Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-303-2013.pdf
PDF · 79.41 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/303/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1. I. C.Á., narodený X.XX.XXXX, N. XX, H., t.č. D. U., 2. O. C., narodená XX.X.XXXX, N. XX, H., proti odporcovi: TT-KOMFORT, s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, o zaplatenie sumy 1.930,79 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 27.6.2013 domáhali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom sumu 1.930,79 € s 8,75 % úrokom z omeškania od 1.6.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že sa odporca bezdôvodne obohatil, nakoľko dňa 11.12.1995 prijal od nich platbu vo výške nedoplatku za nájomcu Š. H.V..
Odporca vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľ neskúmal od koho prijíma platbu na vyrovnanie nedoplatku na nájomnom a za služby. V tomto prípade navrhovatelia vyrovnali dlh za nájomcu Š. H. a preto namietli i nedostatok pasívnej legitimácie.
Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v 1. rade, ktorý bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 2. rade a odporcu, ich písomnými vyjadreniami, potvrdenkou zo dňa 11.12.1995 a ostatnými listinnými dôkazmi, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Odporca dňa 11.12.1995 prijal platbu vo výške 58.169,- Sk/1.930,86 € na vyrovnanie nedoplatku na nájomnom podľa potvrdenky od Š. H., B.. W. XX, H.. Účastníci zhodne uviedli, že dňa 11.12.1995 vymenili navrhovatelia svoj 1-izbový nájomný byt na ulici N. XX S. H. s nájomcom Š. H. za jeho 3-izbový nájomný byt na ulici B..W. XX S. H.. Pri výmene bytu navrhovatelia zaplatili dlh za Š. H. na nájomnom a za služby poskytované s užívaním bytu. Odporca prijatú platbu zaúčtoval na konto tohto bytu.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 57 ods. 1, 2 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia sa návrhom, doručeným súdu dňa 27.6.2013 domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 1.930,79 €, ktorú prijal odporca od navrhovateľov za účelom vyrovnania nedoplatku na nájomnom a za služby za nájomcu Š. H. dňa 11.12.1995. Odporca vzniesol námietku premlčania, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či si navrhovatelia uplatnili svoje právo včas. Prvýkrát si navrhovatelia mohli uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 11.12.1995, nakoľko vedeli, kto sa bezdôvodne obohatil, v akej výške i dôvod bezdôvodného obohatenia. Od tohto dňa začala plynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Návrh na súd podali navrhovatelia dňa 27.6.2013, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, súd bol povinný na ňu prihliadnuť a z dôvodu premlčania návrh zamietol.
Okrem toho sa súd stotožnil i s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Nebolo sporné, že platbu prijal odporca od navrhovateľov a rovnako nebolo sporné, že bola určená na vyrovnanie dlhu Š. H. voči odporcovi. Prijatím istiny sa bezdôvodne obohatil Š. H., nakoľko jeho dlh vyrovnali navrhovatelia. On sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a to tým, že získal majetkový prospech vo výške plnenia zaplateného navrhovateľmi bez právneho dôvodu odporcovi. Aj to by je dôvod na zamietnutie návrhu.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.