Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P. V., deti rodičov: U. V., bytom P. XXX a E. V., bytom P. XXX, t.č. Ústav na výkon väzby v K., B. cesta XX, K., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2013, č.k. -32, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh otca mal. detí, ktorým sa domáhal zníženia výživného na mal. M. a mal O. zo sumy 200 Eur pre každú z nich na sumu po 50 Eur pre každú z nich s účinnosťou od 01.09.2013. Svoj návrh odôvodňoval tým, že v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy v trvaní 18 mesiacov, pričom pred nástupom na výkon trestu bol cca 4 roky nezamestnaný, nebol evidovaný na úrade práce, nepoberal dávku v nezamestnanosti, ani dávku v hmotnej núdzi, pretože pracoval v zahraničí so zárobkom cca 600 Eur až 700 Eur mesačne. Okresný súd po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov dospel jednoznačne k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že výška vyživovacej povinnosti otca na mal. M. a mal. O. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10.6.2009, č.k. - 19, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli obe mal. deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa výživným vo výške po 200 Eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k zmene pomerov v tom smere, že od 17.06.2013 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, s predpokladaným koncom trestu 17.12.2014. Otec je pracovne zaradený s príjmom 60,45 Eur netto. Na druhej strane k zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výživného, ktorý dosahovala vo výške 496 Eur, znížil na sumu 383,78 Eur. Je nepochybné, že mal. O. a M. sú od poslednej úpravy výživného vekovo staršie a vyspelejšie, čím matke podstatne vzrástli náklady na ich výchovu a starostlivosť. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na zmenu pomerov na strane otca, avšak dospel k záveru, že situáciu, v ktorej sa otec v súčasnosti nachádza, si zavinil sám a skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, nemôže byť na ujmu výživného pre maloleté deti. V súčasnej dobe je matke vyplácané náhradné výživné namiesto otca, ktorý si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a neplní, a to vo výške 213,16 Eur mesačne. Okresný súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej sa má v zmysle potencionálneho príjmu (§ 75 ods. l Zákona o rodine) posudzovať prípadný výkon trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, z ktorej vyplýva, že práve výkon trestu z tohto dôvodu by nemal byť pre páchateľa výhodou, a preto treba vychádzať z možného zárobku povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu okresný súd vychádzal z príjmu, ktorý otec naposledy dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, keď pracoval v zahraničí, bez uvedenia konkrétnych zamestnávateľov s príjmom 600 Eur - 700 Eur netto mesačne. Vzhľadom k tomu, že otec by mal ukončiť výkon trestu odňatia slobody až 17.12.2014, dokedy bude musieť matka zabezpečovať sama starostlivosť o deti, prihliadnuc na súčasný zárobok matky, príjem, aký otec dosahoval pred nástupom výkonu trestu, ako aj ľahkovážny postoj otca k plneniu si svojich vyživovacích povinností, okresný súd dospel jednoznačne k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na zníženie výživného. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec mal. detí, obmedzil sa v podanom odvolaní iba na žiadosť na zníženie vyživovacej povinnosti, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody a dlhodobo nemal finančné prostriedky na zaplatenie výživného.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Poukázal na skutočnosť, že otec si situáciu zapríčinil sám svojím nezodpovedným konaním a neplnením si základnej povinnosti voči svojim mal. deťom. Poukázal na zlú finančnú situáciu matky, ktorej príjem je cca 380 Eur mesačne a v prípade zníženia výživného by došlo k ohrozeniu výživy mal. detí, nakoľko príjem matky nepostačuje na pokrytie ich základných potrieb spojených s ich výživou, výchovou a vzdelaním.

Krajský súd preskúmal vec podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Krajský súd preskúmal vec s prihliadnutím na námietku otca mal. detí vznesenú v podanom odvolaní, t. j. že je vo výkone trestu odňatia slobody a nedosahuje príjem, z ktorého by mohol platiť výživné v súdom stanovenej výške a dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav danej veci, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a právne vec správne posúdil. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým i právnym hodnotením danej veci okresným súdom a v podrobnostiach na jeho odôvodnenie rozhodnutia poukazuje podľa Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Uspokojovanie základných potrieb maloletých detí, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre ich telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby detí, súvisiace s ich výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb detí je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi ich rodičov.

V danej veci okresný súd správne postupoval podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane oprávnenej osoby na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie skôr určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení alebo znížení výživného vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V predmetnej veci okresný súd správne porovnával pomery na strane maloletých detí a ich rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi na strane detí a rodičov v súčasnosti. Je nepochybné, že na strane maloletej M. a maloletej O. došlo k zmene pomerov, keď tieto sú vekovo staršie a ich náklady súvisia predovšetkým s ich vekom, zdravotným stavom a štúdiom.

Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorej príjem sa znížil zo sumy 496 Eur na sumu 383,78 Eur mesačne. Otec maloletých detí v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom bol bez pracovného pomeru, podľa svojich tvrdení pracoval v zahraničí a jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval sumu 600 Eur - 700 Eur. V súčasnosti je otec vo výkone trestu odňatia slobody, pričom predpokladaný koniec jeho trestu je v decembri 2014. Vo výkone trestu odňatia slobody otec pracuje a dosahuje 60,45 Eur netto.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu.

Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním - neplnením si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu detí, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd majú základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa dopúšťa opakovane prečinu zanedbania povinnej výživy, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti, resp. táto by sa mu znížila.

Z týchto dôvodov odvolací súd s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní zmeny pomerov povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by riadne pracoval, t. j. z príjmu 600 Eur - 700 Eur mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne pracoval a nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol dosiahnuť minimálne rovnaký príjem ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre mal. deti v doposiaľ súdom určenej výške.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .