Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/303/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1. I. C.Á., narodený X.XX.XXXX, N. XX, H., t.č. D. U., 2. O. C., narodená XX.X.XXXX, N. XX, H., proti odporcovi: TT-KOMFORT, s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, o zaplatenie sumy 1.930,79 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 27.6.2013 domáhali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľom sumu 1.930,79 € s 8,75 % úrokom z omeškania od 1.6.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že sa odporca bezdôvodne obohatil, nakoľko dňa 11.12.1995 prijal od nich platbu vo výške nedoplatku za nájomcu Š. H.V..

Odporca vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľ neskúmal od koho prijíma platbu na vyrovnanie nedoplatku na nájomnom a za služby. V tomto prípade navrhovatelia vyrovnali dlh za nájomcu Š. H. a preto namietli i nedostatok pasívnej legitimácie.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v 1. rade, ktorý bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 2. rade a odporcu, ich písomnými vyjadreniami, potvrdenkou zo dňa 11.12.1995 a ostatnými listinnými dôkazmi, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Odporca dňa 11.12.1995 prijal platbu vo výške 58.169,- Sk/1.930,86 € na vyrovnanie nedoplatku na nájomnom podľa potvrdenky od Š. H., B.. W. XX, H.. Účastníci zhodne uviedli, že dňa 11.12.1995 vymenili navrhovatelia svoj 1-izbový nájomný byt na ulici N. XX S. H. s nájomcom Š. H. za jeho 3-izbový nájomný byt na ulici B..W. XX S. H.. Pri výmene bytu navrhovatelia zaplatili dlh za Š. H. na nájomnom a za služby poskytované s užívaním bytu. Odporca prijatú platbu zaúčtoval na konto tohto bytu.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa , , do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa , konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia teda platí špeciálna úprava v ustanovení . V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku všeobecnej premlčacej doby podľa , ale k inej skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovatelia sa návrhom, doručeným súdu dňa 27.6.2013 domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 1.930,79 €, ktorú prijal odporca od navrhovateľov za účelom vyrovnania nedoplatku na nájomnom a za služby za nájomcu Š. H. dňa 11.12.1995. Odporca vzniesol námietku premlčania, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či si navrhovatelia uplatnili svoje právo včas. Prvýkrát si navrhovatelia mohli uplatniť svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 11.12.1995, nakoľko vedeli, kto sa bezdôvodne obohatil, v akej výške i dôvod bezdôvodného obohatenia. Od tohto dňa začala plynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Návrh na súd podali navrhovatelia dňa 27.6.2013, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty. Keďže odporca vzniesol námietku premlčania, súd bol povinný na ňu prihliadnuť a z dôvodu premlčania návrh zamietol.

Okrem toho sa súd stotožnil i s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Nebolo sporné, že platbu prijal odporca od navrhovateľov a rovnako nebolo sporné, že bola určená na vyrovnanie dlhu Š. H. voči odporcovi. Prijatím istiny sa bezdôvodne obohatil Š. H., nakoľko jeho dlh vyrovnali navrhovatelia. On sa na ich úkor bezdôvodne obohatil a to tým, že získal majetkový prospech vo výške plnenia zaplateného navrhovateľmi bez právneho dôvodu odporcovi. Aj to by je dôvod na zamietnutie návrhu.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.