Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-49-2012.pdf
PDF · 125.19 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-7C/49/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825 zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova č. 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885, 450 proti žalovaným 1. I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX A., 2. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, XXX XX A., 3. V. W., nar. XX.XX.XXXX, C. č. XX, XXX XX Z. U., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č. 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 6.752,37 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. rade, 2. rade a v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2.519,40 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % z dlžnej sumy od 21.08.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Povoľuje žalovaným v 1. rade, 2. rade a v 3. rade splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok
IV. Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.
V. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 223,95 eura ( trovy právneho zastúpenia ) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. ú. 42949-572/0200, VS: 1181212 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 24.02.2012, uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 6.752,37 eura s príslušenstvom.
Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalobca nadobudol uvedenú pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca žalobcu, žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade uzatvorili dňa 16.08.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. 0620743665, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade úver vo výške 4.979,09 eura, pri úrokovej sadzbe 9,80 % ročne. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 83,98 eura vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.9.2004 a konečná splatnosť úveru na termín 20.08.2011. Podmienky čerpania úveru, spôsob, výška, termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti boli dojednané v zmluve o úvere. Na zabezpečenie návratnosti záväzku zo zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 3. rade dohodu o ručení zo dňa 16.8.2004 , v ktorej žalovaný v 3. rade vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa, ak tak neurobí dlžník. Žalovaný v 3. rade zároveň vyhlásil, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s dohodou o ručení a zároveň potvrdil, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú. Zmluvné strany sa v čl. II bod 1 písm. f) posledná veta dohody o ručení dohodli na vylúčení ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere neplnili a poskytnutý úver nesplatili ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t. j. 20.08.2011. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s na súčasného žalobcu neboli na úhradu záväzku vzniknuté na základe zmluvy o úvere poukázané žiadne platby. Z uvedeného dôvodu sa žalobca pri vyčíslení pohľadávky pridržiava vyčíslenia pohľadávky poskytnutého pri postúpení pohľadávky pôvodným vlastníkom pohľadávky, t. j. Slovenskou sporiteľňou. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia, t. j. 21.12.2010 vo výške 6.752,37 eura, z toho istina po splatnosti vo výške 5.886,70 eura a úroky z omeškania vo výške 865,67 eura. Istinu vo výške 5.886,70 eura žalobca ďalej úročí úrokom vo výške 9,80 % ročne a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne.
Po úpravách žaloby zo strany žalobcu bol predmetom konania nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie pohľadávky vo výške 6.752,37 eura, úrok vo výške 9 % p. a. z istiny 2.421,05 eura od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9,5 % p. a. z istiny 5.886,70 eura od 22.12.2010 do zaplatenia.
Dňa 22. marca 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Vo veci Okresný súd Svidník dňa 04.06.2012 vydal platobný rozkaz sp. zn. 7C/49/2012-83.
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že z výšky uplatnenej sumy a z konečnej splatnosti úveru 20.08.2011 vyplýva, že žalobca uplatňuje aj premlčané splátky. Zároveň vzniesol námietku premlčania splátok, ktorých splatnosť nastala viac ako tri roky pred podaním žaloby, teda pred 24.2.2009.
Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2014 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v 3. rade.
Súd rozhodol na základe výsluchu účastníkov konania a predložených listinných dôkazov, a to: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010, zmluva o splátkovom úvere č. 0620743665 zo dňa 16.8.2004, všeobecné obchodné podmienky, dohoda o ručení zo dňa 16.8.2004, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 22.3.2012, vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 25.4.2012, odpor vedľajšieho účastníka zo dňa 19.6.2012, zistenie pobytu žalovaného v 3. rade, výpisy z účtu, doplňujúce vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.3.2013, podanie žalobcu zo dňa 11.9.2013, vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.2.2014, vyjadrenie
vedľajšieho účastníka zo dňa 6.2.2004, spis Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/49/2012 a zistil tento skutkový stav:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca zaslal žalovaným doporučeným listom zo dňa 28.12.2010 písomné oznámenie o postúpení pohľadávky. Dňa 16.08.2004 uzatvoril postupca so žalovanými zmluvu o splátkovom úvere č. 0620743665 na opravu rodinného domu, na základe ktorej poskytol postupca žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 4.979,- eur / 150.000,- Sk / pri úrokovej sadzbe 9,80 % p. a. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vo výške 83,98 eura ( 2.530,- Sk) vždy k 20. dňu toho - ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.09.2004 a konečná splatnosť úveru na termín 20.08.2011.
K predčasnému ukončeniu zmluvy nedošlo, teda konečná splatnosť úveru nastala dňa 20.8.2011.
Z dohody o ručení zo dňa 16.8.2004 súd zistil, že žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok vo vzťahu k predmetnej úverovej zmluve.
Žalobca špecifikoval žalovanú sumu vo výške 6.752,37 eura nasledovne: istina v sume 5.886,70 eura a úroky z omeškania v sume 865,67 eura. V sume 5.886,70 eura sú zahrnuté aj riadne skapitalizované úroky splatné dňa 21.12.2010 vo výške 3.161,95 eura a poplatky za správu úveru a upomienky vo výške 300,38 eura.
Žalovaní vyčerpali sumu 4.979,09 eura a vrátili žalobcovi sumu 2.613,36 eura.
Žalovaní v 1. a 2. rade na pojednávaniach v podstate potvrdili uzavretie úverovej zmluvy a poukazovali predovšetkým na svoju zlú sociálnu situáciu a zadlženosť.
