Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/170/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu O.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX U., zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné proti žalovanému C. Ž., občan SR, trvale bytom C.. G.-J. V. X.T., J. XXXXX J., F. J. S., zastúpenému JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné o zaplatenie 8000,-eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8000,-eur s 5,75% úrokom z omeškania od 18.3.2013 do zaplatenie, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 480,-eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1047,97 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 10.5.2013 na súde žalobu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 8000,-eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania.

Žalobu odôvodnil tým že dňa 18.3.2013 zaslal zo svojho účtu vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. na účet žalovaného tiež vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. sumu 8000,-eur s tým, že žalovaný mu prisľúbil za túto sumu obstarať v Nemeckej spolkovej republike bezodkladne osobné motorové vozidlo M. J.. Žalovaný však vozidlo žalobcovi neobstaral a nevrátil mu ani poskytnuté finančné prostriedky. Peniaze žalobcovi odmietol vrátiť s odôvodnením, že tieto si má nárokovať od ich spoločného známeho O.. E. U.. Medzi žalobcom a O.. E. U. však neexistuje žiadny záväzkovo- právny vzťah a neexistuje právny titul, ani žiadny dôvod na to, aby si žalobca nárokoval sumu 8000,-eur od niekoho iného než od žalovaného, ktorému sumu 8000,-eur zveril výlučne na obstaranie osobného motorového vozidla značky M. J., čo doposiaľ neurobil a urobiť odmietol.

Vzhľadom k tomu, že žalobca má sídlo na Slovensku a žalovaný v Nemeckej spolkovej republike, ide o cezhraničné konanie, resp. konanie s medzinárodným prvkom. Nakoľko Slovenská republika i Nemecká spolková republika sú členskými štátmi Európskej únie, riadi sa súdna právomoc v občianskych a obchodných veciach Nariadením Rady (ES) č.44/2001 z 22.decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Podľa kapitoly II Právomoc, oddiel 2, Osobitná právomoc, článok 5, bod 1. písm. a) a b) osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

pričom na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

Z návrhu žalobcu je zrejmé, že žalovaný je „osobou“ s bydliskom v inom členskom štáte a keďže na predmetné konanie sa vzťahuje osobitná právomoc podľa Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 Okresný súd Humenné má na konanie vo veci právomoc.

Právom rozhodujúcim pre toto konanie je podľa čl.3 ods. 1 Rímskej zmluvy, účinnej pre Spolkovú republiku Nemecko a Slovenskú republiku od 01.07.2006 právo Nemeckej slovenskej republiky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä kópiou výpisu z účtu žalobcu vedeného vo VÚB, a.s., zo dňa 31.3.2013 (čl.51), oznámením Všeobecnej úverovej banky, a.s., zo dňa 29.4.2013 (čl.4) a zo dňa 18.6.2013 (čl.22), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2013 (čl.48), e-mailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo svojej výpovedi potvrdil, že od žalobcu prijal sumu 8000,-eur. V minulosti bol v kontakte so žalobcom i O.. E. U., ktorí k nemu chodili pred 7 -8 rokmi kupovať autá, ktorých predaj im sprostredkovával. Neskôr žalobca ukončil svoju živnostenskú činnosť a na autá za ním chodil už len O.. U.. Podľa informácií, ktoré mal od O.. U. žalobca sa s ním rozišiel a zanechal u neho pomerne veľkú dlžobu. Na druhej strane sa aj dlh O.. U. u žalovaného vyšplhal na určitú sumu. Keď mu žalobca posielal sumu 8000,-eur a bol O.. U. u neho a navrhol mu, aby spolu uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú aj 28.11.2013 uzavreli.

Žalobca vypovedal, že v minulosti so žalobcom a s O.. E. U. vykonával činnosť spočívajúcu v sprostredkovaní nákupu áut. Svoju živnosť ukončil v roku 2009. S O.. E. U. mali uzatvorené združenie, ktorého činnosť ukončili niekedy v polovici mája 2009, pričom došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode. V tomto prípade, t.j. keď zaslala žalovanému predmetných 8000,-eur sprostredkoval nákup motorového vozidla pre kňaza a robil to bez nároku na odmenu a mimo živnostenskej činnosti. Žalovaný mu prisľúbil, že vozidlo je pripravené a že v sobotu ide pre neho, že mu môže žalobca poslať peniaze. Tieto finančné prostriedky odoslal na účet žalovaného no so žalovaným sa mu už potom nepodarilo skontaktovať. Zavolal teda do autobazára, kde malo byť vozidlo pripravené a dozvedel sa, že pre neho nikto neprišiel. Následne sa dozvedel, že malo dôjsť k nejakému započítaniu pohľadávok, voči O.. U. však žiadny dlh nemal.

