Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-74-2013.pdf
PDF · 134.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/74/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: T.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., A. I. XX, proti odporkyni: M. C., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. L. XXX, zastúpená Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom so sídlom Nitra, Coboriho 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. novembra 2012 č. k. 15C/101/2008-326, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania m e n í takto:
Nehnuteľnosti v kat. úz. M. L., obec M. L., vedené Správou katastra Nitra, zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 138/1 - záhrady o výmere 1900 m2, parc. č. 138/7 - záhrady o výmere 216 m2, parc. č. 138/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 a parc. č. 138/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a stavbu - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 138/10 v zostatkovej hodnote 142.779,91 eura p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa T.. B. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX v celosti.
Dlh účastníkov konania voči T.. Z. C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 16.597 eur (500.000 Sk) so 6%-ným úrokom preberajú účastníci konania v rovnakom pomere.
Navrhovateľ je povinný titulom vyrovnania podielov zaplatiť odporkyni 56.786,60 eura do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V časti náhrady trov konania a trov konania štátu napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) - nehnuteľnosti kat. úz. M. L., obec M. L., vedené Správou katastra Nitra, zapísané na LV č. XXX, parc. č. 138/1 - záhrady o výmere 1900 m2, parc. č. 138/7 - záhrady o výmere 216 m2, parc. č. 138/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 138/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2. Stavbu - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 138/10, zostatková hodnota 142.779,91 eura, prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľovi T.. B. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX v celosti. Dlh účastníkov konania voči T.. Z. C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 16.597 eur (500.000 Sk) so 6%-ným úrokom preberajú účastníci konania a to každý v rovnakom pomere. Dlh účastníkov konania voči T.. U. C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 19.916 eur (600.000 Sk) s 9%-ným úrokom preberajú účastníci konania v rovnakom pomere. Titulom vyrovnania podielov navrhovateľa
zaviazal zaplatiť odporkyni 59.494,61 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v ďalšej časti rozhodol o trovách štátu, ktoré zaviazal zaplatiť oboch účastníkov konania osobitne po 454,07 eura na účet OS Nitra do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O súdnom poplatku titulom vyporiadania BSM a o prípadnej ďalšej náhrade trov konania, ktoré platil štát, súd rozhodne samostatným rozhodnutím. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ako aj zisteným skutkovým stavom. Mal za preukázané, že účastníci konania sú bývalí manželia, ktorých manželstvo zaniklo rozsudkom OS Nitra zo dňa 29. 05. 2007 č. k. 15C/91/2007-19, právoplatným dňom 18. 06. 2007. Vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov konania sa nevykonalo dohodou, preto súd vykonal vyporiadanie na návrh navrhovateľa. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ mal pred uzatvorením manželstva úspory 920.000 Sk a odporkyňa mala stavebné sporenie uzavreté pred uzatvorením manželstva vo výške 60.000 Sk. Ďalej bolo nesporné, že tieto sumy boli investované do stavby rodinného domu, a teda ide o osobitné prínosy účastníkov konania. Ďalej mal za preukázané, že k prevodu vlastníckeho práva z leasingovej spoločnosti k motorovému vozidlu Seat Ibiza prišlo 01. 04. 2010, ktorú skutočnosť mal za preukázanú vypočutím navrhovateľa. Predmet BSM tak tvorili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. M. L., obec M. L., parc. č. 138/1, 138/7, 138/10 a 138/11, stavba súp. č. XXX na parc. č. 138/10. Zostatková hodnota týchto nehnuteľností podľa písomného dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 94/2010 T.. B. P. predstavuje sumu 142.779,91 eura. Do predmetu BSM zahrnul aj pôžičky od T.. Z. C. a T.. U. C.. Vyporiadanie týchto dlhov - zmluva o pôžičke zo dňa 25. 03. 2000 a zo dňa 12. 03. 