nižšie výdavky. Nie je v možnostiach otca, aby prispieval na výživu svojich detí sumou 385,- eur vzhľadom na jeho príjem.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy uplynuli takmer 3 roky, deti sú v predškolskom veku (O., I.), vzhľadom na ich vek vznikajú nové výdavky napr. u stomatologickú starostlivosť, došlo aj k rastu životných nákladov.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Otec sa svojej vyživovacej povinnosti nemôže zbaviť poukazovaním na zlé majetkové pomery a ponechávať bremeno výživy na druhého rodiča. Súd je toho názoru, že možnosti otca mu dovoľujú, aby prispieval na výživu maloletého sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí, zohľadňujúc otcovu kvalifikáciu, zdravotný stav a celkove možnosti v regiónu, v ktorom otec žije. Otec poukazoval na svoj nízky príjem, nevedel však preukázať, že sa aktívne zaujíma o iné pracovné možnosti, pričom bezpochyby by si lepšie pracovné uplatnenie vedel nájsť, minimálne práca v obchodných reťazcoch prináša vyššiu mzdu ako dosahuje otec. Nedôveryhodne vyzneli aj tvrdenia otca o tom, že z prostriedkov z vyporiadania BSM uhradil pôžičky, ktoré mu poskytol zamestnávateľ. Je zarážajúce, že zamestnávateľ dlhodobo nezvyšuje otcovi mzdu, ktorá je na úrovni minimálnej mzdy, napriek tomu otcovi požičiava pomerne vysoké sumy. Na druhej strane nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky maloletých detí. Je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Oproti existujúcej výške vyživovacej povinnosti požadovala matka zvýšenie výživného až 400%, pričom takéto zvýšenie nepreukázala zmenou vo výdavkoch maloletých detí. Čo sa týka úpravu styku súd vychádzal z vyjadrení rodičov a priklonil sa k názoru kolízneho opatrovníka. Počas konania otec nepreukazoval taký záujem o maloleté deti, ktorý by odôvodňoval úpravu v takom rozsahu ako požadoval otec. Sám otec sa vyjadril, že nevie dodržať pevne stanovené termíny, preto považoval súd za vhodnejšie upraviť styk len počas jedného týždňa v mesiaci, aby tak matka mohla deťom pripraviť program a aby nedochádzalo k sklamaniu maloletých detí, ktoré by otca v určený čas očakávali. Z rovnakých dôvodov súd upravil styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin v rozsahu 2 týždňov.

Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 23.4.2013 do 31.1.2013 (9 mesiacov + alikvótna časť za mesiac apríl ) a dosahuje výšku

- u maloletého O. 228,- eur ( 9 x 30=270 + alikvótna časť 8 eur, =278, naposledy určené výživné 35,-eur v tomto rozhodnutí 65,- eur, rozdiel 30,- eur, započítane plnenia v mesiaci október november spolu vo výške 50,- eur ).

- u maloletého I. 228,- eur ( 9 x 30=270 + alikvótna časť 8 eur, =278, naposledy určené výživné 35,-eur v tomto rozhodnutí 65,- eur, rozdiel 30,- eur, započítane plnenia v mesiaci október november spolu vo výške 50,- eur ).

- u maloletého I. 218,- eur ( 9 x 30=270 + alikvótna časť 8 eur, =278, naposledy určené výživné 30,-eur v tomto rozhodnutí 60,- eur, rozdiel 30,- eur, započítane plnenia v mesiaci október november spolu vo výške 60,- eur ).

Vzhľadom na možnosti otca povolil súd otcovi dlhšiu lehotu na uhradenie dlžného výživného.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.