Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-196-2007.pdf
PDF · 119 KB
No categories available
17C/196/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci žalobcu K. S., trvale bytom J. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Vrbom, advokátom, Námestie slobody č. 2, Humenné, proti žalovaným 1/ K. S., trvale bytom J. Č.. XX, 2/ K. H., trvale bytom I., N. Č.. XXX/X, zastúpenej JUDr. Alexandrom Krajňákom, advokátom, Laborecká č. 58, Humenné, o určenie vlastníckeho práva, o vzájomnom návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade takto
rozhodol:
Z a m i e t a žalobu žalobcu.
U r č u j e , že rodinný dom súp. č. XX vrátane vedľajších stavieb postavený na pozemku parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXX Okresného úradu I. Katastrálny odbor pre okres I., obec J., kat. úz. J. je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej K. S., rod. S., nar. XX. X. XXXX v podiele 4/6-iny, žalovanej v 2. rade K. H., W.. S., nar. X. X. XXXX v 1/6-ine a žalobcu K. S., nar. XX. X. XXXX v 1/6-ine.
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Slovenskej republike náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal určenia výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti
- súp. č. XX na parc. č. 221 v kat. úz. J.. Žalobný návrh odôvodnil tým, že uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovanými v 1. a v 2. rade dňa 21. 12. 1992, na základe ktorej mu boli odpredané vlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti žalovanými. Pri uzavretí a podpísaní predmetnej kúpnej zmluvy žalované zároveň podpísali aj návrh na registráciu kúpnej zmluvy a všetky listiny s tým súvisiace potrebné k registrácii a spoplatneniu uzavretej kúpnej zmluvy. Žalobca mal za to, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale dňa 11. 12. 2006 bolo Správou katastra I. doručené žalobcovi Oznámenie o spochybnení hodnovernosti údajov katastra a to z dôvodu duplicitného vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na základe rozhodnutia v dedičskej veci č. k. A. XXX/XX a Rozhodnutia obce o určení súpisného čísla zo dňa 27. 12. 1992. Na základe všetkých týchto skutočností potom Správa katastra v I. predmetnú nehnuteľnosť prepísala z LV č. XXX na LV č. XXX a vyznačila obmedzujúcu poznámku v časti B LV č. XXX v kat. úz. J.. Na základe týchto skutočností žalobca považuje svoje spochybnenie vlastníckeho práva a to aj s poukazom na inštitút vydržania vlastníckeho práva za neopodstatnené, preto sa v tomto konaní potom domáha určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu č. súp. XX vrátane vedľajších stavieb postaveného na pozemku parc. č. 221 zapísaného na LV č. XXX Okresného úradu I., kat. odboru, kat. úz. J..
K doručenej žalobe sa žalované v 1. a 2. rade nevyjadrili, až v priebehu konania žalované preukazovali súdu listinné dôkazy o tom, že podali na Okresnú prokuratúru v H. dňa 30. 11. 2006 Oznámenie o
podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu do práv k domu, bytu alebo nebytovému priestoru a trestného činu podvodu. Tohto konania sa mal dopustiť žalobca so svojou manželkou tým, že pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu č. súp. XX v kat. úz. J. zo dňa 12. 1. 2005 uviedol tento orgán do omylu. Poukázali na to, že žalobca mal vedomosť o tom, že ako spoluvlastníci sú k predmetnej nehnuteľnosti zapísaní žalobca a žalované, napriek tomu podal návrh na zápis rodinného domu do katastra a to na základe Rozhodnutia o pridelení súpisného čísla. Správa katastra v I. potom zapísala predmetný rodinný dom na LV č. XXX a žalobca bol uvedený ako výlučný vlastník tohto domu. Žalobca a žalované svoje podiely nadobudli dedením po nebohom manželovi a otcovi K. S.. Zároveň žalované v 1. a v 2. rade namietali pravosť svojich podpisov na kúpnej zmluve, ktoré mala byť uzavretá medzi účastníkmi.