2000 súd vykonal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Účastníci týchto právnych úkonov okrem navrhovateľa na strane veriteľov boli T.. Z. C. a T.. U. C.. Odporkyňa účastníčkou týchto právnych úkonov nebola. Súd v tomto konaní riešil vyporiadanie zaniknutého BSM na návrh navrhovateľa proti odporkyni, teda uvedení veritelia neboli účastníkmi tohto konania. Vychádzajúc z tohto občiansko- právneho vzťahu, berúc do úvahy tieto skutočnosti, súd rozhodol tak, že dlh účastníkov konania voči T.. Z. C. vo výške 16.597 eur (500.000 Sk) so 6%-ným úrokom z omeškania a dlh účastníkov konania voči T.. U. C. vo výške 19.916 eur (600.000 Sk) s 9%-ným úrokom z omeškania preberajú účastníci konania v rovnakom pomere. Odporkyňa vyslovene poprela, že uvedené dlhy navrhovateľa existujú. Súd pripomenul, že nositeľmi práv a povinností týchto občiansko-právnych vzťahov sú iné fyzické osoby, nie účastníci konania. Súd preto do predmetu BSM zahrnul uvedené veci a dlhy. Navrhovateľovi prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v zostatkovej hodnote 142.779 eur a splátky na leasing 4.758,11 eura, t. j. spolu 147.538,02 eura pri zásade, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Titulom vyrovnania podielov je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni 73.768 eur (147.538,02 : 2 = 73.768 eur). Predmetom BSM sa nestalo osobné motorové vozidlo Seat Ibiza, lebo po zániku manželstva sa toto vozidlo stalo výlučným vlastníctvom navrhovateľa. Súd zohľadnil osobný prínos navrhovateľa 920.000 Sk do stavby rodinného domu, t. j. 30.538,40 eura a osobný prínos odporkyne do stavby rodinného domu 60.000 Sk, t. j. 1.991,63 eura. Pri zásade rovnosti podielov súd musel vychádzať a vychádzal z uvedených skutočností - 30.538,40 eura : 2 = 15.269,20 eura a 1.9991,63 eura : 2 = 995,81 eura. Keďže navrhovateľ by mal zaplatiť odporkyni 73.768 eur - osobný prínos 15.269,20 eur = 58.498,80 eura + prínos odporkyni 995,81 eura = 59.494,61 eura. Takto sa podiely účastníkov konania vyrovnajú. Pokiaľ ide o znalecký posudok, dodatok k znaleckému posudku, ako aj písomné stanovisko znalca, súd pripomína, že súd hodnotenie týchto dôkazov vykonal voľnou úvahou. Vypočutím znalca nevznikli žiadne pochybnosti v súvislosti so znaleckým posudkom vykonaným znaleckým dokazovaním. Vychádzajúc z ust. § 150 OZ, podľa názoru súdu, každý z účastníkov ako bývalý manžel sa staral o rodinu a každý sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí na obstarávanie spoločnej domácnosti. Opak v tomto konaní nebol preukázaný. O trovách konania, ktoré platil štát súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 OSP a vzniknuté trovy, ktoré platil štát na znalečnom Ing. B. P. vo výške 168,10 eura, znalečné T.. B. Z. vo výške 180,76 eura, náklady peňažného ústavu Volksbank Slovensko vo výške 33,19 eura, znalečné T.. B. Z. vo výške 295,88 eura, znalečné Ing. B. P. vo výške 135,24 eura, znalečné T.. B. Z. vo výške 94,96 eura; spolu tieto trovy predstavujú sumu 908,13 eura : 2 = 454,07 eura a to pre každého účastníka konania osobitne. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Účastníci konania mali vo veci čiastočný úspech.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý mal za to, že súd vychádzal nesprávne zo zásady rovnosti podielov a vydelil zistené sumy dvomi. Podľa § 150 OZ by mal každý dostať to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, t. j. navrhovateľ 30.538,40 eura a odporkyňa
1.991,63 eura. Ďalej do výpočtu zabudol zahrnúť debet vo Z. vo výške 1.102 eur. V rozsudku súdu prvého stupňa je uvedené, že pôžičky má súd za preukázané a dlhy preberajú účastníci konania v rovnakom pomere. V samotnom rozsudku prvostupňového súdu však o výške dlhu, ani o termíne splatnosti zo strany odporkyne nie je žiadna zmienka. Vychádzajúc z tejto skutočnosti dospeli veritelia k faktu, že odporkyňa za nevyplatenie prislúchajúcej časti dlhu nebude niesť žiadne právne následky a jedinou cestou, ako sa budú veritelia môcť dostať k svojim financiám, je v budúcnosti žaloba na odporkyňu. Po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa veritelia okamžite požiadali o vyplatenie pôžičiek s úrokmi, ktorú im dňa 13. novembra 2012 v plnej výške vyplatil. T.. U. C. sumu 42.621 eur a T.. Z. C. 29.169 eur, preto žiada tieto sumy z masy BSM odrátať. Ďalej súd nesprávne posúdil zaradenie osobného motorového vozidla Seat Ibiza. V čase právoplatnosti rozsudku toto vozidlo bolo majetkom leasingovej spoločnosti Y. a on bol iba nájomcom. Vlastníkom vozidla sa stal až 3 roky po rozvode manželstva, a preto je nesprávne zahrňovať leasingové splátky do BSM. Ďalej žiadal zohľadniť svoju finančnú situáciu, keďže je nezamestnaný a jeho družka je na rodičovskej dovolenke s dvojičkami, preto žiadal o poskytnutie dlhšej lehoty alebo splátkového kalendára. Navrhol vyporiadať zaniknuté BSM účastníkov tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. Malý Lapáš, obec Malý Lapáš prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľovi v celosti, zostatkovú hodnotu nehnuteľností 142.779,91 eura - 42.621 eur (vyplatená pôžička T.. U. C.) - 29.169 eur (vyplatená pôžička T.. Z. C.) - 30.538,40 eura (osobný prínos navrhovateľa) - 1.991,63 eura (osobný prínos odporkyne) - 1.102 eur (debet vo Z.) = 37.357,88 eura : 2 = 18.678,94 eura + 1.991,63 eura (osobný prínos odporkyne) = 20.670,57 eura. Titulom vyrovnania podielov tak navrhuje, aby bol zaviazaný zaplatiť odporkyni finančnú čiastku 20.670,57 eura.