Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/504/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grôsslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -49 zo dňa 6.8.2013 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ návrhom dňa 27.9.2012 domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 275 eur titulom ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánom štátu v exekučnom konaní vedenom podľa sp. značky súdneho exekútora Ex 3900/2009 ohľadne vymoženia pohľadávky od dlžníka, povinnej G. U.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Pri zastavení konania súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie , , a , vychádzal aj z účinných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z úradnej povinnosti skúmal, či má právomoc v danom štádiu konať. V posudzovanej veci navrhovateľ uplatňuje nároky zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto v súlade s a 16 je potrebné nárok predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa a označeného právneho predpisu. Okresný súd poukazuje na zmysel a účel zavedenia inštitútu predbežného prerokovania nároku, najmä na využitie zákonných možností nápravy, resp. uspokojovania nárokov na náhradu škody jednaním medzi poškodeným a orgánom oprávneným konať za štát, aby sa predišlo súdnemu konaniu. Poškodený má právo obrátiť sa na súd až vtedy, ak predbežné prerokovanie nároku neviedlo k uspokojeniu nároku na náhradu škody. Z toho vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovená podmienka, ktorá musí byť splnená, aby nárok mohol byť prejednaný v konaní pred súdom. V prípade nesplnenia tejto podmienky nie je založená právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa názoru okresného súdu ide o tzv. delenú právomoc. Od navrhovateľa sa preto vyžaduje predloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vzhľadom na obsahové znenie ust. a 16 V posudzovanej veci táto podmienka konania nie je splnená. Navrhovateľ ani na opakované výzvy súdu nedoložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody u Ministerstva spravodlivosti SR, takáto žiadosť sa nenachádza ani v spise, na ktorý navrhovateľ vo svojich podaniach odkazuje, predložil iba sprievodný list, ktorého súčasťou bol „zoznam žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“, pozostávajúci zo 197 strán. Súd nemohol

preskúmať či sa navrhovateľ domáha voči MS SR toho istého nároku (čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky) ako podaným návrhom na začatie konania u podpísaného súdu. Nie je teda možné preskúmať, či vznikla právomoc súdu na prejednanie sporu. Ak navrhovateľ argumentuje, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti, na tom základe žiada, aby súd sa oboznámil s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, súd v tejto súvislosti poukazuje na sporový charakter konania v ktorom dôkazné bremeno zaťažuje v prvom rade navrhovateľa a to i v smere preukázania predbežného prerokovania nároku, teda následného preukázania základnej procesnej podmienky konania - právomoci súdu na konanie a rozhodovanie. Túto povinnosť nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, ktorého povinnosťou je preukázať ním tvrdené skutočnosti. Vychádzajúc z označených úvah konštatoval súd prvého stupňa nedostatok svojej právomoci rozhodovať o nároku navrhovateľa, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto aplikáciou konanie zastavil. Otázku náhrady trov konania okresný súd riešil podľa tak, že žiadnemu z jeho účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Argumentoval, že podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje v danom konaní. Predložil zoznam jednotlivých žiadostí, ktoré MS SR potvrdilo. Súd nevykonal ním označený dôkaz - oboznámenie sa s príslušným spisom MS SR, tento jeho dôkazný návrh ignoroval. Napriek tomu, že on jednak označil a predložil dôkaz potvrdzujúci podanie žiadosti, dospel súd bez skutočného zistenia k záveru, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku nebola ním podaná. K danému záveru prvostupňový súd nedospel s určitosťou, ale len na základe pochybností o tejto skutočnosti, ktorú si sám založil.

Odvolateľ zdôraznil, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. On uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné vo veci vylúčiť. V konaní pritom môže vylúčený sudca robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti, že nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práv, práva na spravodlivý nestranný súd. Meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho (navrhovateľa) návrhu na prerušenie konania podľa , proti ktorému pripustil odvolanie. Proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podával odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Odvolateľ vzniesol aj ďalšie argumenty procesnej povahy, vytýkal: 1/ že súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, nesprávne aplikoval a viedol pojednávanie, na ktorom v jeho neprítomnosti meritórne rozhodol, 2/ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Teda nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Za takej situácie bola porušená zásada kontradiktórnosti konania a jeho právo na súdnu ochranu a tým došlo i k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Vzniesol námietky i v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách konania. Uviedol najmä, že odporca použil na dopravu neprimeraný cestovný prostriedok. Použitie motorového vozidla s enormnou spotrebou pohonných látok je neadekvátne a neúspešný účastník by za žiadnych okolností nemal znášať náklady, ktoré nemožno predpokladať.