Písomným vyjadrením zo dňa 5. 12. 2008 žalované v 1. a v 2. rade sa cestou svojho právneho zástupcu vyjadrovali a zároveň navrhli, aby súd pripustil vzájomný návrh na základe ktorého rozhodne tak, že rodinný dom č. súp. XX vrátane vedľajších stavieb, postavený na pozemku parc. č. XXX zapísaný na LV č. XXX Správy katastra I. pre okres I., obec J., kat. úz. J. je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade v podiele 4/6-iny, žalovanej v 2. rade v podiele 1/6-ina a žalobcu v podiele 1/6-ina a zaviaže žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v 1. a 2. rade.
Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd rozhodol rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17. decembra 2012 tak, že určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavby so súp. č. XX na parc. č. 221, druh stavby rodinný dom, popis stavby dom, zapísanej na LV č. XXX, Katastrálny úrad N., Správa katastra I., okres I., obec J., kat. úz. J.. Zároveň zaviazal žalované v 1. a v 2. rade na úhradu trov žalobcovi a na úhradu trov štátu.
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 7. 1. 2013 zamietol vzájomný návrh žalovaných v 1. a 2. rade. Na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti prvostupňovému rozsudku rozhodol odvolací súd Krajský súd v N. uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 18. 9. 2013 tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že aj keď prvostupňový súd v preskúmavanej veci správne posúdil dôsledky zmeny právnej úpravy v otázke možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, s jeho právnym záverom o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania, a to predpokladu oprávnenej, t. j. dobromyseľnej držby sa v súvislosti so zisteným skutkovým stavom nemožno stotožniť.
Prvostupňový súd bol v ďalšom konaní po zrušení prvostupňového rozsudku viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení sp. zn. XCo/XXX/XXXX s ohľadom na vykonané dokazovanie zistil tento skutkový stav:
V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov advokáta JUDr. N. D., O. C., W.. J. (súčasnej matrikárky Obecného úradu v J.), oboznámil sa s listinnými dôkazmi: vyšetrovacím spisom OR PZ v Humennom ČVS: V.-XXX/OEK-H.-XXXX, Obvodného oddelenia PZ v Snine č. V.-XXX-X/PP-I.-XXXX, správou Správy katastra v Snine, výsledkami znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa).
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu č. súp. XX evidovaného na parc. č. 221 zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. J.. Po usmernení advokátom S.. N. D. zabezpečil potrebné listiny, niektoré z nich potvrdil aj na obecnom úrade. Pred uzavretím kúpnej zmluvy sa dohodol so žalovanými v 1. a v 2. rade, že pokiaľ nebude prepísaná nehnuteľnosť na jeho meno, nebude do rodinného domu investovať. Rozhodnutie uzavrieť kúpnu zmluvu konzultoval so svojím známym, ktorý mu poradil, že je lepšie uzatvoriť kúpnu ako darovaciu zmluvu, pretože darca môže potom žiadať zrušenie takejto zmluvy. Žalobca potvrdil, že finančné prostriedky tak ako boli uvedené v kúpnej zmluve, boli vyplatené žalovaným v 1. a v 2. rade, teda žalovanej v 1. rade 150.000,-- Sk a žalovanej v 2. rade 50.000,-- Sk v predmetnom rodinnom dome. Všetky námietky žalovaných v 1. a v 2. rade, že nepodpísali vlastnoručne zmluvu, resp. jednotlivé listiny, ktoré súviseli s uzavretím kúpnej zmluvy poprel, jednoznačne uviedol, že tieto listiny podpísali žalovaná v 1. a v 2. rade vlastnoručne.
Ak nedošlo k registrácii kúpnej zmluvy Štátnym notárstvom v H., táto skutočnosť nemôže byť na škodu žalobcovi. Skutočnosť, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy svedčí o tom, že nadobudol vlastníctvo k tomuto rodinnému domu. Pokiaľ žalované namietali zákonnosť spôsobu nadobudnutia vlastníctva
vydržaním tým, že v r. 1992 bola podpísaná kúpnopredajná zmluva, ale žalobca sa nasťahoval do tohto rodinného domu v r. 1998 a oni už v r. 2006 - 2007 trestným podaním tvrdili, že nie je vlastníkom, čiže neuplynula desaťročná lehota, uviedol, že žalobca preukázal, že v r. 1992 bola podpísaná predmetná zmluva a v tomto prípade žalobcu aj subjektívne postavila do polohy vlastníka a formou súpisného čísla sa žalobca dostal v r. 1993 na LV ako vlastník.