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním odporkyňa, ktorá navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd vypustí z napadnutého rozhodnutia výroky, ktoré sa týkajú dlhu účastníkov konania voči T.. Z. C. vo výške 16.597 eur so 6%-ným úrokom z omeškania a v časti, týkajúcej sa dlhu účastníkov konania voči T.. U. C. vo výške 19.916 eur s 9%-ným úrokom z omeškania s tým, že tieto dlhy do BSM nepatria. Naďalej tvrdila, že je nepochybné, že v rokoch 2000 až 2002 nadobudli nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. úz. M. L. a postavili rodinný dom. O zmluvách, ktoré navrhovateľ predložil v konaní a ktoré mal uzatvoriť dňa 12. 03. 2000 s T.. U. C. a dňa 25. 03. 2000 s T.. Z. C., o týchto, že vôbec existujú, sa dozvedela až po tom, čo bol podaný návrh na vyporiadanie BSM. Nikdy predtým navrhovateľ, ani veritelia o takýchto pôžičkách nehovorili, pričom v roku 2000 boli vzťahy medzi nimi nadštandardné, dokonca T.. Z. C. ju zamestnával. Tvrdila, že zmluvy o pôžičke predložené navrhovateľom sú fiktívne a výpovede oboch účastníkov tejto zmluvy sú nepravdivé. Výpoveď svedka T.. U. C. považovala za nevierohodnú v úmysle pomôcť svojmu bratovi. Sám tento svedok uviedol, že ona ako odporkyňa nikdy túto listinu nevidela. Svedok T.. Z. C. jej prvýkrát o pôžičke rozprával až po tom, ako sa rozviedli. Aj túto výpoveď považuje za nevierohodnú v snahe pomôcť navrhovateľovi ako bratovi. Podľa jej názoru sa javí, že zmluvy o pôžičke sú fiktívne vypracované z dôvodu vytvoriť pasíva a zahrnúť ich do BSM. Poukázala na to, že navrhovateľ sa pred podaním návrhu na vyporiadanie BSM snažil s ňou dohodnúť mimosúdne, pričom vypracoval dohodu o vyporiadaní BSM u notárky JUDr. Jánoškovej, k podpisu dohody však nedošlo. Z tejto dohody však nevyplývajú žiadne pasíva vzniknuté počas manželstva, žiadna pôžička sa v dohode neuvádza. Túto dohodu pripája k odvolaniu, pretože ju našla až po vynesení rozhodnutia rozsudku. Aj táto listina je bezpochyby dôkazom o tom, že zmluvy o pôžičke a žiadne pôžičky neexistovali. Má za to, že súd sa neriadil ust. § 132 OSP, a preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že dlhy účastníkov konania voči T.. Z. C. a voči T.. U. C. do masy BSM nepatria.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý namietal tvrdenia odporkyne, ktorá čestných ľudí U. a Z. C. vykreslila ako negatívne a nedôveryhodné postavy, pričom títo jeho bratia v čase výstavby rodinného domu takmer denno-denne pomáhali na stavbe a nikto nezobral za to ani korunu. V tých časoch mal navrhovateľ príjem 15.000 Sk za mesiac a odporkyňa bola kontinuálne nezamestnaná, evidovaná na úrade práce takmer 8 rokov. Popritom ešte chodili na zahraničné dovolenky. Počas celého pojednávania vo veci vyporiadania BSM sa preto pýtal, z akých finančných prostriedkov bola financovaná stavba nehnuteľnosti, dovolenky a vôbec vedenie celej domácnosti? Dodnes sa to však nedozvedel. Odporkyňa za celý čas trvania manželstva nezaplatila jediný účet za plyn, elektriku, či stavebný materiál. Nezúčastňovala sa na finančnom chode domácnosti, pričom veľmi dobre vedela, že z jedného priemerného platu sa to ťahať nedá a vedela, že ho financujú bratia.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 2 písm. d/ a podľa § 214 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní, zopakoval dokazovanie podľa § 213 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že
odvolania účastníkov konania sú dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo a vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada rovnosti podielov. Z nej vyplýva, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výšku podielov je možné upraviť podľa hľadísk vytýčených v zákone. Zákonný predpoklad rovnosti podielov a smernica, podľa ktorej môže dôjsť k modifikácii tohto predpokladu platia ako v prípade, ak sa vyporiadanie robí na základe dohody, ako aj v prípade, že vyporiadanie vykonáva súd (§ 149 ods. 3 OZ).
