Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10P-270-2013.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/270/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Leviciach sudkyňou P.. U. O.A. vo veci starostlivosti o mal. X. Š., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov : X. N., nar. 1.3.1980, bytom Levice, Zd. Nejedlého 9 a H. H., nar. 20.12.1976, bytom Bratislava, Jasovská 27 o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X., nar. 8.2. 2004 zvýšeným výživným zo sumy 82,98 EUR na sumu 110,-EUR mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.3. 2013.
Zaostalé výživné za obdobie od 20.3. 2013 do 6.2. 2014 vo výške 279,77 EUR je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10,-eur popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Bratislava V., zo dňa 17.10. 2005, č.k. 17P/213/2005-26 vo výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca k mal. X. zo sumy 82,98 EUR na sumu 170,- EUR mesačne. Poukázala na zvýšené náklady s dcérou od roku 2005, nakoľko už navštevuje základnú školu, ako aj na zdravotné problémy dieťaťa. Uviedla, že v určitom období otec dobrovoľne platil výživné 100,- EUR mesačne, avšak v súčasnosti uhrádza len bežné výživné. Naposledy sa s dcérou stretol v januári 2013. Výživné žiadala zvýšiť odo dňa podania návrhu.
Otec súhlasil so zvýšením výživného na 90,- EUR mesačne s tým, že ak bude mať príjem začne platiť vyššie výživné. Poukázal na to, že po návrate zo zahraničia kde pracoval ako kuchár s príjmom 1 000,- EUR mesačne, nemá prácu. Na úrade sa zaevidoval len v októbri 2013, nakoľko dovtedy pracoval bez zmluvy s príjmom 400 - 450,- EUR mesačne. Na Slovensko sa musel vrátiť, nakoľko jeho matka je ťažko chorá. Poukázal tiež na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Výživné zatiaľ platí z príjmu svojej priateľky. Nevie si vybaviť sociálne dávky, keďže nevie predložiť potvrdenie o skončení pracovného pomeru na Cypre. Nemá peniaze na vycestovanie, aby si tento doklad zabezpečil.
Kolízny opatrovník poukázal na to, že zvýšenie výživného je v záujme mal. dieťaťa. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav :
Vyživovacia povinnosť otca k mal. X. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.10.2005 č. k. 17P/213/2005-26, ktorým rozsudkom bolo výživné určené vo výške 2 500,- Sk t.j. 82,98 EUR mesačne. V tom čase otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 335,62 EUR. Mal tiež vyživovaciu povinnosť k mal. P., nar. 31.7.1997 vo výške 49,79 EUR mesačne. Matka dieťaťa bola na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok vo výške 136,43 EUR a rodinné prídavky vo výške 17,93 EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Mal. dieťa sa nachádzalo v celodennej starostlivosti matky.
Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 EUR a rodinné prídavky na dve deti. Je na predĺženej materskej dovolenke s mladším dieťaťom v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu ( do šiesteho roku veku dieťaťa ). Žila v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je zárobkovo činný, v byte vo výlučnom vlastníctve matky. Mesačne uhrádzali zálohové platby za užívanie bytu 185,- EUR, elektrinu 25,65 EUR, plyn 16,- EUR ( štvrťročne ), rozhlas TV 4,64 EUR, káblová televízia a internet 31,- EUR mesačne. S manželom spolužitie prerušili v auguste 2013, pričom na základe dohody jej manžel na výživu spoločného dieťaťa prispieva sumou 150,- EUR mesačne ( na tunajšom súde pod sp. z. 15P/307/2013 sa vedie konanie o úprave práv a povinností rodičov k mladšiemu dieťaťu matky ). Má uzatvorenú dohodu o splátkach 50,- EUR mesačne so súdnym exekútorom. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. X., nar. 21.2.2008. V období od 9.10.2013 do 31.12.2013 matka na základe dohody o vykonaní práce dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 146,05 EUR.
Otec dieťaťa je nezamestnaný. V evidencii nezamestnaných je od 8.10.2013. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Dlhodobo pracoval v zahraničí ako kuchár ( na Cypre ) kde podľa vlastného udania dosahoval príjem okolo 1 000,- EUR mesačne. Pred rokom sa vrátil na Slovensko a bol bez zmluvy zamestnaný s príjmom okolo 400 - 450,- EUR mesačne. O tvrdených skutočnostiach otec nepredložil žiadne dôkazy. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je dôchodkyňa, s bratom a priateľkou, ktorí sú zárobkovo činní. Žiaden majetok nevlastní. Na nákladoch s bývaním sa nepodieľa. Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil ( na Okresnom súde Bratislava III sa vedie pod sp. zn. 51P/176/2013 konanie o zvýšenie výživného pre ďalšie dieťa otca mal. P. ).
Mal. X. navštevuje 4. ročník základnej školy ( v čase začatia konania bola v 3. ročníku ). Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok je okolo 20,- EUR a poplatok za školský klub 7,- EUR mesačne. Pre vývinové poruchy učenia navštevuje špeciálneho pedagóga.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa , od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb
( jedlo, ošatenie atď. ), ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .
Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie
( odôvodnený pokles ) zárobku , ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného k mal. dieťaťu ubehlo obdobie vyše osem rokov, za ktoré obdobie sa zmenili kvalifikovane potreby na strane všetkých účastníkov konania, v dôsledku ktorej zmeny je potrebné nové rozhodnutie o výživnom. Mal. X. v čase ostatného rozhodnutia mala necelé dva roky, nachádzala sa v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti už navštevuje prvý stupeň základnej školy. Dieťa fyzicky vyspelo. Zvýšili sa náklady na ošatenie, stravovanie, hygienické potreby a tiež pribudli náklady na zabezpečenie učebných pomôcok. U matky závažná zmena nastala v tom, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a v období od októbra do decembra 2013 si zvýšila príjem, ktorý pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, o príjem dosiahnutý na základe dohody o vykonaní práce. Otec dieťaťa je síce vedený v evidencii nezamestnaných, avšak na príslušný úrad práce sa zaevidoval až v priebehu konania o zvýšenie výživného. Otec nijakým spôsobom nepreukázal, že posledný pracovný pomer skončil z objektívnych dôvodov a tiež súdu nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnania. Za daného stavu je potrebné počínanie otca vyhodnotiť v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa majetkového prospechu. Pokiaľ by bolo tvrdenie otca ohľadne nutnosti starostlivosti o svoju matku pravdivé, otcovi nič nebránilo požiadať príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o priznanie príspevku za opatrovanie. S poukazom na tieto skutočnosti súd zvýšil zo strany otca výživné na sumu 110,- EUR mesačne, ktoré výživné je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa v súčasnosti ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ktorí majú aj ďalšie vyživovacie povinnosti.
V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné súd zvýšil odo dňa začatia konania t.j. od 20.3.2013. Otcovi na výživnom do rozhodnutia súdu vznikla zaostalosť vo výške 279,77 EUR ( mal zaplatiť : marec 2013; 110,- EUR : 31 dní = 3,55 EUR x 11 dní = 39,05 EUR + 110,- EUR x 10 mesiacov; zaplatil : marec 2013; 82,98 EUR : 31 dní = 2,68 EUR x 11 dní = 29,48 EUR + 10 mesiacov x 82,98 EUR ), ktorú zaostalosť je povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- EUR popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatným naraz.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.