Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/93/2007

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: W. Š., S.. XX.X.XXXX, M. V. XX, N., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3, pod sp. zn. EX 626/2007, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 5 227,58 Eur s prísl., trov exekúcie a o podnete súdneho exekútora na preskúmanie exekučného titulu takto

rozhodol:

I.Exekúciu vedenú proti povinnej súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Exekútorský úrad Košice, Murgašova 3 pod č. EX 626/2007 z a s t a v u j e .

II.O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 21.5.2007 na Exekútorskom úrade JUDr. Ľuboša Sidorjáka, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške 5227,58 Eur s príslušenstvom priznanej právoplatným rozhodcovským rozsudkom rozhodcu JUDr. Marianny Mochnáčovej, so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice, č.k. RK-509/05-MMa zo dňa 18.11.2005 a trov exekúcie.

Súdny exekútor dňa 24.5.2007 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s návrhom oprávneného.

Dňa 28.5.2007 Okresný súd Trebišov poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.

Dňa 17.10.2013 predložil súdny exekútor súdu „Podnet na rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie a na rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie“. Exekútor v podaní uvádza, že vymáhané nároky vyplývajú zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom (oprávneným v exekučnom konaní) spotrebiteľovi (povinnému v exekučnom konaní). Keďže exekútor nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky v celom rozsahu uvedenom v exekučnom titule, ako aj v návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, podal na súd podnet na preskúmanie exekučného titulu a na prípadné rozhodnutie o čiastočnom zastavení exekúcie nad možný zákonom prípustný rozsah, resp. aj na prípadné rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o čiastočnom zastavení exekúcie.

Podľa Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného priadku, súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu, f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, môže súd zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a./ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b./ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c./ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Hoci podľa ustanovenia o rozhodcovskom konaní má doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Ustanovenie zákona

-17

o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu. Účelom tohto ustanovenia je umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je teda oprávnený na rozhodcovský rozsudok hľadieť tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti.

Exekučný súd preto môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci už bol vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Ak rozhodcovský rozsudok odporuje vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z toho vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak od začiatku konania povinný prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku.

Celý doterajší výklad bol urobený s cieľom vysvetliť oprávnenosť súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je právoplatný rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Marianny Mochnáčovrj, č.k. RK-509/05-MMA zo dňa 18.11.2005 v rozsahu, v akom mu to zákon umožňuje. Súd zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000003253, ktorú oprávnený s povinným uzavrel dňa 27.4.2005. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 108 000,- Sk . Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 3 000,-Sk, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou Zmluvy. Žalovaný splátkový kalendár nedodržal. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so plácaním svojich záväzkov sa stala splatná celá istina úveru.

Súd predmetnú úverovú zmluvu preskúmal a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa a nasl. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa , sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) účinný v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným (t.j. dňa 27.4.2005 ) sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona sa zmluvou spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona je veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 eur a nad hodnotu 20.000 eur.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 1.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, Vložka č. 22160/B, kde má ako predmet činnosti oprávnený zapísané poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Povinný je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva preto spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle a je spotrebiteľskou zmluvou

-18

podľa a nasl. , keďže ide o zmluvu odplatnú zmluvu o pôžičke upravenú v ôsmej časti . Na právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je teda potrebné okrem ustanovení zmluvy, Zmluvných dojednaní, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkov bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Ustanovenie obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 6 ods. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútro štátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Smernica Rady 93/13 EHS vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať. Okruh neprijateľných podmienok v sa upravoval postupne viacerými novelami. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“(čl. ).

Kým teda smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa tzv. generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1

, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v .

Po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000003253 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 27.4.2005 a Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria súčasť zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok podľa . Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.

Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť, preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba , ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch, akými sú zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž síce vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie, ktoré je typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Článku 17 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravuje riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a rozhodcovskú doložku. Podľa článku 17.2.1. Zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z troch nižšie vymenovaných rozhodcov, z ktorých majú jeden má sídlo v Bratislave, jeden v Banskej Bystrici a jeden v Košiciach.

Táto rozhodcovská doložka, ktorej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc, je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám

-19

rozhodcovského konania. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých následkov , ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu , ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, je exekučný súd povinný podľa Exekučného poriadku v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo zastaviť, a to v celom rozsahu. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za tým účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil, že rozhodcovská doložka upravená v predmetnej úverovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. Súd rozhodcovskú doložku tak, ako bola dojednaná v zmluvných podmienkach vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy táto podmienka nebola uvedená v príkladmom výpočte neprijateľných podmienok ustanovenia . Až s účinnosťou od 1.1.2008 bol rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v , ktorý v ustanovení výslovne uviedol ako neprijateľnú podmienku aj požadovanie od

spotrebiteľa v rámci rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa všeobecnej klauzuly , pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Doložku nie je možné akceptovať, ak od spotrebiteľa vyžadovala podrobiť sa arbitráži. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto nie je možné ani poskytnúť súdnu ochranu oprávnenému v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ.

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.

Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak sa má podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh dodávateľa, je dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok (napr. neprimeraná sankcia za porušenie povinnosti zo zmluvy) nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy, súd musí zastaviť exekúciu v celom rozsahu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní). Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Záverom ešte súd poznamenáva, že zastavenie exekúcie podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je spojené s prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom a preto od právoplatnosti uznesenia exekučného súdu o zastavení exekúcie podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zaniká prekážka rozsúdenej veci. Preto dodávateľovi nič nebráni uplatniť opätovne svoje práva tentokrát už na štátnom súde. Rozhodcovský rozsudok nezaniká, iba budú zrušené jeho účinky.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

( ).