Výnimočné priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku, ak jeden z manželov mal na to lepšie predpoklady (vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, profesiu, zdravie a pod.), než druhý manžel, ktorému však nemožno vytknúť, že pri starostlivosti o rodinu pri nadobúdaní a udržiavaní spoločných vecí a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje možnosti a schopnosti. Prichádzalo by to do úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobudnutí a udržiavaní spoločných vecí pri starostlivosti o deti a o rodinu a pri zaobstarávaní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti a svoje povinnosti si neplnil riadne alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci do bezpodielového spoluvlastníctva (Zborník IV).
Ďalšou významnou zásadou, ktorá sa uplatňuje pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je zásada refundácie nákladov. Prostredníctvom nej sa riešia majetkové presuny medzi oddeleným a spoločným majetkom manželov, ku ktorým došlo počas trvania manželstva. K takémuto majetkovému presunu môže dôjsť z oddeleného vlastníctva jedného manžela do bezpodielového vlastníctva oboch manželov. K takejto situácii dochádza vtedy, ak presun z oddeleného vlastníctva jedného z manželov do spoločného vlastníctva oboch manželov nastane napr. vtedy, ak sa peniaze jedného z manželov nadobudnuté pred uzavretím manželstva použijú celkom alebo sčasti na stavbu rodinného domu, ktorý je v BSM. Na prostriedky vynaložené z oddeleného majetku na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh oprávneného. Podľa konštantnej judikatúry, ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva čiastočne z prostriedkov patriacich len jednému z manželov, potom pri vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený len požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo takto vynaložil. Ak by v čase vyporiadania bola hodnota veci nižšia, ako jej pôvodná hodnota, bolo by potrebné na to prihliadnuť a náklady, ktoré na ňu jeden z manželov zo svojich prostriedkov vynaložil, by sa nenahradili v plnej výške, ale len vo výške redukovanej podľa pomeru, v ktorom došlo k zníženiu hodnoty veci. Ak by v čase vyporiadania bola hodnota veci vyššia ako je jej pôvodná hodnota, potom by sa na toto zvýšenie pri stanovení náhrady nákladov, ktoré vznikli len z
prostriedkov jedného z manželov neprihliadalo. Do bezpodielového spoluvlastníctva totiž patrí a obom manželom je spoločná vec v takto zvýšenej hodnote, takže z tejto zvýšenej hodnoty sa vychádzalo aj pri stanovení podielov na spoločnom majetku.
Ďalšími zásadami pri vyporiadaní BSM je zásada ochrany záujmov maloletých detí, ako aj miera pričinenia sa o spoločný majetok a starostlivosť o rodinu. V rámci toho je potrebné vziať do úvahy aj to, ako sa ten-ktorý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Prihliadnutie na mieru pričinenia manželov a o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí nemožno brať paušálne podľa výšky príjmov toho-ktorého manžela a mechanicky v takom smere, v akom prispievali na potrebu rodiny a spoločnej domácnosti. Ak sa obaja manželia náležite starali o rodinu a spoločným úsilím dbali o zabezpečenie potrieb, spoločný majetok sa medzi nimi spravidla rozdelí rovnakým podielom. Východiskové hľadisko rovnosti podielov nemožno zachovať iba v takom prípade, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu.
Ak za trvania manželstva vznikne dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr. uzatvoril zmluvu o pôžičke vo vlastnom mene a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. ak bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzatvorená - do bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze a je povinný ich vrátiť a ktorý ich aj v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
V prípade, ak manžel počas trvania manželstva uzatvoril leasingovú zmluvu, ktorej predmetom je vec, ktorá slúži na podnikanie (podľa názoru odvolacieho súdu aj ktorá neslúži na podnikanie) a ku ktorej nadobudne vlastníctvo až po zániku manželstva, nemôže byť táto vec predmetom vyporiadania BSM. V uvedenom prípade možno len uvažovať o tom, že podnikajúci manžel má majetkové právo vo vzťahu k leasingovej spoločnosti a jeho hodnota by mala byť zahrnutá do aktív jeho podnikania, ktoré sú určujúce pri stanovení celkovej sumy, ktorú by mal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť. V takomto prípade môže každý z manželov požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok a je povinný nahradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho ostatný (oddelený) majetok.
