Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-72-2013.pdf
PDF · 66.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/72/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO:35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: L. L., bývajúca vo T., L. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. legionárov 5, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom AK v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.839,63 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/349/2012-75 zo dňa 18.1.2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 525,54 eur formou pravidelných mesačných splátok po 30,- eur mesačne na účet žalobcu č. ú. XXXXXXXXXX/ XXXX, VS XXXXXXX, vždy do posledného dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia jedinej splátky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Ďalej v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.648,76 eur spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou vo výške 190,87 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.908,76 eur od 21.12.2010 do 2.1.2011, od 21.12.2010 do 14.2.2011, od 15.2.2011 do 15.3.2011, od 16.3.2011 do 19.4.2011, od 20.4.2011 do 25.5.2011, od 26.5.2011 do 6.10.2011 a od 7.10.2011 do zaplatenia. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že dňa 12.12.2005 spoločnosť Slovenská požičovňa a.s. poskytla žalovanej spotrebiteľský úver, tzv. Expres pôžičku, vo výške 50.000,- Sk (1.659,69 eur) s dobou splatnosti 5 rokov. V zmysle zmluvy č. 7012818 sa žalovaná zaviazala poskytnutú sumu splatiť formou pravidelných šesťdesiatich mesačných splátok po 1.656,- Sk (54,96 eur). Napriek uzavretej zmluve žalovaná do dňa podania návrhu neuhradila všetky dohodnuté splátky a žalobca si uplatnil nárok na úhradu dlžnej sumy ako aj úrokov z omeškania a ďalšie nároky, ktoré mala žalovaná písomne uznať dňa 17.1.2011. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor vedľajší účastník, a preto súd vo veci pokračoval nariadením pojednávania. Súd prvého stupňa potom na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, ako je to vyššie uvedené.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 212 ods. 3 O. s. p. rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Z obsahu spisu je evidentné, že súd prvého stupňa v tejto veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 12Ro/556/2012-16 a v konaní pokračoval na základe odporu, ktorý podal vedľajší účastník.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.10.2013 sp. zn. 6Cdo/357/2012, podľa ktorého oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. Ďalej sa v tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu konštatuje, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.j. právo urobiť uplatnený nárok sporným má v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. výslovne len žalovaný. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz. V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska žalovaného stalo bezpredmetné. Žalovaný by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ust. § 93 ods. 4 tretia veta O. s. p., v zmysle ktorého, ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej praxe týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom sú pre analogické posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.
So zreteľom na toto uznesenie Najvyššieho súdu SR potom odvolací súd musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa mal uznesením odmietnuť odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, v zmysle § 174 ods. 3 písm. c) O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.