Vedľajší účastník namietal uplatňovanie riadneho úroku aj po dátume konečnej splatnosti úveru, pretože ide o duplicitné sankcionovanie dlžníka, keď si popri úroku z omeškania žalobca uplatňuje aj riadny úrok. Ďalej namietal prijateľnosť poplatku za poskytnutie úveru, poplatky za správu úveru a za upomienky. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky namietal, že k postúpeniu pohľadávky nedošlo v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Žalobca na podanej žalobe zotrval a poukázal na to, že v prejednávanej veci sa jedná o absolútny obchod založený zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníka. Podľa žalobcu spotrebiteľský úver nie je samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Na premlčanie je potrebné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu, preto nemožno za premlčané považovať 41 splátok po 83,98 eura, t. j. splátky vo výške 3.443,18 eura s príslušenstvom vo výške 754,45 eura. K postúpeniu pohľadávky žalobca uviedol, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka z úverovej zmluvy v celku v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ( účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, ods., ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b ) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( účinného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Predmetný úver bol poskytnutý právnym predchodcom žalobcu, a to Slovenskou sporiteľňou, a.s. , ktorá vykonáva bankové činnosti podľa zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 100 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods.1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 160 ods.1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, o ktoré žalobca taktiež opiera svoje nároky, žalovaní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Námietky žalobcu, že je treba aplikovať prednostne Obchodný zákonník, neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník. S uplatnením obchodného zákonníka je spojená dlhšia / štvorročná/ premlčacia doba v porovnaní s Občianskym zákonníkom / trojročná premlčacia doba /
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Žalovaní zmluvné podmienky nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach.
Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa všeobecného právneho predpisu Občianskeho zákonníka.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku v celku postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 za splnenia predpokladov na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postupom podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Predmetná úverová zmluva nebola predčasne ukončená a ku konečnej splatnosti úveru došlo podľa zmluvy dňa 20.8.2011.
Súd v predmetnom spore prihliadol na odôvodnenú námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol vedľajší účastník a za nepremlčané v trojročnej premlčacej dobe považoval 30 splátok po 83,98 eura za obdobie od 20.3.2009 do 20.8.2011, teda spolu 2.519,40 eura. Každá zo splátok zahŕňa aj príslušný úrok z úveru. Podľa zmluvy o splátkovom úvere bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na deň 20.8.2011, preto súd zamietol žalobu aj v časti uplatňovaného zmluvného úroku po tomto dátume. Od konečnej splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť zákonné úroky z omeškania. V opačnom
prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Vznesenú námietku premlčania považoval súd za odôvodnenú, preto mu nezostávalo nič iné ako časť žaloby veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva zamietnuť.
Pokiaľ ide o poplatky za správu úveru ( rozhodnutie Bundesgerichtshof zo dňa 7.6.2011 č. AZ XI ZR 388/10 ) a poplatky za upomienky ( rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu zo dňa 21.6.2006, č. 7 U 17/06 ), tieto súd zamietol, ako neprijateľné zmluvné podmienky. Poplatky za správu úveru sú podľa názoru súdu pokryté v zmluve dojednanom úroku ( odplate ) za úver. Poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Správa úveru je predovšetkým v záujme banky ako veriteľa a nemá rozumnú ekonomickú opodstatnenosť ich znášanie spotrebiteľom. Podľa názoru súdu taktiež niet zákonného nároku na poplatky za upomienky, pretože spotrebiteľ v súvislosti so svojim omeškaním platí úroky z omeškania.
Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaných súd povolil žalovaným splácať dlžnú čiastku v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok
O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca podanou žalobou uplatňoval proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 6.752,37 eura s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný v sume 2.519,40 eura s príslušenstvom, teda v rozsahu 37,31 %. Žalovaní boli úspešní v rozsahu 62,69 %. Žalovaní boli v konaní úspešnejší o 25,38 %, avšak náhradu trov konania si neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako menej úspešný účastník nemá právo na ich náhradu.
Podľa § 93 ods. 2, ods. 3, ods. 4 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, preto mu súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 25,38 % z uplatnených trov právneho zastúpenia
vo výške 882,38 eura, t. j. 223,95 eura za prevzatie a prípravu zastúpenia, odpor zo dňa 19.6.2012, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014, t. j. 3x po 237,34 eura + 2x rež. paušál po 7,63 eura + 1x rež. paušál po 8,04 eura + 20 % DPH/, podľa § 9 ods. 1, § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/ , b/, §13a ods. 1 písm.d), § 16, ods.3, § 18 ods.3 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval súd za nepochybne účelne vynaložené, vzhľadom na to, že právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva. Navyše, účasť vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov v konaní pred súdmi je žiaduca a je vo všeobecnom záujme, pretože vyvažuje faktickú nerovnosť účastníkov konania. Je potrebné si uvedomiť, že v spotrebiteľských sporových konaniach vystupuje prevažne na strane žalovaného bežný spotrebiteľ, ktorý nie je odborne „vybavený“ tak, aby náležite obhajoval svoje záujmy v konaní a bol rovnocennou protistranou právnickej osobe, ktorá je odborne, personálne a materiálne pripravená viesť množstvo súdnych sporov. V predmetnej veci bola účasť vedľajšieho účastník v konaní aktívna a účelná a súd rozhodol na základe námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).