Cestou právneho zástupcu poukázal na to, že ak katastrálny úrad zmenil až v r. 2007 vlastníctvo, od r. 1993 do r. 2007 bol žalobca vedený ako vlastník, ale ak aj je pravdou, že v r. 1998 sa tam nasťahoval, už od r. 1994 opravoval tento rodinný dom (urobil fasádu, zabezpečil nátery, urobil plot, kotolňu, elektrické rozvody, kúrenie), čo je nespochybniteľné. V tomto smere poukázal na ďalšie podmienky vydržania a to oprávnenosť a dobromyseľnosť. Žalobca sa považoval za vlastníka na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavrel a podpísal v r. 1992 a nikto to nikdy nespochybnil. Právny zástupca žalobcu zároveň poukázal na skutočnosť, že účastníci, ktorí uzavreli kúpnopredajnú zmluvu splnomocnili na tento účel advokáta, čiže žili objektívne v tom, že všetko je v poriadku, že všetky veci za nich urobil advokát. Ak žalovaná strana spochybňovala vyplatenie kúpnej ceny a v tomto smere aj podávala trestné oznámenie, k tomuto uviedol, že jedna vec je vlastníctvo a druhá vec je potenciálne zaplatenie kúpnej ceny. Jednak z dôvodu uzavretia kúpnopredajnej zmluvy je dôvod, aby žalobca žiadal určiť touto žalobou, že je vlastníkom a poukázal aj na judikatúru, že okolnosti neregistrácie tejto zmluvy absolútne nemajú vplyv na to, či žalobca je alebo nie je vlastník. Zároveň žalobca poukázal na vyriešenie otázky pravosti podpisov žalovaných na predmetnej zmluve a s poukazom na naplnenie podmienok vydržania žalobca žiadal, aby súd jeho žalobnému nároku vyhovel. Žalobca uviedol, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy bol dobromyseľný, zmluvu uzatvoril v dobrej viere, pretože účelom tejto zmluvy bolo zosúladiť faktický a právny stav. Žalobca do rodinného domu momentom uzavretia zmluvy začal investovať, vykonávať rekonštrukčné práce, modernizovať ho.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca cestou svojho právneho zástupcu po poučení súdom o ust. § 120 ods. 4 a 118 ods. 4 O. s. p. navrhol, aby súd neukončil dokazovanie, aby vypočul ešte manželku žalobcu, pretože s ohľadom na odôvodnenie odvolacieho súdu táto môže vypovedať k otázke vyplatenia kúpnej ceny, zároveň navrhol dovypočuť žalobcu k tejto otázke a taktiež vykonať konfrontáciu žalobcu v tomto smere so žalovanými.
Žalované v 1. a v 2. rade namietali svoj podpis na kúpnej zmluve, resp. jednotlivých listinných podkladoch potrebných k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Žalovaná v 2. rade k svojmu podpisu na predmetnej listine uviedla, že keď ju žalobca požiadal o podpísanie listiny, dal jej iba jeden papier s vysvetlením, že mu udeľuje súhlas na to, aby mohol so svojou manželkou začať bývať v predmetnom rodinnom dome. Žalované v 1. a v 2. rade k výplate kúpnej ceny poukázali na tvrdenia žalobcu keď v písomnej žalobe uviedol, že ju zaplatil pred podpisom kúpnej zmluvy, na pojednávaní dňa 20. 6. 2008 uviedol, že kúpnu cenu zaplatil v rodinnom dome. Žalované stále tvrdili, že kúpna cena im nebola zaplatená. Vo vyšetrovacom konaní na ORP, oddelení skráteného vyšetrovania v Snine vo veci č. V.-XX/X-V.-XXXX uviedol, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo. V tomto smere potom poukázali aj na výpoveď manželky žalobcu K. S..
