Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1843-2012.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Subarea
10Er/1843/2012
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: SR, Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, Prievozská 32, Bratislava, IČO:17 331 927 proti povinnému: xido, s.r.o., Sigetská 1685/16, Sládkovičovo, IČO:36 311 642 o zaplatenie 1500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Renému Matuškovi, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Mariánska 35 náhradu trov exekúcie vo výške 3,36 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 1500 €, keď poukázal na vykonateľné rozhodnutie K/0158/08/12 zo dňa 14.8.2012, ktoré vydal oprávnený.
Súdny exekútor JUDr. René Matuška, Exekútorský úrad so sídlom Prievidza, Mariánska 35 (ďalej i exekútor) požiadal tunajší súd o udelenie poverenia.
Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.1.2014 exekútor postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný.
Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
Podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Exekútor Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2, 3 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom 348/2011 Z.z. účinná od 1.1.2012 v citovanom ustanovení § 47 ods. 3 Exekučného poriadku zakotvila, že súdny exekútor má do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy bolo zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu sú však vylúčené, keďže súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Súdny exekútor, ktorému bol doručený návrh na vykonanie exekúcie, nie je oprávnený po začatí exekučného konania, avšak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie realizovať jednotlivé úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Jeho oprávnenia v tejto fáze exekučného konania sa sústredia výlučne na odstránenie prípadných vád návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 Exekučného poriadku) a následne na predloženie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Samotná podstata poverenia na vykonanie exekúcie totiž spočíva v tom, že pred jeho vydaním exekučný súd v intenciách § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie i exekučného titulu so zákonom a až vydanie poverenia na vykonanie exekúcie i exekučného je pre súdneho exekútora definitívnym autoritatívnym oprávnením na realizáciu samotnej exekučnej činnosti (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2009, sp.zn. III: ÚS 52/09). Pokiaľ však ide o náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, ust. § 47 ods. 3 Exekučného poriadku výslovne zakotvuje, že súdny exekútor má do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 4.12.2012, kedy bol exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súd rešpektujúc dispozičné právo oprávneného, ktoré prejavil v podaní zo dňa 202.12.2013 a ktorým vzal návrh na vykonanie exekúcie späť, exekučné konanie v zmysle § 38 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil.
Exekútor v podaní, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: náhrada hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky č 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej od 1.5.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 2,80 €(2x poštovné, á 1,40 €) vo výške 2,85 € (poplatky na spis), DPH vo výške 1,13 €. Teda celkovo vyčíslil trovy exekúcie sumou 6,78 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Z tohto pravidla, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný, existujú dve výnimky, kedy trovy znáša oprávnený. Prvá je, keď prišlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), kedy existuje možnosť uložiť povinnosť hradiť trovy oprávnenému a druhá situácia, kedy je povinnosť zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie nastane vtedy, ak je preukázané, že povinný je nemajetný (§203 ods. 2 Exekučného poriadku). V danom prípade sa súd musel zaoberať otázkou, či zastavenie nezavinil oprávnený, a teda či nie je povinný znášať trovy. Súd dospel k záveru, že oprávnený vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trova svojim konaním (späťvzatím návrhu) spôsobil zastavenie konania. Súd taktiež poznamenáva, že povinného nie je možné zaviazať k úhrade trov, keďže tento bol ex offo vymazaný z obchodného registra a prestal byť subjektom práva.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd zaviazal k náhrade trov oprávneného, nakoľko tento zavinil zastavenie exekučného konania, keď vyvinul konanie smerujúce k zastaveniu konania a na jeho popud bolo exekučné konanie zastavené.
Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné vo výške 2,80 €. Súd ďalej priznal náhradu DPH vo výške 0,56 € (20% DPH zo sumy 2,80 €). Celkovo tak priznal náhradu trov exekúcie vo výške 3,36 €. V intenciách vyššie uvedeného odôvodnenia a v zmysle § 47 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor nemá nárok na náhradu iných trov, iba za náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov, teda za poštovné za žiadosť o udelenie poverenia prípadne za odstránenie istých nedostatkov žiadosti. Iné poštovné nie sú účelne vynaložené, keďže sa robia až po ukončení exekučného konania.
Súd nepriznal exekútorovi ním vyčíslenú náhradu hotových výdavkov vo výške 2,85€ za poplatky na spis, nakoľko tieto poplatky nie sú účelne vynaloženými výdavkami, keďže jediné účelne výdavky potrebné k vymáhaniu pohľadávky, resp. k žiadosti o udelenie poverenia je poštovné za týmto účelom. Poplatky vedené s evidenciou či zakladaním spisu, sú poplatky, ktoré by exekútor mal znášať na vlastné náklady, nakoľko sú súčasťou jeho práce a zarátavať výdavky na určitý spotrebný materiál (papier, toner), ktoré sú spojené s vymáhaním pohľadávok a exekúciou ako takou, nie je určite možné subsumovať pod výdavky v zmysle § 22 citovanej vyhlášky.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať v 3 vyhotoveniach odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.