Žalobca žiadal žalobe vyhovieť. V čase, keď boli žalovanému poukázané prostriedky vo výške 8000,- eur tento nemal voči žalobcovi žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohol započítať a tvrdenie žalovaného, že mu bola postúpená pohľadávka od pána U., považuje za bezpredmetné, nakoľko aj zmluva, ktorú doložili, je z novembra 2013, čiže k postúpeniu došlo údajne pol roka potom, čo si žalovaný ponechal peňažné prostriedky od žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že aj žalovaný uznal, že informáciu o tom, že O.. U. dlhuje nejaké peniaze, mal len od O.. U.. Toto poprel, pretože O.. U. nemôže disponovať žiadnym relevantným dokladom o tom, že by mu dlhoval nejaké finančné prostriedky. Takáto pohľadávka ani nemôže existovať. Medzi žalobcom a O.. U. existovalo združenie bez právnej subjektivity, ktorého činnosť zanikla v roku 2009. Jeho činnosť nebola ukončená žiadnou dohodou o vyporiadaní záväzkov, alebo pohľadávok, ani tieto pohľadávky neboli medzi nimi sporné, pretože neboli žiadne. Ak by boli sporné, niektorá strana by si ich určite súdnou cestou uplatňovala. Od tejto doby uplynulo už takmer 5 rokov a v súčasnej dobe by už takáto pohľadávka bola premlčaná. Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný, ani jeho právny zástupca v tomto konaní nevzniesli námietku započítania pohľadávky a pohľadávky, ktorá vôbec neexistuje.

Z informácie poskytnutej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 29.4.2013 žalobcovi vyplýva, že žalobca požiadal o sprostredkovanie vrátenia platby zo dňa 18.3.2013 zaúčtovanej v prospech účtu číslo

XXXXXXXXXX/XXXX v sume 8000,-eur a že prijímateľom platby je C. W., I. C..G.-J. V. X.T., J. XXXXX, M. S. Z. G.. Táto informácia vyplýva aj z listu VÚB, a.s, zo dňa 18.6.2013, v ktorom sa uvádza aj dátum narodenia C. W. XX.XX.XXXX.

Z výpisu z účtu žalobcu z VÚB, a.s, zo dňa 31.3.2013 vyplýva, že dňa 15.3.2013 poukázal žalobca zo svojho účtu na účet č.XXXXXXXXXX/XXXX sumu 8000,-eur a ako vyplýva z vyššie uvedených listín tento účet patrí žalovanému a tieto finančné prostriedky boli dňa 18.3.2013 pripísané na jeho účet.

Žalobca predložil na preukázanie svojich tvrdení Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi postupcom O.. E. U. a postupníkom C. W. dňa 28.11.2013.

V článku II. odsek 1 zmluvy sa uvádza, že postupca je jediný a skutočný majiteľ pohľadávky v súhrnnej menovitej hodnote 8000,-eur a predmetom tejto zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 8000,-eur vyplývajúcej z vysporiadania vzájomných vzťahov zo zmluvy o združení podnikateľov.

Podľa článku II. odsek 2 predmetom zmluvy je odplatné postúpenie pohľadávky postupcu špecifikovanej v odseku 1 tohto článku na postupníka, ktorý je povinný za postúpenie zaplatiť postupcovi odplatu podľa tejto zmluvy.

V článku III odsek 1 sa zmluvné strany dohodli, že odplata za postúpenie pohľadávky v celkovej hodnote 8000,-eur bližšie špecifikovanej v článku II tejto zmluvy predstavuje sumu 8000,-eur.

Podľa článku III. bod 2. zmluvy bol postupník povinný odplatu vo výške 8000,-eur eur zaplatiť postupcovi v hotovosti pri podpise zmluvy a postupca podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie uvedenej odplaty.

Podľa článku IV zmluvy postupca informoval postupníka o právnom a faktickom stave predmetnej pohľadávky a postupník mal možnosť oboznámiť sa so stavom postupovanej pohľadávky a postupca sa zaviazal odovzdať postupníkovi všetky doklady a potrebné informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky, ktoré mal k dispozícii pri podpise zmluvy.

Postupník sa zaviazal oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi.

Podľa , , Zb, , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je aj identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať okrem označenia postupcovho dlžníka aj popis pohľadávky čo do jej výšky a právnych skutočností, na ktorých sa zakladá.

Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú okrem označenia účastníkov (postupcu a postupníka), identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať uvedenie postupcovho dlžníka a popis pohľadávky čo do jej výšky a skutočnosti, na ktorých sa zakladá.