V preskúmavanej veci bolo nesporne preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 06. 06. 1998, pričom ich manželstvo bolo bezdetné. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29. mája 2007 č. k. 15C/91/2007-19, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 06. 2007. Medzi účastníkmi konania k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo, preto sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 26. 05. 2008 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. M. L. pre obec M. L. a to parc. č. 138/1 o výmere 1900 m2, parc. č. 138/7 o výmere 216 m2, parc. č. 138/10 o výmere 108 m2 a parc. č. 138/11 o výmere 22 m2, ako aj dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 138/10. Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné a obaja účastníci to počas konania uznali, že navrhovateľ mal pred uzavretím manželstva úspory vo výške 920.000 Sk (30.538,40 eura) a odporkyňa mala pred uzavretím manželstva úspory na stavebnom sporení vo výške 60.000 Sk (1.991,63 eura). Nesporné bolo aj to, že tieto sumy vo výlučnom vlastníctve každého z účastníkov boli počas trvania manželstva investované do spoločnej stavby rodinného domu. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ počas trvania manželstva dňa 31. 03. 2005 uzatvoril s Y. L., a. s. Bratislava leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo Seat Ibiza 1,2 12V, doba finančného nájmu 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. K prevodu vlastníckeho práva z leasingovej spoločnosti na navrhovateľa došlo 31. 03. 2009, kedy sa majiteľom predmetu leasingu stal navrhovateľ. Počas trvania manželstva od 31. 03. 2005 do 31. 05. 2007 bolo na leasingových splátkach uhradených 27 x 176,24 eura, čo predstavuje 4.758,50 eura a po rozvode manželstva 21 leasingových splátok, na ktorých navrhovateľ zaplatil z výlučných prostriedkov 3.787 eur. Osobné motorové vozidlo Seat Ibiza ev. č. NR XXX CY bolo znaleckým posudkom T.. B. Z. ohodnotené a stanovená bola všeobecná hodnota vozidla na sumu 4.217 eur. Vzhľadom na uvedené, ohľadne splácania leasingových splátok na predmetné motorové vozidlo, ako aj jeho všeobecnú hodnotu ustanovenú znalcom, právny zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 11. 09. 2012 uznal, že navrhovateľ po rozvode manželstva splatil leasing vo výške 3.787 eur, a tak na rozdelenie podľa neho zostala suma 442 eur, ktorú žiadal vyporiadať. Ďalej v
konaní bol preukázaný na účte vo Z., a. s. vo výške 1.102 eura ku dňu rozvodu manželstva, ktorú sumu zaplatil navrhovateľ po rozvode manželstva.
Navrhovateľ sa v konaní o vyporiadaní BSM domáhal vyporiadania aj dlhov, ktoré vznikli na základe zmluvy o pôžičke s T.. U. C.. Predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 03. 2000 bola suma 600.000 Sk s 9%-ným úrokom z omeškania s tým, že dlžník (navrhovateľ) sa zaviazal uhradiť veriteľovi požičanú čiastku vrátane úrokov z omeškania do 10 rokov od podpisu zmluvy. Ďalej sa navrhovateľ domáhal vyporiadania dlhu z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 03. 2000, ktorú uzatvoril s veriteľom T.. Z. C. na finančnú čiastku 500.000 Sk s dojednaným 6%-ným úrokom z omeškania. Splatnosť pôžičky bola dojednaná do 10 rokov od podpisu tejto zmluvy. Navrhovateľ v priebehu celého konania tvrdil, že uvedené finančné prostriedky boli požičané a investované do spoločnej nehnuteľnosti účastníkov konania. Odporkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že o pôžičkách nevedela a dozvedela sa o nich až po rozvode manželstva, resp. až po podaní návrhu na vyporiadanie BSM. Vypočutý svedok T.. U. C. potvrdil poskytnutie pôžičky navrhovateľovi vo výške 600.000 Sk, rovnako vypočutý svedok T.. Z. C. potvrdil poskytnutie pôžičky navrhovateľovi vo výške 500.000 Sk. Obaja svedkovia v konaní tvrdili, že pomáhali účastníkom konania pri stavbe rodinného domu. Tvrdenie odporkyni, že pracovala u svedka T.. Z. C. ako figurantka geodeta, za ktorú prácu jej dával peniaze na ruku, vypočutý svedok tieto tvrdené skutočnosti poprel. Odmietol odpovedať na otázku súdu, či dával odporkyni nejaké peniaze za vykonané služby.
Odvolací súd v odvolacom konaní zopakoval podľa § 213 ods. 3 OSP dokazovanie a to výsluchom svedkov T.. Z. C. a T.. U. C.. T.. Z. C. opätovne potvrdil poskytnutie pôžičky vo výške 500.000 Sk navrhovateľovi, ktorú považuje v dnešnej dobe za splatenú, pričom navrhovateľ mu pohľadávku z titulu pôžičky zaplatil takou formou, že mu matka darovala nehnuteľnosť, kde by mal navrhovateľ (súrodenec) svoj podiel. Opätovne poprel, že by odporkyňa u neho pracovala, avšak uznal, že pokiaľ odporkyňa brigádovala, mohla tak za trvania manželstva, podľa jeho odhadu, zarobiť 100.000 Sk. Vypočutý svedok T.. U. C. rovnako potvrdil pôžičku navrhovateľovi v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 03. 2000 na sumu 600.000 Sk za účelom výstavby rodinného domu. Napriek svojmu podpisu na zmluve o pôžičke a prehláseniu, že dlh vo výške 42.621 eur (istina + úroky) je vyporiadaný, prehlásil, že ani od jedného z účastníkov nič nechce, pretože sú pre neho dôležitejšie iné hodnoty. Na výslovnú otázku zástupcu odporkyne, či jeho vyjadrenie je potrebné považovať za dar, vypočutý svedok uviedol, že sa nevie vyjadriť, či je to dar alebo odpustenie dlhu.
