Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-152-2012.pdf
PDF · 118.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/152/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: C.. G. V., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 700,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 342,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 342,03 eur od 18.12.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Súd určuje, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v čl. 2 v bode 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. S. zo dňa 12.11.2008 a k zmluve o pripojení č. S. X.o dňa 25.09.2008 v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR (10 000,02 SKK). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku Účastníkovi.“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 26.04.2012, súdu doručeným dňa 05.06.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 700,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 18.12.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol,
že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 342,03 eur a nárok na zmluvnú pokutu, poníženú zo sumy 829,85 eur na sumu 358,13 eur, predstavujúcu rozdiel medzi predajnou cenou odporcovi poskytnutých mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, za ktorú boli odporcovi odpredané.
Na základe oznámenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 27.12.2012 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len O.s.p.), Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení č. S. zo dňa 12.11.2008 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 12.11.2008, zmluvou o pripojení č. S. zo dňa 25.09.2008 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 25.09.2008, prílohou č. 1 dodatkov k zmluvám - bonusy ponuky „Októbrová komerčná ponuka“ zo dňa 05.11.2008 a „ Júnová komerčná ponuka“ zo dňa 25.08.2008, všeobecnými podmienkami účinnými od 01.10.2006, pripojenými faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 03.12.2009, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe zmlúv o pripojení č. S. zo dňa 12.11.2008 a č. S. zo dňa 25.09.2008 a ich dodatkov, uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, vypožičal navrhovateľ odporcovi 2 SIM karty s pridelenými účastníckymi číslami, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ súčasne pri uzatvorení zmlúv o pripojení a ich dodatkov odpredal odporcovi 2 mobilné telefóny/ telekomunikačné zariadenie, a to: na základe zmluvy č. S. mobilný telefón značky Samsung SGH-J700 za kúpnu cenu 1,- Sk a na základe zmluvy č. S. mobilný telefón značky Nokia 6120 classic za kúpnu cenu 690,- Sk.
Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k obom zmluvám o pripojení sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Odporca sa zaviazal nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb.
Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám o pripojení si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu a to v zmluve o pripojení č. S. vo výške 331,94 eur ( 10.000,- Sk), a v zmluve o pripojení č. S. vo výške 497,91 eur ( 15.000,- Sk) v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 článku tohto dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú
pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Poskytnuté služby navrhovateľ odporcovi vyfakturoval faktúrou č. 8782759570 zo dňa 09.08.2009 na sumu 67,32 eur splatnou dňa 23.08.2009, faktúrou č. 8283023243 zo dňa 09.08.2009 na sumu 89,02 eur splatnou dňa 23.08.2009, faktúrou č. 1005768676 zo dňa 09.09.2009 na sumu 1,33 eur splatnou dňa 23.09.2009, faktúrou č. 8783253889 zo dňa 09.09.2009 na sumu 45,40 eur splatnou dňa 23.09.2009, faktúrou č. 8283522291 zo dňa 09.09.2009 na sumu 62,73 eur splatnou dňa 23.09.2009, faktúrou č. 8783749893 zo dňa 09.10.2009 na sumu 8,57 eur splatnou dňa 23.10.2009 a faktúrou č. 8284022828 zo dňa 09.10.2009 na sumu 67,66 eur , teda v období od 08/2009 až 10/2009 celkovo v sume 342,03 eur, ktoré odporca neuhradil a preto sa dostal do omeškania.
Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 03.12.2009 na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté komunikačné služby v sume 342,03 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej sume 829,85 eur v lehote do 17.12.2009. Odporca na pokus o zmier nereagoval, dlžnú sumu podania návrhu na súd nezaplatil a preto si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžných súm od 18.12.2009 do zaplatenia.
Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie zníženej zmluvnej pokuty v sume 358,13 eur, pričom výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi predajnou cenou odporcovi poskytnutých mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, za ktorú boli odporcovi odpredané. Z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že predajná cena telefónu značky Samsung SGH-J700, ktoré bolo odporcovi odpredané za akciovú cenu 0,03 eur ( 1,- Sk), bola 132,440 eur a telefónu značky Nokia 6120 classic, odporcovi odpredaného za akciovú cenu 22,90 eur ( 690 Sk) bola 248,62 eur.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy a jej dodatku („ďalej len „Občiansky zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti zaplatenia sumy 342,03 eur spolu s príslušenstvom za služby poskytnuté zo strany navrhovateľa odporcovi. Je nepochybné, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporcom
ako fyzickou osobou nepodnikateľom boli uzatvorené dve zmluvy o pripojení v zmysle § 43 zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 SIM karty, ku ktorým mu boli pridelené telefónne čísla. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo súčasne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám o pripojení, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi 2 mobilné telefóny za zľavnenú cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých mal odporca pred uzatvorením zmluvy možnosť sa oboznámiť. Nakoľko odporca neplatil riadne a včas za poskytované komunikačné služby, vnikol mu nedoplatok podľa vyššie uvádzaných faktúr v celkovej sume 342,03 eur, so zaplatením ktorého sa dostal do omeškania.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha úhrady uvedenej sumy 342,03 eur ako ceny poskytnutých služieb v zmysle uzavretých zmlúv a tiež je oprávnený aj jeho nárok na zákonný úrok z omeškania, pretože odporca mu za vyfakturované služby nezaplatil riadne a včas. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 9 % ročne v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., preto mu ho súd i priznal a to odo dňa 18.12.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej odporcovi v pokuse o pokonávku, kedy už všetky faktúry boli splatné. V zmysle uvedeného súd žalobe v časti zaplatenia sumy 342,03 eur s príslušenstvom v celom rozsahu vyhovel.
Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 358,13 eur a jej príslušenstva titulom zníženej zmluvnej pokuty, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluvy o pripojení a dodatky k nim uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a preto na záväzkový vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe predmetných zmlúv o pripojení je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti (§ 53 ods. 5). Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Právna úprava vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania.
V tomto spore sa navrhovateľ domáha okrem zaplatenia ceny za poskytnuté komunikačné služby aj plnenia titulom zmluvných pokút, uplatnených v zníženej výške. V súvislosti s inštitútom zmluvnej
pokuty súd uvádza, že z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, aby primäla dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu si povinností, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečené a má teda viesť dlžníka k takému správaniu, aby sa vyhol naplneniu podmienok pre jej vznik. Ak dôjde k porušeniu povinností sankcionovaných zmluvnou pokutou, je strana, ktorá tento záväzok prevzala, povinná veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu, a to aj vtedy, ak porušením povinnosti nevznikla veriteľovi žiadna škoda. Zmluvná pokuta teda slúži nielen na náhradu eventuálnej škody, ale aj ako sankcia za porušenie dojednanej povinnosti, avšak, ako vyplýva z vyššie citovaných právnych noriem, v spotrebiteľskej zmluve musí aj dojednanie o zmluvnej pokute spĺňať určité podmienky na to, aby nárokom z takýchto dojednaní mohla byť poskytnutá súdna ochrana.
V návrhu uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút vyplýva zo zmluvného dojednania medzi účastníkmi uvedeného v článku 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám o pripojení. Navrhovateľ síce žiada priznať zmluvné pokuty v nižšej výške, ako je uvedené v predmetných dodatkoch, z dôvodu, ako v návrhu uviedol, že trvale upustil od vymáhania časti zmluvnej pokuty, ktorá prevyšuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou telefónu, avšak aj napriek tejto skutočnosti zostáva predmetom posudzovania z vyššie uvedených hľadísk samotné zmluvné dojednanie, z ktorého navrhovateľ odvodzuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
V zmysle článku 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám o pripojení bolo dohodnuté, že účastník je povinný uhradiť podniku tam dojednanú zmluvnú pokutu a to v prípade porušenia zmluvných povinností. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku je účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.
V uvedenom prípade zmluvné strany uzavreli dohodu o vyššie opísanej zmluvnej pokute, ktorá by mala postihovať odporcu ako spotrebiteľa pre prípad, že by porušil niektorú z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku 2 dodatku k zmluve o pripojení (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) a pre tieto prípady sa zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu s tým, že právo na ňu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti v okamihu tohto porušenia, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo súd považuje za neprijateľné. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprimerané taktiež z toho dôvodu, že dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa táto sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou.
K uvedenej zmluvnej podmienke pristúpil odporca bez toho, aby mal možnosť sa k nej vyjadriť a aby bola individuálne dojednaná. K uzavretiu zmlúv u navrhovateľa dochádza podpísaním štandardnej zmluvy, vopred pripravenej navrhovateľom, kedy zmluvné podmienky nemôžu spotrebitelia ovplyvniť,
ako je tomu aj v prípade zmluvnej pokuty, ktorú navrhovateľ navyše požaduje uhradiť v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, čím dochádza k znevýhodneniu spotrebiteľa, ktorý by za určitých okolností musel zaplatiť neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (napr. keby sa dostal do omeškania až pred koncom doby viazanosti).
Zmluvné dojednania o zmluvnej pokute v čl. 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám o pripojení spôsobujú z vyššie uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a pre spotrebiteľa, teda odporcu nie sú záväzné. V súvislosti s uplatnením zmluvných pokút v sume nižšej ako bolo zmluvne dojednané súd dodáva, že zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na uvedené tak súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvných pokút vyplývajúci z neprijateľných zmluvných podmienok neuznal a návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol, pričom súčasne v zmysle ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľné zmluvné podmienky výslovne uviedol i vo výroku rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ si uplatňoval sumu 700,16 eur s príslušenstvom, pričom mu bola priznaná suma 342,03 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 358,13 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov je približne rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z nich nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.