Požiadavku „určitosti“ postupovanej pohľadávky je potrebné vykladať tak, že ide o jej identifikáciu takým spôsobom, aby nebola zameniteľná s inou. Ak nemá postupník voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako u postupovanej pohľadávky (teda inej pohľadávky zameniteľnej s postupovanou pohľadávkou), potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky uzatvorenej v zmysle ust. § 524

a nasl. dostatočne určito identifikovaná i vtedy, ak vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia.

V prejednávanej veci nie je požiadavka určitosti postupovanej pohľadávky dodržaná. V žiadnom ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2013 nie je uvedený, identifikovaný či nejakým spôsobom označený postupcov dlžník. Nikde v zmluve sa neuvádza meno a priezvisko žalobcu ako dlžníka postupcu, ktorého záväzok voči postupcovi by mal byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky. Pohľadávky nie je dostatočne popísaná ani čo do právnych skutočností, na ktorých sa zakladá, zo zmluvy vyplýva, že „predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 8000,-eur vyplývajúcej z vysporiadania vzájomných vzťahov zo zmluvy o združení podnikateľov“. Nie je pritom nikde špecifikovaná ani „zmluva o združení podnikateľov“, teda o zmluvu medzi ktorými osobami by malo ísť, ani samotné „vysporiadanie vzájomných vzťahov“, t.j. medzi kým malo k vysporiadaniu dôjsť. Zmluva v článku IV. uvádza, že postupca postupníkovi odovzdá všetky doklady a postúpi všetky informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky, ktoré má k dispozícii pri podpise zmluvy. Súčasťou žalovaným predloženej zmluvy žiadne takéto doklady neboli a žalovaný ich nepredložil ani na pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil.

Je zrejmé, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2013 uzatvorenej medzi ním ako postupníkom a O.. E. U. ako postupcom bola vôbec pohľadávka postupcu voči žalobcovi. Súd je toho názoru, že v prípade žalovaným predloženej zmluvy okrem toho, že nespĺňa hmotnoprávne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, môže ísť o zastierací právny úkon. Je nelogické, aby postupník zaplatil postupcovi za pohľadávku v hodnote 8000,-eur odplatu vo výške 8000,-eur, ktoré jednoducho mohol žalobcovi vrátiť, keďže zo zmluvy o postúpení pohľadávky v takom prípade nemal žiadny osoh, iba ten, že 8000,-eur dal namiesto žalobcovi postupcovi.

Pokiaľ mal žalovaný za to, že tým, že postupca na neho postúpil pohľadávku voči žalobcovi došlo k zániku jeho záväzku voči žalobcovi, súd toto vyhodnotil ako námietku započítania.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obrana proti žalobe, ktorou žalobca (veriteľ) uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému (dlžníkovi). Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú; zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane.

Pre zánik záväzku započítaním zákon predpokladá a/ vzájomnosť pohľadávok (musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kde veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej a naopak), b/ rovnaký druh plnenia (ten je splnený, pokiaľ ide o pohľadávky peňažné), c/ spôsobilosť pohľadávok k započítaniu (nejde o pohľadávky, ktorých kompenzácia je vylúčená zákonom alebo dohodou účastníkov) a d/ právny úkon smerujúci k započítaniu (jednostranný alebo dvojstranný). Žalovaný nepredložil identifikáciu pohľadávky, ktorú mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2013. Nie je tak možné s istotou určiť, kedy sa stala postúpená pohľadávka splatnou a teda ani kedy došlo k stretu vzájomných pohľadávok a k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi započítaním.

Na základe uvedeného potom súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako dôvodnú a vyhovel jej v časti uplatňovanej istiny, pretože v konaní bolo bez všetkých pochybností preukázané, že žalobca poskytol žalovanému 8000,-eur (a žalovaný túto skutočnosť nepoprel, ale ju potvrdil) ako aj, že nedošlo k zániku uplatňovanej pohľadávky jej započítaním.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V čase vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75%.

Žalovaný si svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil a poskytnuté finančné prostriedky mu nevrátil, preto súd vyhovel žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania a priznal ho žalobcovi tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1, O.s.p, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 480,- eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1047,97 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú:

1, zo sumy 949,36 eur za 4 úkony právnej služby á 237,34 eur (1.prevzatie a príprava, 2.podanie návrhu na súd dňa 10.5.2013, 3.účasť na pojednávaní konanom dňa 20.01.2014, 4.účasť na pojednávaní dňa 06.02.2014);

2, zo sumy 59,33 eur za 1 úkonu za účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci dňa 02.12.2013;

3, zo sumy 39,20 eur, t.j. 4 x režijný paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a 1 x režijný paušál á 8,04 eur za úkon v roku 2014 a sú vypočítane v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie je podané včas aj vtedy,

ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením

súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie

odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,

možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.