Navrhovateľ v priebehu konania, ale i na odvolacom pojednávaní žiadal zohľadniť tú skutočnosť, že domová nehnuteľnosť s pozemkami bola oceňovaná pred rokom a pol, odkedy ceny nehnuteľností išli smerom nadol.
Zo znaleckého posudku č. 94/2010, vypracovaného T. a v zmysle jeho dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 94/2010, bola všeobecná hodnota nehnuteľností vo vlastníctve účastníkov konania zapísaná na LV č. XXX kat. úz. M. L., vyčíslená na sumu 142.779,91 eura. Navrhovateľ predložil v konaní stanovenie všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností realitnou kanceláriou ARIMART, s. r. o. Nitra zo dňa 14. 01. 2011. V zmysle tejto správy realitná kancelária stanovila cenu nehnuteľností zapísanú na LV č. XXX kat. úz. M. L. na hodnotu 108.000 eur. Z potvrdenia realitnej kancelárie Miatours & Reality Nitra zo dňa 14. 01. 2011 bola stanovená hodnota nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. úz. M. L. na sumu 117.000 eur. Zo správy realitnej kancelárie Ľuboš Vaško - REALITA, realitná sprostredkovateľská kancelária Nitra, vyplýva, že ohliadkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. úz. M. L. stanovili tržnú cenu nehnuteľností na sumu 113.000 Sk. Ustanovený znalec v konaní T.. B. P. na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 11. 09. 2012 uviedol, že všeobecná trhová cena nehnuteľností je stále aktuálna, uznal, že došlo k zmene trhovej ceny najprv smerom nahor, ale potom išli nehnuteľnosti smerom nadol. Pri vypracovávaní znaleckého posudku č. 94/2010 a jeho dodatku č. 1 bral do úvahy aktuálne trhové ceny. K námietkam navrhovateľa, ktorý žiadal, aby súd zohľadnil tú skutočnosť, že domová nehnuteľnosť bola ohodnotená znalcom pred rokom a pol a ceny nehnuteľností išli smerom nadol, odvolací súd v tomto smere poukazuje na stránku www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>, kde k vývoju cien bývania NBS konštatuje, že od začiatku roku 2010 dochádza na Slovensku medzi štvrťrokmi len k minimálnym zmenám v úhrnných cien domov a bytov a tieto mali prevažne trend mierneho znižovania. Konštatuje sa už dlhšia stagnácia slovenského trhu s bývaním. Vychádzajúc i z grafického znázornenia a porovnania cien nehnuteľností v Nitrianskom kraji so štvrtým kvartálom roku 2010 (kedy bol vypracovaný
znalecký posudok a jeho dodatok č. 1) s koncom roka 2013 podstatný nárast ceny nehnuteľností, resp. jeho pokles nie je možné konštatovať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že je potrebné vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností v zmysle stanovenej hodnoty znaleckým posudkom č. 94/2010 v znení jeho dodatku č. 1 na sumu 142.779,91 eura.
Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z ust. § 150 OZ, v zmysle ktorého sú podiely oboch manželov rovnaké. Napriek tvrdeniam navrhovateľa, že sa väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku a jeho prínos do manželstva bol podstatne väčší ako zo strany odporkyne, odvolací súd v zmysle zásad pri vyporiadaní BSM k týmto tvrdeniam nemohol prihliadnuť. V tomto smere je potrebné považovať za relevantné, čím a v akej výške každý z manželov prispel na obstaranie spoločného majetku zo svojho oddeleného majetku. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa nestarala o domácnosť a o udržiavanie spoločných vecí. V konaní bolo preukázané, že tak navrhovateľ a jeho rodinní príslušníci sa osobnou prácou podieľali pri stavbe spoločného rodinného domu, rovnako tu bola preukázaná pomoc zo strany odporkyne, či už brata alebo rodičov. Ďalej nebolo preukázané, že by odporkyňa počas celého manželstva vôbec nepracovala. Ako sama uviedla, pracovala v Plastike Nitra a neskôr, aj keď oficiálne bola nezamestnaná, vypomáhala u brata navrhovateľa T.. Z. C., ktorý síce poprel, že by odporkyňa u neho pracovala, táto však v konaní konkrétne uviedla, na ktorých miestach vypomáhala svedkovi s geodetickými prácami, uvádzala sumy, ktoré dostala zaplatené a samotný svedok (č. l. 372) vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom dňa 16. 01. 2014 uznal, že pokiaľ odporkyňa aj brigádovala, mohla tak, podľa jeho odhadu, zarobiť za trvania manželstva približne 100.000 Sk. S poukazom na uvedené nebolo možné teda priznanie väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM jednému z manželov odôvodniť väčšími zásluhami o vytvorenie majetku tým, že navrhovateľ mal možno na to lepšie predpoklady (svoje vzdelanie, možnosť zamestnať sa a pod.) ako odporkyňa. Rovnako nebolo možné zohľadniť pri priznaní väčšieho podielu pri vyporiadaní BSM väčší vnos finančných prostriedkov navrhovateľom, pretože táto suma, ktorá bola vnesená z výlučného majetku jedného z manželov do spoločného majetku, sa premietne v sume určenej na záverečnom vyrovnaní medzi manželmi.
Odvolací súd pri vyporadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pri rovnosti podielov prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa nehnuteľnosti zapísané na kat. úz. M. L., obec M. L., zapísané na LV č. XXX ako parc. č. 138/1 - záhrady o výmere 1900 m2, parc. č. 138/7 - záhrady o výmere 216 m2, parc. č. 138/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 a parc. č. 138/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a stavbu - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 138/10 v zostatkovej hodnote 142.779,91 eura v celosti. Titulom vyrovnania podielov by navrhovateľ tak bol povinný zaplatiť odporkyni 71.389,96 eura (142.779,91 eura : 2).
Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sa nestalo motorové vozidlo Seat Ibiza, pretože toto vozidlo mal navrhovateľ len v nájme a k ukončeniu leasingovej zmluvy a k prevodu vlastníctva k tomuto motorovému vozidlu na navrhovateľa došlo až po rozvode manželstva dňa 31. 03. 2009, kedy bola ukončená leasingová zmluva. Napriek tomu, že počas trvania manželstva do jeho rozvodu bolo zaplatených na leasingových splátkach 4.758 eur (27 splátok po 176,24 eura) a po rozvode manželstva zaplatil sám navrhovateľ 21 splátok v celkovej výške 3.878 eur, pričom zostatková hodnota motorového vozidla bola stanovená na sumu 4.217 eur, odvolací súd - vzhľadom na vyjadrenie právneho zástupcu odporcu na pojednávaní, ktorý uznal, že navrhovateľ zaplatil leasing po rozvode manželstva o výške 3.787, navrhol rozdeliť z leasingových splátok tohto motorového vozidla sumu 442 eur - vychádzal iba z tejto sumy a o polovicu z tejto sumy, t. j. od 221 eur zvýšil podiel odporkyne.
Hrubá masa BSM tak predstavuje zostatková hodnota nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. M. L., obec M. L. vo výške 142.779,91 eura + 442 eura z leasingových splátok - pasívum 1.102 eur (vyplatený zostatok na debetnom účte navrhovateľom) a čistá masa BSM tak predstavuje sumu 142.119,91 eura. Titulom vyporiadania by tak každému z účastníkov prináležala suma 71.059,96 eura (142.119,91 : 2). Z tejto sumy je potrebné pri zásade rovnosti podielov zohľadniť osobný prínos navrhovateľa vo výške 30.538,40 eura (920.000 Sk) a osobný prínos odporkyne 1.191,64 eura (60.000 Sk). Navrhovateľ by mal z čistej hodnoty BSM vyplatiť odporkyni 71.059,96 eura, od ktorej sumy je potrebné odpočítať jeho prínos 15.269,20 eura (30.538,40 : 2) a pripočítať osobný prínos odporkyni 995,82 eura (1.991,64 eura : 2). Výsledná suma, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni titulom vyrovnania podielov činí sumu 56.786,58 eura, zaokrúhlene 56.786,60 eura.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, pôžičku navrhovateľa voči T.. Z. C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 16.597 eur (500.000 Sk) so 6%-ným úrokom prikázal obom účastníkom, a to každému v rovnakom pomere. V konaní bolo preukázané, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená medzi navrhovateľom a veriteľom T.. Z. C. počas trvania manželstva dňa 25. 03. 2000. Zo zmluvy o pôžičke vyplynulo, že dlžník (navrhovateľ) sa ju zaväzuje uhradiť veriteľovi do 10 rokov od podpisu tejto zmluvy (od 25. 03. 2000). Súd sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva musel zaoberať aj uvedeným dlhom, ktorý vznikol za trvania tohto spoluvlastníctva, pričom musí prihliadnuť aj na to, či už neuplynula premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie dlhu. Výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že pohľadávka veriteľa T.. Z. C. voči dlžníkovi T.. B. C. by už mohla byť premlčaná, pretože veriteľ sa v lehote 3 rokov od jej splatnosti nedomáhal jej zaplatenia žalobou na súde. Je potrebné uviesť, že súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže rozhodovať o tom, či došlo k premlčaniu pohľadávky tretej osoby voči manželom, ktorá tvorí ich spoločný dlh, keďže v tomto konaní ide o vyporiadanie spoločného dlhu medzi bývalými manželmi, nie však vzťah medzi ich veriteľom a dlžníkom a námietku premlčania môže vzniesť voči veriteľovi len dlžník. Keďže výsledky vykonaného dokazovania nasvedčujú tomu, že táto premlčacia doba už uplynula, odvolací súd považuje za správne, aby pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa rozhodlo, že obidvaja spoluvlastníci sú povinní uhradiť tento dlh v rovnakom pomere (rozhodnutie NS SR 3Cz 6/1989, R 7/1991). Odvolací súd neprihliadol na novú skutočnosť tvrdenú navrhovateľom až v odvolacom konaní, že dlh voči T.. Z. C. dňa 10. 