Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-79-2012.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/79/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľky: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX V., zast. advokátom Mgr. Patrik Pálffy, Námestie SNP 5, 036 01 Martin, proti odporkyni: V. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, zast. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam: pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/1 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/2 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/3 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 596 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/4 -záhrady vo výmere 393 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/5 -záhrady vo výmere 405 m2 v katastrálnom území A., obec Bánovce nad Bebravou, okres Bánovce nad Bebravou zapísané na LV č. XXX a vyporiadava sa tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazuje novovytvorený pozemok parc. registra "C" parc. č. 203-záhrady vo výmere 880 m2 a novovytvorený pozemok parc. registra "C" parc. č. 206/8-zastavané plochy vo výmere 201 m2 a do výlučného vlastníctva odporkyne sa prikazuje novovytvorený pozemok parc. registra "C" parc. č. 206/7-zastavané plochy vo výmere 540 m2 vzniknuté podľa Geometrického plánu č. 6C/79/2012 vypracovaného Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 19.11.2013 overeného Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 26.11.2013 pod č. 336/2013.
Z r i a ď u j e s a právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku parc. registra "C" parc. č 206/7 strpieť uloženie inžinierskych sietí v prospech vlastníka pozemkov parc. registra "C" parc. č. 203 a parc. č. 206/8 v rozsahu vymedzenom Geometrickým plánom č. 6C/79/2012 vypracovaným Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 19.11.2013 overeným Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 26.11.2013 pod č. 336/2013.
Geometrický plán č. 6C/79/2012 vypracovaný Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 19.11.2013 overený Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 26.11.2013 pod č. 336/2013 t v o r í neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
III. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 260,88 €, na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu v sume 260,88 €, na účet Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na tunajšom súde dňa 3.8.2012 sa navrhovateľka proti odporkyni domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam: pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/2 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/3 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 596 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/4 -záhrady vo výmere 393 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/5 -záhrady vo výmere 405 m2 v katastrálnom území A., obec Bánovce nad Bebravou, okres Bánovce nad Bebravou zapísané na LV č. XXX, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve a navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným pozemkom tak, že tieto sa stanú výlučným vlastníctvom odporkyne, a to za primeranú náhradu určenú znalcom, ktorá bude navrhovateľke odporkyňou zaplatená v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala odporkyni uložiť povinnosť jej nahradiť trovy konania. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou týchto pozemkov s výškou spoluvlastníckeho podielu 2/3 vzhľadom k celku a odporkyňa s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/3 vzhľadom k celku. Navrhovateľka nemá záujem byť výlučnou vlastníčkou hore uvedených nehnuteľností a za najúčelnejšie využitie predmetných nehnuteľností považuje navrhovateľka, aby tieto nehnuteľnosti užívala odporkyňa a nie je účelné, aby ich užíval iný spoluvlastník, než ona. Navrhuje, aby je bola vyplatená suma ako primeraná náhrada, ktorá však v súčasnej dobe nie je určená žiadnym znalcom a vzhľadom na túto skutočnosť navrhuje, aby súd určil znalca na určenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 2/3 k hore uvedeným predmetným nehnuteľnostiam a po určení konkrétnej sumy znalcom upraví a spresní svoj petit.
Odporkyňa k návrhu, potom ako opísala skutočnosti (týkajúce sa stavby nachádzajúcej sa na nehnuteľnostiach), k predmetu tohto sporu uviedla, že v súčasnosti nemá prostriedky na to, aby pojala nehnuteľnosť ako celok do svojho vlastníctva, najmä s ohľadom na predchádzajúce jednanie s navrhovateľkou, ktorá v tom čase vychádzala zo znaleckého posudku vypracovaného v roku 2004. Čo sa týka pozemkov, v minulosti po dohode s právnymi predchodcami navrhovateľky dala vypracovať geometrický plán, na ktorom bolo zakreslené reálne rozdelenie nehnuteľností. Je dôchodkyňa, žije v domácnosti sama a nevie si predstaviť ako by som zvládala obhospodarovanie celého pozemku či už po stránke fyzickej a zdravotnej a tiež nemá v súčasnosti na finančné vyplatenie navrhovateľky. Navrhuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti a priložila geometrický plán.
Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že podiel na nehnuteľnostiach nadobudla dedičstvom po matke P. Q., ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Tieto nehnuteľnosti neužíva. V minulosti tieto nehnuteľnosti užívala jej matka, kvôli nezhodám sa to prestalo užívať. Nevie presne odkedy to bolo. Myslela, že to bolo v roku 1980. K súčasnému užívaniu nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania uviedla, že prednú časť užíva odporkyňa a zadná časť, kde sú záhrady, sa nevyužíva. Nemá tam prístup, matka tam nemala prístup, odporkyňa žila v Bratislave a bývala tam jej dcéra. V tom čase, keď bola matka mladšia, sa snažili vysporiadať dohodou. Matka sa to snažila dať do poriadku. Ponúkla to na predaj. Oni neboli ochotní to v cene odkúpiť, stále sa to odkladalo. Prestali tam teda chodiť. Matka sa nechcela súdiť, pretože to bola rodina. Boli traja súrodenci, chcela to vysporiadať. V minulosti záhradu užívala švagriná jej matky a po smrti švagrinej jej matky sa tam nasťahovala odporkyňa. Odporkyňa užíva nehnuteľnosti, odkedy išla na dôchodok, nasťahovala sa tam, nevie presne kedy to bolo. Navrhovateľka predmetné nehnuteľnosti neužíva z dôvodu, že ich zdedila v roku 2011, pracuje mimo republiku, nemôže tieto nehnuteľnosti užívať. Na nehnuteľnosti sa išla pozrieť, keď som sa mala dostaviť na pojedávanie na Okresný súd do Bánoviec nad Bebravou, kde vystupovala ako odporkyňa, ale nedostala sa dnu, nikto jej neotváral, zozadu obišla pozemky, dnu nevošla. K pozemkom spredu je komunikácia - hlavná cesta, prístup je tam len spredu, od hlavnej cesty zozadu je tam poľná cesta, ktorá je trávnatá. Myslí si, že táto poľná cesta nie je využívaná ako prístupová cesta k susedným nehnuteľnostiam. Keď sa tam bola pozrieť zozadu, o zadné nehnuteľnosti - záhrady nebolo postarané, na záhradách je asi 5 ovocných stromov, jaseň a burina. Nevie, či sa niekto stará o ovocné stromy, sú staré. Odporkyňa sa na ňu neobrátila za
účelom vysporiadania. Na nehnuteľnostiach sa nachádzajú stavby, rodinný dom a stavba, ktorú nevie identifikovať. V prípade, že by bolo preukázané, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je možné, má záujem o celé nehnuteľnosti.
Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že na pozemkoch sú od roku 1944 a aj ich užívali rodičia a 4 sestry. Potom to prešlo na sestru Z. M. a odporkyňu. Sestra to nechcela a darovala jej 1/6. Potom tam bývala teta S. K. do roku 1962, bývala na dome č. XX, ktorá potom v 72. roku odišla do domu dôchodcov do Horných Obdokoviec. V roku 1980 zomrela. Od roku 1972 až doposiaľ nikto na pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu, nechodil. Ale neužívala ich ani odporkyňa. Len sa o to starali tak, že to dávali kosiť a upratovať. Potom zomrela mama, V. K. v roku XXXX. Zostal tam bývať otec Q. K. sám, ktorý tam býval až do roku 1992, potom odišiel bývať ku odporkyni do Bratislavy a ona ho doopatrovala. Od roku 1992 do roku 2003 tam nebýval nikto. Po roku 2003 tam odporkyňa prišla bývať aj s manželom, prerobili a začali užívať 1/3 domu č. 54 a záhrady. Dom č. XX spadol, v roku 1996. Museli ho odpojiť. Dom č. XX bol tiež v dezolátnom stave, ale rodičia odporkyne ho z časti v 60-tych rokoch opravovali. Keď odporkyňa šla na dôchodok, tak sa tam vrátili, bolo to všetko mokré, museli dom č. 54 rekonštruovať. V súčasnosti býva v dome č. XX sama. Manžel zomrel. Nemá tam vedený trvalý pobyt, je prihlásená u susedov. Dom, v ktorom býva sa nachádza na parc. č. 21/1, na pozemku 21/3 sa nachádza letná kuchyňa. Túto letnú kuchyňu už ako kuchyňu nevyužíva, užívali ju tak jej rodičia, užíva ju ako sklad. Vedľa letnej kuchyne na parc. č. 21/3 je garáž, ktorá je len položená, nemá pevné základy. V roku 1980, keď zomrela teta S. K., dedila po nej len P. Q.K.. Pokiaľ žil manžel odporkyne, bola záhrada v poriadku. Teraz je záhrada zarastená. Susedia sa sťažujú. O 1/3 sa stará tak, že si najme človeka, ktorý jej to pokosí. Stará sa o 1/3 záhrady, ktorá sa nachádza na parc. č. 21/3. Užíva parc. č. 21/2. Na tejto parc. je dvor. Parc. č. 21/4 a parc. č. 21/5 neužíva, tieto parcely neužíva nikto už 40 rokov. Platí daň z pozemkov parc. č. 21/1, 21/2 a 21/3 len v 1/3. Daň z pozemkov parc. č. 21/4 a 21/5 platí navrhovateľka za 2/3. Odporkyňa uviedla, že podľa nej pozemky parc. č. 21/1 až 21/5 sú deliteľne v pomere 1/3 a 2/3. Nemá záujem o celé tieto nehnuteľnosti, nebola by schopná sa o ne starať. Nebude schopná to vyplatiť, žije len z dôchodku. Pôžičku už nedostane. Nie je pravda, že nechce navrhovateľku pustiť do domu. Navrhovateľka tam dvakrát bola. Ona vtedy pracovala, nebola doma. Hneď poobede to vedela, susedia jej to hovorili. Nestalo sa nikdy, že tam z jej rodiny niekoho nepustila. Pozemky sú oplotené, na pozemky je vstupná brána, brána uzamykateľná, ale nie je zamknutá. Nikdy nebola proti tomu, aby tam navrhovateľka išla. Hocikedy jej dá od bránky kľúč, od malej bránky. Brána sa skladá z veľkej a malej brány. Veľká brána nie je nikdy zamknutá. Malú bránu na noc zamyká. Navrhovateľka ju nepožiadala o kľúč od tejto brány. Nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti na bývanie. Nemá nahlásený trvalý pobyt v dome č. XX, pretože matka navrhovateľky P. Q. jej bránila, aby som si tam nahlásila trvalý pobyt. Keď sa robil ROEP, sup. č. XX bolo pridelené susedom. Brat navrhovateľky, F.Š. Q. jej na predchádzajúcom pojednávaní sľúbil, že za pomoci P. Q. jej pomôže, aby si tam mohla nahlásiť trvalý pobyt. S návrhom zástupcu navrhovateľky, že do vlastníctva navrhovateľky by pripadla prístupová cesta z parc. č. 21/3 popri dome na zadné záhrady, podľa presne vytýčeného geometrického plánu a odporkyňa by sa stala výlučnou vlastníčkou zostatku z parc. 21/3 a celej parcely č. 21/1 a 21/2 tak, aby jej podiel bol celkovo o výmere zodpovedajúcej 1/3, t.j. cca 540 m2, odporkyňa vyjadrila nesúhlas. Uviedla, že jej zostane meter a pol, aby vošla do dvora. Ostané by nebolo jej. Nedostala by sa ani do dvora. Považuje to za nerozumné, zostane jej len šírka 1,5 m, nebude tam mať prístup autom, ktoré vlastní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinami v spise, predovšetkým výpis z LV č. XXX pre k.ú. A., výpis z katastrálnej mapy, geometrický plán č. 36316709-73/10, ktorý k návrhu pripojila odporkyňa, oboznámil sa s fotodokumentáciou, ktorú predložila odporkyňa, vyjadrením Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.05.2013, znaleckým posudkom ustanoveného súdneho znalca Ing. Vladimíra Hrivíka zo dňa 19.11.2013 (ktorého súčasťou je Geometrický plán č. 6C/79/2012 vypracovaný Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 19.11.2013 overený Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 26.11.2013 pod č. 336/2013), spisy Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C/114/2009 a 5C/23/2011 a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Podľa výpisu z LV č.XXX pre k.ú. A., okres Bánovce nad Bebravou sú účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. registra "E" parc. č. 21/1 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2, pozemku parc. registra "E" parc. č. 21/2 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 112 m2, pozemku parc. registra "E" parc. č. 21/3 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 596 m2, pozemku parc. registra
"E" parc. č. 21/4 -záhrady vo výmere 393 m2, pozemku parc. registra "E" parc. č. 21/5 -záhrady vo výmere 405 m2 a to navrhovateľka v podiele 2/3-iny a odporkyňa v podiele 1/3.