Písomným vyjadrením svojho práv. zást. zo dňa 5. 12. 2008 uviedli, že kúpnu zmluvu medzi žalobcom a žalovanými žalovaná v 1. rade nepodpísala, pretože podpis na tejto zmluve sa podstatne odlišuje od podpisu žalovanej v 1. rade. Žalovaná v 2. rade pri podpise kúpnej zmluvy bola uvedená do omylu, pretože žalobca jej dal na podpis iba jeden papier s tým, že jej vysvetlil, že udeľuje súhlas na to, aby so svojou manželkou býval v predmetnom dome. Poukázali na chybné údaje ohľadom narodenia žalovanej v 1. rade a žalobcu. Do pozornosti súdu žalované dali rozličné tvrdenia žalobcu pri výplate kúpnej ceny žalovaným a to v predmetnom konaní, ale aj v konaní trestnom vedenom pod spis. zn. Č.:V.-XX/X-V.-XXXX. Žalované poukázali na to, že napriek zabezpečeniu všetkých listinných podkladov predmetná kúpna zmluva nebola predložená Správe katastra I. na registráciu. Predmetný rodinný dom bol postavený na mieste starého rodinného domu č. s. 20 žalovanou v 1. rade a jej nebohým manželom na základe stavebného povolenia zo dňa 29. 8. 1968. Rodinný dom bol dokončený v r. 1972 - 1973 a po skolaudovaní mu bolo pridelené s. č. XX. Tento rodinný dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade a jej nebohého manžela, ktorý zomrel v r. 1983. V dedičskom konaní tento nadobudli nasledovne: žalobca v podiele jedna šestina, žalovaná v 1. rade v podiele štyri šestiny a žalovaná v 2. rade v podiele jedna šestina, pričom rodinný dom bol zapísaný na LV č. XXX. Dňa 17. 2. 1993 podal žalobca na správu katastra návrh na záznam vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému
domu na základe Rozhodnutia o pridelení súpisného čísla zo dňa 27. 12. 1992, ktoré vydal Obecný úrad J.. Predmetný rodinný dom mal súpisné číslo pridelené ešte pred vydaním nového rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a v tejto súvislosti poukázali na znalecký posudok znalca X.. S. X., ktorý v posudku zo dňa 28. 4. 1992 túto skutočnosť uviedol. Súpisné číslo 17 sa uvádza aj v kúpnej zmluve zo dňa 21. 12. 1992, t. j. 6 dní pred novým opakovaným pridelením súpisného čísla. Ak žalobca uvádzal v písomnej žalobe, že pre určenie vlastníckeho práva sú splnené aj zákonné podmienky vydržania, namietali, že tieto neboli splnené. Poukazovali na to, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastníctvo k ostatným spoluvlastníckym podielom, pretože vedel, že tieto nadobudol bezprávne. Žalobca počas celej doby, kedy užíval predmetnú nehnuteľnosť vedel, že konanie, na základ ktorého nadobudol predmetný dom do svojho výlučného vlastníctva, nie je v súlade so zákonom. Nebola splnená aj podmienka nerušenej nepretržitej držby, pretože po celý čas ako podielová spoluvlastníčka ho užívala aj žalovaná v 1. rade a taktiež doba desiatich rokov nepretržitej držby nebola splnená, pretože do rodinného domu sa nasťahoval v r. 1998. Z tohto dôvodu žalované žiadali, aby súd určil po vykonanom dokazovaní, že predmetný rodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade v podiele štyri šestiny a žalovanej v 2. rade v podiele jedna šestina a žalobcu v podiele jedna šestina. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej v 1. a v 2. rade.
Listinnými dôkazmi v tomto konaní bolo preukázané:
Oznámením zo dňa 18. 12. 2007 Správa katastra v I. bolo preukázané, že Správa katastra v I. neprijala na registráciu zmluvu uzavretú medzi žalovanými a žalobcom zo dňa 21. 12. 1992.
