Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-166-2013.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-9P/166/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom vo veci starostlivosti o maloletú J. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov T.. J. Š., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž., B. Č.. XXX/X, zamestnanej Základná škola Želovce, právne zast. Mgr. Danou Žlnkovou, advokátkou z AK Komenského 3 vo Veľkom Krtíši a H. Š., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Č.. XXX, zamestnanému Eustream, a.s., Bratislava, KS - Veľké Zlievce, za účasti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Otec dieťaťa doručil dňa 15. 11. 2013 tunajšiemu súdu návrh, ktorým sa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na maloletú J., nar. XX. XX. XXXX z doterajšej sumy 150 Eur mesačne na sumu 80 Eur mesačne. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 6P/87/2011-37 zo dňa 20. 07. 2011 mu bola počnúc dňom 01. 01. 2011 zvýšená vyživovacia povinnosť na dieťa na sumu 150 Eur mesačne, pričom mu bolo povolené splácať zameškané výživné v mesačných splátkach. V inom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9P/105/2012 sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na mal. J., avšak jeho návrh bol zamietnutý. V tomto konaní (9P 166/2013) sa domáha prehodnotenia výšky výživného na dieťa, keďže súd v konaní 9P 105/2012 vychádzal z nepravdivých údajov a na základe nich rozhodol. Doteraz určenú vyživovaciu povinnosť si na dieťa riadne plní. Je zamestnaný v spol. Eustream, a.s., Bratislava, KS - Veľké Zlievce, kde jeho mesačný príjem činí cca 565 Eur netto. Okrem príjmu zo závislej činnosti, iný príjem nemá. Z uvedeného príjmu spláca náklady na bývanie v mesačnej výške 220 Eur, mobilnému operátorovi mesačne 30 Eur, za internet mesačne 15 Eur, mesačné výdavky na cestovné a na stravu cca 180 Eur, ostatné výdavky na hobby, kultúru, šport, oblečenie, darčeky a lieky 85 Eur a na výživné dieťaťu 150 Eur, teda spolu mesačne znáša výdavky 830 Eur. Nakoľko sú jeho výdavky vyššie ako príjem, žiada o zníženie výživného zo sumy 150 Eur na sumu 80 Eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 ďalej uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom mu ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla a jeho majetkové pomery sú nezmenené, keďže je vlastníkom osobného motorového vozidla tov. zn. Renault Laguna EVČ VK 450 AS a malého motocykla tov. zn. Simson EVČ VK 249 AA. Vlastníkom nehnuteľností nie je. Jeho zdravotný stav je dobrý. Má skončenú strednú školu s maturitou, odbor elektrikár - slaboprúd. U zhodného zamestnávateľa pracuje na základe pracovnej zmluvy, ktorú má uzatvorenú na dobu neurčitú. S dcérou má vytvorený dobrý vzťah. Súdnym rozhodnutím má upravený styk s dieťaťom. S matkou dieťaťa jeho vzťah nie je dobrý. Okrem vyživovacej povinnosti na dcéru, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Má vedomosť o tom, že matke dieťaťa od poslednej úpravy výživného narástol mesačný príjem. Kvituje to, ale aj on by chcel si viac
užiť z peňazí, ktoré zarobí ako osoba. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo na jeho strane ani k zmene pomerov bývania. Býva u priateľky W. Y. v I.. Spolu obývajú 2,5 izbový byt o výmere 55 m2. Vlastníkom bytu je Stavoúnia Lučenec. On nie je vedený ako spolunájomca bytu, ale len ako spolužijúca osoba. Nájomcom bytu je jeho priateľka. Všetky výdavky spojené s bývaním uhrádza sám. Priateľka je toho času v hmotnej núdzi a má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu. Dieťa má 15 rokov a býva spolu s nimi. Otec si na dieťa vyživovaciu povinnosť neplní, keďže sa nachádza v zahraničí. Štát priateľke vypláca náhradné výživné vo výške 108 Eur mesačne. Priateľka s biologickým otcom dieťaťa uzatvorila na súde dohodu rodičov, na základe ktorej sa sám otec zaviazal na dieťa platiť mesačne 215 Eur. V prípade, že jeho priateľka bude úspešná voči biologickému otcovi a vymôže od neho výživné, bude musieť náhradné výživné štátu vrátiť. Priateľka nie je poberateľkou rodinných prídavkov na dieťa, keďže otec dieťaťa si uplatnil nárok na rodinné výdavky v Anglicku, kde pracuje. Rodinné prídavky jej neposiela.