Z Geometrického plánu č. 36316709-73/10 zo dňa 05.11.2010 vyplýva, že je zameraný na účel - určenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti parc. č. 206/5 a zameranie stavby parc. č. 206/6 a vzťahuje sa len na pozemky parc. registra "E" par. č. 21/1, 21/2 a 21/3 (a nie na par. č. 21/4 a 21/5)
Z vyjadrenia Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.05.2013 súd zistil, že na nehnuteľnosť- pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/3 -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 596 m2 je možný prístup z verejného priestranstva parc. registra "E" parc. č. 604/1, ktorá je vo vlastníctve mesta Bánovce nad Bebravou - jedná sa o spevnenú plochu - miestnu komunikáciu a prístup je možný aj z verejného priestranstva parc. registra "E" parc. č. 609, ktorá je vo vlastníctve mesta Bánovce nad Bebravou
- nespevnená plocha - poľná cesta (avšak je potrebné prechádzať cez pozemok par. č. 21/4). Na nehnuteľnosti - pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/4 -záhrady vo výmere 393 m2, pozemok parc. registra "E" parc. č. 21/5 -záhrady vo výmere 405 m2 je možný prístup z verejného priestranstva parc. registra "E" parc. č. 609, ktorá je vo vlastníctve mesta Bánovce nad Bebravou - nespevnená plocha- poľná cesta a taktiež je možný prístup aj z verejného priestranstva parc. registra "E" parc. č. 604/1, ktorá je vo vlastníctve mesta Bánovce nad Bebravou - jedná sa o spevnenú plochu - miestnu komunikáciu (avšak je potrebné prechádzať cez pozemok par. č. 21/3).
Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku vypracovaný ustanoveným znalcom Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 26.11.2013 vyplynulo, že reálna deľba nehnuteľností je možná. Rozdelením týchto nehnuteľností vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá doterajšej povahe a spoločenskému poslaniu, záujmu. Zo znaleckého posudku - časť 2 Posudok, vyplýva, že tak navrhovateľka i odporkyňa budú mať zabezpečený prístup na novovytvorené nehnuteľnosti, odporkyňa ako doteraz a navrhovateľka po prístupovej komunikácii parc. registra "C" par. č. 131/1 (s prihliadnutí na znalcom získanú informáciu z mesta o dobudovaní prístupovej komunikácii k prístupovej komunikácii na parc. č. 131/1). Znalec ďalej uviedol, že navrhuje okrem reálneho rozdelenia parciel aj zriadiť vecné bremeno práva uloženia inžinierskych sietí pre budúceho vlastníka parciel C KN 203 a 206/8, nakoľko v prístupovej komunikácii par. č. C KN 131/1 sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne inžinierske siete, na ktoré by sa v prípade výstavby na parc. č. C KN 203 a 206/8 mohlo napojiť.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C/111/2009 súd zistil, že predmetom tohto konania bol návrh V. J. proti P. Q. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rovnakým nehnuteľnostiam ako v tomto konaní. Aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5C/23/2011 je zrejmé, že ide o vec zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rovnakým nehnuteľnostiam opäť na návrh V. J. proti P. Q. (neskôr proti navrhovateľke, nakoľko P. Q. v priebehu tohto konania zomrela), obe tieto konania boli z dôvodu späťvzatia návrhu zastavené.
Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd pri posudzovaní nárokov účastníkov konania,
vychádzal z ustanovení § 137 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964 Zb.), ktoré upravujú otázky podielového spoluvlastníctva.
Podľa § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
Spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelne využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatnými spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods.2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 142 ods.3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Nepochybne bolo preukázané, že procesné strany sú podieloví spoluvlastníci spoločných nehnuteľností, ku ktorým podielové spoluvlastníctvo žiada navrhovateľka zrušiť a vyporiadať (prikázaním veci za primeranú náhradu).
Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav veci súd zistil, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, teda predpoklady pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov a to prvým zo zákonom predpokladaným spôsobov, čiže reálnou deľbou nehnuteľností - pozemkov.
Hmotnoprávnou podmienkou na to, aby súd prikročil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva je skutočnosť, že podieloví spoluvlastníci neuzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu tejto dohody nedošlo, čo vyplýva z výpovede účastníkov konania v tomto konaní i z pripojených spisov Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4C/111/2009 i 5C/23/2011, v ktorých účastníci konania (v prípade navrhovateľky jej právna predchodkyňa) vystupovali v opačnom procesnom postavení, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva avšak na návrh odporkyne.