11. 2012 vo výške 29.169 eur vysporiadal. Vypočutý svedok T.. Z. C., ako i samotný navrhovateľ v konaní tvrdili, že k vzájomnému vyporiadaniu došlo tým, že navrhovateľ sa vzdal svojho nároku na pozemkoch, ktoré darovala matka T.. Z. C.. Keďže k vyrovnaniu dlhu došlo iným spôsobom ako finančným plnením, odvolací súd nemohol v konaní o vyporiadanie BSM posudzovať, či došlo k platnému splneniu záväzku, pretože by posudzoval vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý nie je účastníkom konania o vyporiadanie BSM.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil aj jeho dlh z titulu poskytnutej zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 03. 2000 s T.. U. C. a dlžníkom T.. B. C. (navrhovateľom), odvolací súd tento dlh nevyporiadal a neprihliadol naň pri vyporiadaní BSM účastníkov. Je tomu tak preto, že vypočutý svedok T.. U. C. na odvolacom pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2014 ohľadne zmluvy o pôžičke zo dňa 12. 03. 2000 uviedol, že túto finančnú čiastku požičal navrhovateľovi a prehlasuje, že ani od jedného z účastníkov nič nechce, pretože sú pre neho dôležitejšie iné hodnoty. Podľa jeho názoru, bez jeho pôžičky a pôžičky od ďalšieho brata (T. Z. C.) by účastníci neboli schopní postaviť rodinný dom. Na výzvu právneho zástupcu odporkyne uviedol, že sa nevie vyjadriť bližšie k tomu, či je to dar alebo odpustenie dlhu z jeho strany. Vychádzajúc z vyjadrenia vypočutého svedka mal odvolací súd za to, že v zmysle § 574 OZ došlo zo strany veriteľa T.. U. C. k vzdaniu sa svojho práva tým, že dlh účastníkom konania odpustil. Tým došlo k zániku veriteľovej pohľadávky a dlhu dlžníka.
V zmysle § 160 ods. 1 veta prvá OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Odvolací súd, vzhľadom na charakter veci, ktorým je vyporiadanie BSM a vzhľadom na výšku sumy, na ktorú zaviazal navrhovateľa titulom vyrovnania podielov odporkyni, s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery navrhovateľa, ktorý nie je v trvalom pracovnom pomere a jeho manželka je nezamestnaná, po ukončení materskej dovolenky, uložil navrhovateľovi povinnosť na zaplatenie sumy 56.786,58 eura na vyrovnanie podielu odporkyni lehotu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Napokon, i samotná odporkyňa, pokiaľ išlo o lehotu na vyplatenie titulom vyrovnania súhlasila s navrhovateľom, že táto je krátka, a preto jej dĺžku ponechala na rozhodnutie súdu.
V časti náhrady trov konania a trov konania štátu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V zmysle ust. § 137 OSP trovami konania treba v danej veci rozumieť najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, trovy svedkov, odmeny za zastupovanie advokátom a podobne.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkov právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 veta prvá OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 OSP sa nepoužije.
Podľa § 151 ods. 6 OSP o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu, keď nezvolí postup podľa § 151 ods. 3 OSP, teda, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti vo veci samej.
V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 151 ods. 3 OSP, ale o trovách konania rozhodoval v zmysle § 151 ods. 1 OSP. Jeho povinnosťou bolo preto rozhodnúť o všetkých trovách konania (§ 137 OSP), vrátane súdneho poplatku za vyporiadanie BSM, a nie v tejto časti („súdneho poplatku a prípadnej ďalšej náhrade trov konania, ktoré platil štát") rozhodovať samostatným uznesením.
Trovy konania je potrebné posudzovať ako celok; v danej veci pozostávajúci zo súdnych poplatkov, trov konania účastníkov a trov konania štátu, preto, ak súd prvého stupňa nepostupoval podľa § 151 ods. 3 OSP, bol povinný rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí o všetkých trovách konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.