S poukazom na súhrn uvádzaných odvolacích argumentácií sa navrhovateľ domáhal zrušenia „rozsudku“ (pozn. odvolacieho súdu - zrejme uznesenia, keďže odvolanie navrhovateľa smeruje proti uzneseniu okresného súdu) a domáhal sa vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), viazaný rozsahom i dôvodmi podaného odvolania ( ) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a uznesenie okresného súdu podľa , a zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Je nepochybné, že navrhovateľ v preskúmavanej veci sa domáha od odporcu náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má byť spôsobená podľa jeho skutkových tvrdení nesprávnym úradným postupom orgánu štátu - Okresným súdom Martin v exekučnom konaní, v ktorom navrhovateľ v pozícii oprávneného vymáhal svoju pohľadávku. Nesporne ide žalobu o náhradu škody, ktorá smeruje proti štátu, ide o nárok, na ktorý dopadá právny režim o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd v posudzovanej veci odlišne ako súd prvého stupňa hodnotí otázku tzv. „delenej právomoci súdu“, keď prioritne zvýrazňuje, že podľa právneho režimu pri uplatnení nároku z nesprávneho úradného postupu neprichádza do úvahy delená právomoc podľa

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a .

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov „odo dňa prijatia žiadosti“, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Výkladom je možné vyvodiť, že zákonodarca inštitút predbežného prerokovania nároku podľa , 16 účinného v čase „kedy podľa tvrdenia navrhovateľa žiadosť o predbežné prerokovanie nároku mala byť podaná“, zamýšľal upraviť neformálny postup ústredného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok mimosúdne uspokojí a náhradu poskytne a tak nedôjde ku súdnemu konaniu, ale k mimosúdnemu vysporiadaniu nároku, alebo náhradu neposkytne a uplatnený nárok sa stáva predmetom súdneho konania. Predbežné uplatnenie práva na náhradu vzniknutej škody je podmienkou, aby toto právo mohlo byť prejednané v občianskom súdom konaní. Prioritná otázka v tejto súvislosti je podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (ktorý nárok uplatňuje v prebiehajúcom konaní) u príslušného orgánu štátu, teda u Ministerstva spravodlivosti SR, následne či je splnená v aktuálnom štádiu konania procesná podmienka prejednania uplatneného nároku na náhradu škody súdom.

Nemožno hovoriť ani o neodstrániteľnej povahe takejto podmienky konania - predbežného prerokovania. Procesnoprávny rámec tohto inštitútu dovoľuje niekoľko alternatív postupu súdu - výzva na odstránenie vady, prerušenie konania do uplynutia zákonnej lehoty na predbežné prerokovanie ...atď.

Z preskúmavaného spisu vyplynulo, že okresný súd navrhovateľa vyzval na predloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Nemožno konštatovať nečinnosť navrhovateľa. Tento účastník na výzvu súdu predkladal procesný návrh (poskytnutie databázy žiadostí), nevyplýva však z rozhodnutia súdu ako sa vyporiadal z dôkaznou povinnosťou navrhovateľa z pohľadu možnosti jej splnenia nielen predložením konkrétneho dôkazu, ale aj iba jeho (jednoduchým) označením a súčasne, kedy navrhovateľ splnenie podmienky konania tvrdí, na preukázanie svojho tvrdenia predkladá návrhy a odporca splnenie procesnej podmienky konania nepopiera. Za tejto situácie potom zvolený procesný

postup súdom prvého stupňa vykazuje znaky odmietnutia spravodlivosti, pretože z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je možné nadobudnúť dojem, že nepreukázanie predbežného prerokovania nároku je viac predpokladom/domnienkou prvostupňového súdu, ako jeho jednoznačne ustáleným záverom. Súd v danom štádiu konania nemal ustálené, či navrhovateľ podal/nepodal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Na druhej strane si zvolil neakceptovateľný procesný postup vo svojom rozhodnutí.

Podľa názoru krajského súdu pre okresný súd nie je podstatné predloženie/nepredloženie kópie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ale vychádzajúc z ustanovenia § 15 a 16 otázka, či písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku u príslušného orgánu bola podaná. Krajský súd dodáva, že i v prípade, ak by žiadosť o predbežné prerokovanie nároku mala nedostatky, táto okolnosť nebráni poškodenému domáhať sa (za splnenia ostatných zákonných podmienok) uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Osobitne, ak z vyjadrenia odporcu sa javí pravdepodobným, že návrh na predbežné prerokovanie žiadosti podaný bol, avšak len nemal všetky náležitostí.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.