Výpisom z LV č. XXX kat. úz. J.Á. bolo preukázané, že k rodinnému domu č. s. XX evidovanému na parc. č. XXX je vedené podielové spoluvlastníctvo žalovanej v 1. rade v podiele štyri šestiny, žalobcu v podiele jedna šestina a žalovanej v 2. rade v podiele jedna šestina. Titulom nadobudnutia vlastníctva podielových spoluvlastníkov bolo dedičské rozhodnutie č. k. A. XXX/XX. Z poznámky uvedenej k jednotlivým spoluvlastníckym podielom vyplynulo spochybnenie hodnovernosti údajov katastra k stavbe rodinnému domu č. s. XX na parc. č. XXX, kde je duplicitné vlastníctvo na základe A. XXX/XX a Rozhodnutia o určení súpisného čísla č. 1/92 zo dňa 27. 12. 1992 vydané Obecným úradom J..
Z výpisu z LV č. XXX kat. úz. J. vyplýva, že k parc. č. 219 orná pôda, č. XXX orná pôda a parc. č. 221 zastavané plochy a nádvoria, ktorá stavba je evidovaná na LV č. XXX je vedený ako výlučný vlastník titulom osvedčenia vydaného pod č. k. N 15/2005 zo dňa 12. 1. 2005 žalobca v celosti.
Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými v 1. a v 2. rade a žalobcom bolo preukázané, že žalované odpredali svoje spoluvlastnícke podiely, žalovaná v 1. rade v štyroch šestinách a žalovaná v 2. rade v jednej šestine k rodinnému domu č. s. XX postavanému na parc. č. EN XXX v kat. úz. J., ako aj vedľajších stavieb a vonkajších úprav v kat. úz. J. žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva. Kúpna zmluva bola uzavretá v H. dňa 21. 12. 1992, podpis žalovanej v 1. rade bol overený na Matrike v obci J. a žalovanej v 2. rade na Matrike Obecného úradu I. dňa 22. 12. 1992. Dňa 21. 12. 1992 účastníci kúpnej zmluvy podpísali aj návrh na registráciu kúpnej zmluvy.
Zo znaleckého posudku znalkyne PaeDr. E. I. znalkyne z odboru písmnoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorý vo veci podala znalkyňa dňa 20. 7. 2010 bolo preukázané, že podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 21. 12. 1992, na Návrhu na registráciu kúpnej zmluvy z 21. 12. 1992, na Dotazníku a Čestnom prehlásení k registrácii a spoplatneniu zmluvy zo dňa 17. 12. 1992 sú podpismi žalovaných v 1. a v 2. rade ako predávajúcich.
Zo spisu OR PZ v Humennom pod č. k. Č.:V.-XXX/OEK-H.-XXXX bolo preukázané, že účastníci tohto konania boli aj účastníkmi konania vedeného na OR PZ v H.. V tomto konaní žalovaná v 1. rade oznámila, že žalobca sa mal dopustiť podvodu pri predkladaní listín na vykonanie záznamu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vo vzťahu k rodinnému domu č. s. XX v obci J.. Tomuto konaniu predchádzalo konanie na Obvodnom oddelení PZ I. pod sp. zn. Č.: V.-XX/XX-V.-I.-XXXX.
V konaní bola vypočutá svedkyňa O. C., W.. J. (matrikárka Obecného úradu J.), ktorú navrhol vypočuť žalobca. V čase spísania kúpnopredajnej zmluvy túto funkciu nevykonávala. Svedkyňa osvedčila pred súdom úkon overenia podpisu žalovanej v 1. rade a to dňa 22. 12. 1992. Žalovaná v 1. rade napriek
údajom tam uvedeným, z ktorých vyplýva, že bol overený podpis žalovanej v 2. rade, poprela, že by podpis bol jej vlastný.
V rámci vykonávaného dokazovania bol aj vypočutý ako svedok advokát JUDr. N. D., ktorý potvrdil, že kúpnu zmluvu zo dňa 21. 12. 1992, ako aj návrh na registráciu kúpnej zmluvy spísal osobne vo svojej advokátskej kancelárii, o čom svedčí pečiatka a podpis na pripojenej pečiatke advokátskej kancelárie. Svedok potvrdil, že podpisom listiny plnomocenstva udeleného advokátovi a listiny - Návrh na registráciu kúpnej zmluvy ho všetci účastníci kúpnej zmluvy splnomocnili na uzavretie kúpnej zmluvy a podanie návrhu na registráciu kúpnej zmluvy. S poukazom na obsah kúpnej zmluvy svedok s istotou potvrdil, že plnomocenstvo podpísali účastníci zmluvy v jeho advokátskej kancelárii, o čom svedčí aj text v kúpnej zmluve v čl. VIII. zmluvy.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153 O. s. p. ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 97 ods. 1 O. s. p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
V súlade s vykonaným dokazovaním a berúc v úvahu právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 18. 9. 2013 súd konštatuje, že žalobca nepreukázal zákonom požadované predpoklady vydržania.
Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia vlastníctva k rodinnému domu č. súp. XX vrátane vedľajších stavieb postaveného na pozemku parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXX v kat. úz. J. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a žalovanými ako predávajúcimi dňa 21. 12. 1992. Predmetnú kúpnu zmluvu spísal advokát S.. N. D.. V konaní bolo preukázané, že napriek spísaniu návrhu na registráciu predmetnej kúpnej zmluvy na Štátne notárstvo v H., ktorý návrh taktiež spísal vyššie uvedený advokát, tento návrh spolu s kúpnou zmluvou a príslušnými listinami nebol podaný na registráciu kúpnej zmluvy. V priebehu konania bolo preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 12. 1992 nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny žalobcom žalovaným. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol dobromyseľný, zmluvu uzatvoril v dobrej viere, pretože jej cieľom bolo
zosúladiť faktický a právny stav k predmetnému rodinnému domu. Od uzavretia zmluvy začal v rodinnom dome vykonávať rekonštrukčné práce, modernizovať ho, finančne do jeho rekonštrukcie investovať svoje vlastné finančné prostriedky. Pokiaľ žalované namietali pravosť svojich podpisov, poukázal na výsledky dokazovania - grafologické znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynula pravosť podpisov žalovaných na uzavretej kúpnej zmluve a príslušných listinách.
Vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Medzi základné predpoklady vydržania patrí: a/ spôsobilý subjekt, b/ spôsobilý predmet držby, c/ dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, d/ oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, e/ uplynutie vydržacej doby. Právne následky vydržania pritom nastávajú len vtedy, ak sú zároveň splnené všetky jeho podmienky.
Právna úprava týkajúca sa inštitútu vydržania bola v právnom poriadku na Slovensku za posledné obdobia upravená Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb., Občianskym zákonníkom č. 40/1964 Zb. (vydržanie neupravoval), zák. č. 131/1982 Zb. a súčasná úprava vydržania bola zavedená zák. č. 509/1991 Zb. účinná od 1. 1. 1992, ktorá obnovila tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Touto právnou úpravou sa v súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam umožnilo započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. 1. 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou.
Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení zo dňa 18. 9. 2013 sp. zn. XCo/XXX/XXXX. V tomto uznesení odvolací súd konštatoval, že so záverom prvostupňového súdu o splnení jedného zo základných predpokladov vydržania a to predpokladu oprávnenej, t. j. dobromyseľnej držby sa v súvislosti so zisteným skutkovým stavom nemožno stotožniť. V konaní bolo preukázané, že kúpna zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá v r. 1992, ktorá na svoju platnosť a účinnosť vyžadovala registráciu štátnym notárstvom. V súlade s Občianskym zákonníkom platným do 31. 12. 1992 sa vyžadovalo pri prevode nehnuteľnosti prevedenie registrácie takejto zmluvy orgánom na to príslušným v danom období do 31. 12. 1992 v súlade s ust. § 47 ods. 2 štátne notárstvo. Napriek preukázaniu návrhu na registráciu kúpnej zmluvy, ktorú listinu podpísali všetci účastníci tejto zmluvy, táto kúpna zmluva s príslušnými listinami nebola predložená Štátnemu notárstvu v H. na prevedenie registrácie. Naviac v priebehu dokazovania bolo preukázané, že žalobca nezaplatil žalovaným kúpnu cenu, táto okolnosť svedčí o tom, že žalobca potom nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom rodinného domu. Pokiaľ žalobca po poučení v súlade s poučením súdu v súlade s ust. § 120 O. s. p. navrhol pred ukončením dokazovania ešte vykonať výsluch manželky žalobcu, dovypočuť žalobcu, resp. aj vykonať konfrontáciu účastníkov konania na okolnosti vyplatenia kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť, súd takýto návrh odmietol z nasledovných dôvodov: V konaní bolo preukázané, že žalobca k otázke vyplatenia kúpnej ceny za predmet kúpy uviedol, že kúpnu cenu vyplatil vo výške 150.000,-- Sk žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade vo výške 50.000,--Sk v predmetnom rodinnom dome. V konaní orgánov činných v trestnom konaní z výpovede manželky žalobcu vyplýva, že kúpna cena tak ako bola uvedená v kúpnej zmluve zo dňa 27. 12. 1992 nebola predávajúcim vyplatená. Zároveň uviedla, že nevyplatili kúpnu cenu s manželom, teda žalobcom aj preto, že sa tak medzi sebou ako matka so synom a sestra s bratom dohodli, doposiaľ od nich tieto peniaze ani nepožadovali. Taktiež uviedla, že finančné prostriedky v tom čase na zaplatenie nemali, nakoľko dokončovali rodinný dom a vynakladali naň finančné prostriedky (výpoveď zo dňa 2. 2. 2007).