Spoločné využívanie nehnuteľností nie je možne. Navrhovateľka potom ako podiel na nehnuteľnostiach
- pozemkoch nadobudla dedením, tieto neužíva z dôvodu, že žije v zahraničí, odporkyňa užíva rodinný dom stojaci na jednej z nehnuteľnosti (21/1) spolu aj so susediacou nehnuteľnosťou (21/3) ako dvor , ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, o nehnuteľnosti, druh pozemky - záhrady sa nestará, tieto neužíva. Súd v konaní nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by nemalo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Súd rešpektoval zásadu, že navrhovateľku, ktorá už nechce zotrvať v spoluvlastníckom zväzku s odporkyňou nie je možné nútiť, aby v takomto právnom vzťahu zotrvala proti jej vôli, keď je možné účelnejšie riešenie. Tu súd poukazuje, že ani odporkyňa nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom zväzku, keďže sama v minulosti podávala návrhu na súd na zrušenie a vyporiadanie podieloveho spoluvlastníctva, proti navrhovateľke resp. jej právnej predchodkyni. V tomto konaní uviedla, že so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasí, pričom navrhuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti (a to na základe geometrického plánu, ktorý pripojila, s ktorým navrhovateľka nesúhlasila, keďže tento opomenul par. č. 21/4 a 21/5).
Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom neustanovuje len výpočet spôsobov zrušenia a vzájomného vyporiadania, ale zároveň vymedzuje aj poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Za najprirodzenejší spôsob zrušenia spoluvlastníckych vzťahov je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Musí ísť z technického hľadiska o deliteľnú vec, jej rozdelenie je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené a teda reálnym rozdelením vzniknú také samostatné veci, ktoré môžu slúžiť účelnému využitiu takejto veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal spôsobom, ktorý zákon upravuje ako prvoradý, teda nehnuteľnosti - pozemky reálne rozdelil na novovytvorené parcely potom, ako mal preukázané, na základe vykonaného znaleckého dokazovania, že je možná reálna deľba týchto nehnuteľností - pozemkov, a to v zmysle Geometrického plánu č. 6C/79/2012 vypracovaný Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 19.11.2013 overený Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 26.11.2013 pod č. 336/2013. Vzhľadom na skutočnosti zistené znalcom súd v zmysle ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodol aj o zriadení vecné bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti (majúcej byť vo vlastníctve odporkyne) v prospech vlastníka novovzniknutých nehnuteľnosti v rozsahu vymedzenom vyššie uvedeným geometrickým plánom.
Súd poukazuje na skutočnosť, že s dôkazom - znalecký posudok, ktorého súčasťou je i Geometrický plán č. 6C/79/2012 vypracovaný Ing. Vladimírom Hrivíkom zo dňa 19.11.2013 overený Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor dňa 26.11.2013 pod č. 336/2013 sa účastníci riadne oboznámili, bol účastníkom riadne doručený, ani jedna z procesných strán námietky k nemu nevzniesla a nežiadala tento znalecký posudok preskúmať iným znalcom alebo vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou.
Podľa ust. § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (O. s. p) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pri rozhodovaní o trovách konania, ktorých náhradu si navrhovateľka uplatnila, súd postupoval podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd návrhu navrhovateľky vyhovel v časti, v ktorej sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania. Súd tým, že rozhodol o vyporiadaní rozdelením veci nevyhovel návrhu navrhovateľky, v časti spôsob vyporiadania (navrhovateľa navrhovala prikázanie veci) a preto v tejto časti je navrhovateľka neúspešná. Aj keď navrhovateľka (zastúpená v tomto konaní zástupcom - advokátom) v priebehu konania prostredníctvom zástupcu uviedla, že nehnuteľnosť je aj reálne deliteľná a popísala spôsob rozdelenia, návrh na zmenu návrhu z jej strany podľa ust. § 95 O.s.p. podaný nebol. Súd teda konal a rozhodoval o návrhu, ktorý bol doručený na tunajší súd dňa 3.8.2012, z ktorého pri posudzovaní úspechu a neúspechu vychádzal. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, keď každá z účastníčok bola rovnako úspešná i neúspešná.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Trovy konania štátu predstavuje suma 521,76 €, ktorú štát uhradil z rozpočtových prostriedkov ustanovenému znalcovi ako časť znalečného , ktoré nebolo pokryté zaplateným preddavkom (na ktorom
sa navrhovateľka a odporkyňa podieľali v rovnakej sume). Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka a odporkyňa mali pomer úspechu a neúspechu rovnaký, súd tak navrhovateľke i odporkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 260,88 € (ako 521,78 € : 2), t.j. každej v rovnakej výške.
Lehotu na plnenie určil súd podľa ust. § 160 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).