Otec dieťaťa na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 po svojom výsluchu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
Matka dieťaťa na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 uviedla, že s návrhom otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti na dcéru nesúhlasí. Posledne bolo o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na dcéru rozhodované v konaní 9P/105/2012. Súd jeho návrh zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 03. 01. 2013. Od tohto času nedošlo k zmene pomerov na strane otca dieťaťa. Naopak si myslí, že potreby a výdavky na dieťa jej mesačne narastajú. Mesačne znáša nasledovné výdavky: na oblečenie a obuv cca 20 Eur, doplatok na vitamíny a lieky cca 30 Eur, na kozmetiku a hračky cca 20 Eur, na stravu v materskej škole 20 Eur, na stavebné sporenie dieťaťu 50 Eur, mesačná splátka životnej poistky dcéry 33 Eur ( v čom je aj ona pripojistená ), mesačná platba do ZUŠ v Modrom Kameni 5 Eur, mesačný výdavok na cestovné zo Želoviec do Modrého Kameňa a späť cca 50 Eur ( dieťa vozí bratovým autom ). Okrem toho znáša rôzne jednorázové výdavky. Nedávno kúpila dcére stoličku pre hru na klavír v sume 90 Eur a zaplatila celoročný poplatok rodiča do ZUŠ v Modrom Kameni 5 Eur. Okrem toho znáša výdavky na bývanie 120 Eur mesačne a na stravu 100 Eur mesačne. Týmito sumami sa podieľa na úhrade celkových mesačných výdavkov na bývanie a kuchyňu, keďže býva spolu s rodičmi v ich dome v Želovciach. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo na jej strane k zmene počtu vyživovacích povinností. Rovnako nedošlo k zmene jej zárobkových a majetkových pomerov. Je zamestnaná ako učiteľka v Základnej škole v Želovciach. Je bezmajetná. S otcom dieťaťa komunikujú minimálne. Ich vzťah je narušený, keďže na ňu podal dvakrát trestné oznámenie. Matka dieťaťa zastúpená advokátkou Mgr. Danou Žlnkovou sa domáhala zamietnutia návrhu otca ako nedôvodne podaného.
Na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 po svojom výsluchu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 žiadal návrh otca dieťaťa na zníženie výživného zamietnuť. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Dieťa sa nachádza vo veku a stave, kedy jeho potreby neustále narastajú, preto je povinnosťou rodiča zaviazaného k plneniu vyživovacej povinnosti prispievať na dieťa primeraným výživným. Aj keď bolo preukázané, že otec si na dieťa plní vyživovaciu povinnosť vo výške ako mu bola doteraz súdnym rozhodnutím určená, nie je dôvod na zníženie výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom dieťaťa, Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 31. 12. 2012 uzatvorenej medzi otcom dieťaťa a jeho zamestnávateľom, správou o povesti na otca dieťaťa od Obce Kováčovce z 25. 11. 2013, pracovným posudkom otca dieťaťa od jeho zamestnávateľa z 26. 11. 2013 a potvrdením o dosiahnutom príjme za obdobie od 01. 11. 2012 do 31. 10. 2013, oznámením Základnej školy s materskou školou Želovce o dosiahnutom priemernom zárobku matkou dieťaťa z 28. 11. 2013, oznámením Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru z 08. 01. 2014 na rodičov dieťaťa, oznámením OR PZ ODI Veľký Krtíš z 09. 01. 2014 na rodičov dieťaťa, potvrdením zamestnávateľa otca dieťaťa o dosiahnutom zárobku z 08. 01. 2014, správou o povesti na matku dieťaťa od Obce Želovce z 14. 01. 2014 a pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 6P 87/2011, 9P 105/2012.