Súd na základe týchto zistení potom už nepristúpil na návrh žalobcu a nevykonal navrhované dokazovanie, pretože nevyplatenie kúpnej ceny bolo v konaní dostatočne preukázané. Na týchto zisteniach by už nič nezmenilo ani navrhované vypočutie manželky žalobcu, resp. dovypočutie žalobcu, prípadne konfrontácia účastníkov. Na tieto zistenia nemali vplyv ani výsledky grafologického znaleckého dokazovania, ktoré preukázali pravosť podpisu žalovaných na kúpnej zmluve a ďalších listinách súvisiacich s jej uzatvorením.
Dobrá viera držiteľa sa posudzuje objektívne, t. j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Žalobca ako je vyššie v odôvodnení uvedené, mal vedomosť aj po nasťahovaní do rodinného domu, ku ktorému došlo v roku 1998 (až po šiestich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy), že kúpnu cenu za rodinný dom nevyplatil.
Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišovacím kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva. V danom prípade žalobca nepreukázal také okolnosti, z ktorých je možné usudzovať o jeho dobromyseľnosti, okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia predmetného rodinného domu. Skutočnosť, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny, musela v prípade žalobcu vyvolať pochybnosť o tom, že mu predmet kúpnej zmluvy právom patrí. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní protiprávne. Súd preto dospel k záveru o nesplnení dobromyseľnosti žalobcu, jednej z podmienok vydržania vlastníckeho práva. O tom, že žalobca nemohol nadobudnúť presvedčenie, že mu sporná nehnuteľnosť patrí, svedčí aj výpoveď jeho manželky u orgánov činných v trestnom konaní k otázke vyplatenia kúpnej ceny.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX zo dňa 10. decembra 2008).
Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal základné predpoklady vydržania a preto žalobu o určenie vlastníctva k rodinnému domu č. súp. XX evidovanému v obci J., ktorý mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi zo dňa 21. 12. 1992 zamietol a vyhovel vzájomnému návrhu žalovaných v 1. a v 2. rade a určil, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi tohto rodinného domu v podieloch ako ich nadobudli v dedičskom konaní po nebohom otcovi a manželovi žalovanej v 1. rade v konaní Štátneho notárstva v H. A..
Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznáva. V súlade s týmto ustanovením súd rozhodol z dôvodu, že účastníkmi konania sú najbližší príbuzní matka a jej syn a brat a sestra, ktorých rodinné vzťahy boli týmto a inými vyšetrovacími konaniami značne narušené, čo neprispeje spoločnému spolužitiu v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania. V rodinnom dome býva spoločne žalobca s rodinou a žalovaná v 1. rade a preto súd nepriznaním trov konania úspešným účastníčkam má úmysle prispieť k eliminácii napätia a rozporov medzi rodinou. Nesporne dôležitým hľadiskom sú aj finančné podmienky účastníkov konania a doterajšie investície žalobcu do predmetného rodinného domu.
Aj v časti trov konania, ktoré vznikli Slovenskej republike na znaleckom dokazovaní sa súd spravoval týmto hľadiskom a náhradu trov konania Slovenskej republike nepriznal.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
(2) Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).