Podľa § 78 ods. 1 Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovaným ustanovením zákona, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Predmetom konania bol návrh otca dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Z pripojeného spisu sp. zn. 9P 105/2012 sa zisťuje, že posledne súd rozhodoval o obdobnom návrhu otca dieťaťa dňa 07. 09. 2012, kedy jeho návrh na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 03. 01. 2013. Otec dieťaťa je teda naďalej zaviazaný prispievať na maloletú J., nar. XX. XX. XXXX pravidelným mesačným výživným 150 Eur. Novým návrhom zo dňa 15. 11. 2013 sa otec dieťaťa domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti na maloletú v rovnakej výške ako v konaní 9P/105/2012 t.j. zo 150 Eur na 80 Eur mesačne. Nový návrh otec dieťaťa odôvodnil tým, že na jeho strane došlo od posledného rozhodovania k podstatnej zmene pomerov. Táto zmena pomerov spočíva v dosahovaní nižšieho príjmu v zamestnaní. Porovnaním jeho zárobkov súd zistil, že v čase rozhodovania vo veci ( 9P/105/2012, čl.12 a 46 v spise ) jeho priemerný mesačný zárobok v rozhodnom období činil 670,10 Eur. V čase skončenia dokazovania v tejto veci (9P/166/2013) jeho priemerný mesačný zárobok v rozhodnom období činil 638,26 Eur. V porovnaní dosahovaných zárobkov zaznamenal teda jeho priemerný mesačný zárobok pokles o 31,84 Eur. Aj keď tento pokles nemožno charakterizovať ako zásadný, súd zisťoval, či nedošlo k podstatnej zmene jeho majetkových pomerov, možností a schopností. Zistil, že rovnako ako v období predchádzajúceho rozhodovania je otec dieťaťa vlastníkom osobného motorového vozidla tov. zn. Renault Laguna EVČ VK 450 AS a malého motocykla tov. zn. Simson EVČ VK 249 AA. Vlastníkom nehnuteľností nie je, teda k zmene majetkových pomerov na jeho strane tiež nedošlo. Výsluchom otca dieťaťa bolo preukázané aj to, že vykonáva rovnakú profesiu u zhodného zamestnávateľa a s dosiahnutím rovnakého pracovného zaradenia a s rovnakou kvalifikáciou. Je zamestnaný v spol. Eustream, a.s., Bratislava s miestom výkonu práce Veľké Zlievce. So spoločnosťou má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Tiež bolo preukázané, že okrem príjmu zo zamestnania, iný zdroj príjmu nemá. Otec dieťaťa rovnako, ako v čase posledného rozhodovania je prihlásený k adrese trvalého pobytu síce v W. súp.č. XXX, avšak denne sa zdržiava na adrese svojej družky W. Y. v I.. Sám na otázku samosudcu na pojednávaní dňa 16. 01. 2014 vypovedal, že spolu obývajú 2,5 izbový byt, ktorého vlastníkom je Stavoúnia Lučenec a výlučnou nájomkyňou je jeho priateľka - družka. Rovnako ako v čase posledného rozhodovania aj teraz otec dieťaťa uviedol, že všetky výdavky spojené s bývaním v tomto byte uhrádza výlučné sám. V čase posledného rozhodovania výšku týchto výdavkov špecifikoval sumou 227,50 Eur. Teraz ich špecifikoval sumou 220 Eur mesačne, čiže možno povedať, že tieto výdavky oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu zostali nezmenené. Matka dieťaťa pracuje rovnako ako pri poslednom rozhodovaní o znížení výživného u zhodného zamestnávateľa. Je zamestnaná v Základnej škole s materskou školou v Želovciach. Zamestnaná je na základe pracovnej zmluvy. Podľa potvrdenia jej zamestnávateľa v čase posledného rozhodovania o výživnom dosahovala priemerný mesačný zárobok 659,40 Eur. V čase skončenia dokazovania v tejto veci jej priemerný mesačný zárobok činil 694,40 Eur, čiže dosiahla vyšší príjem o 35 Eur. Ani matka dieťaťa iný zdroj príjmu, ako zo zamestnania nemá. Rovnako ani u matky dieťaťa nedošlo oproti poslednému rozhodovaniu k zmene jej majetkových pomerov, je naďalej bezmajetná. Potvrdzujú to správy Okresného úradu Veľký Krtíš, katastrálneho odboru a OR PZ ODI Veľký Krtíš. Ani u jedného z rodičov nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností. Obidvaja majú len jednu vyživovaciu povinnosť a to k dcére J.. Otec dieťaťa neargumentoval tým, že by sa matka o dcéru riadne nestarala. Takéto zistenia nevyplývajú ani z vykonaného dokazovania, najmä zo správ o povesti rodičov z miest ich bydlísk. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa navrhol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietnuť.
Súd udáva, že podľa zákonných kritérií rozhodných pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a tiež pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti, je súd povinný prihliadať nielen k odôvodneným potrebám dieťaťa, ale tiež k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča a v prípade úpravy vyživovacej povinnosti na fakt, či došlo k podstatnej zmene pomerov tak na strane najmä povinného rodiča, ako aj na strane oprávnenej osoby (maloletého dieťaťa). Súd na vec vždy aplikuje ustanovenia § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Schopnosti a možnosti rodiča sa posudzujú hlavne z toho hľadiska, aký zárobok, alebo iný príjem môže povinný rodič dosiahnuť. Schopnosť dosiahnuť takýto zárobok, či príjem sú pritom dané okolnosťami rázu skôr subjektívneho, zatiaľ čo možnosti sú dané okolnosťami rázu objektívneho. Za schopnosti rodiča sa
považujú hlavne jeho telesné a duševné vlastnosti, teda jeho zdravie, vlohy a nadanie, získané vzdelanie a skúsenosti.
Otec maloletej je zdravý, má stabilné zamestnanie a stabilný príjem. Je vo veku, kedy je schopný vlastným pričinením zabezpečiť si taký príjem, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu vo výške, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takú zmenu pomerov, ktorá by mala ráz zásadný a pri existencii ktorej by súd upravil výšku jeho vyživovacej povinnosti, t.j. v danom prípade znížil vyživovaciu povinnosť. Zmena výšky príjmu otca dieťaťa o 31,84 Eur v priemere nie je takou zmenou, ktorá by odôvodňovala znížiť jeho vyživovaciu povinnosť. Nejde o trvalú zmenu pomerov. Z potvrdenia zamestnávateľa otca dieťaťa zo dňa 08. 01. 2014 (č.l. 29 v spise) vyplýva, že príjem otca dieťaťa je v jednotlivých mesiacoch stabilným, avšak mu boli vyplatené aj jednorázové odmeny, ako v mesiaci jún 2013 vo výške 876,94 Eur a v mesiaci november 2013 vo výške 298,75 Eur. Z uvedeného vyplýva ten záver, že je v schopnostiam a možnostiach otca dieťaťa dosahovaním dobrých výsledkov v zamestnaní zabezpečiť si minimálne taký príjem, aký dosahoval v čase posledného rozhodovania o jeho návrhu na zníženie výživného, s čím sa okresný a krajský súd už v konaní 9P/105/2012 vyporiadali a zmena tohto stavu nebola preukázaná. Len pri trvalej zmene pomerov tzv. klauzula „rebus sic scantibus“, je dôvod upravovať vyživovaciu povinnosť. Navyše, otec dieťaťa nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú, preto má neporovnateľne viac možností (ako matka) zabezpečiť si vyšší príjem. Keďže maloletá J. dovŕšila len svojich 6 rokov veku a je odkázaná na dennú starostlivosť rodiča, je nutné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine). K veci sa žiada dodať, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť ku svojim deťom do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Matka dieťaťa si vyživovaciu povinnosť na maloletú okrem toho, že je tiež zárobkovo činná, plní aj výkonom osobnej starostlivosti. Preto súd nemohol vziať argumentáciu otca dieťaťa za dôvodnú a vyhodnotiť v jeho prospech, ktorou poukazoval na to, že matka dieťaťa od posledného rozhodovania má vyšší príjem (v priemere o 35 Eur), teda by sa mala vyššou mierou podieľať na plnení vyživovacej povinnosti.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel presvedčivo k tomu záveru, že návrh otca dieťaťa na zníženie výživného je nedôvodný. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola zásadnou, teda nie je daný zákonný dôvod upraviť výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej J.. Z uvedeného dôvodu súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.