Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16C-102-2013.pdf
PDF · 91.83 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO 36 789 615 proti odporcovi C. Q., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom C., Y. XXX/XX, o zaplatenie 475,19 eur s príslušenstvom a iné takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 451,38 eur a náhradu trov konania vo výške 114,23 eur k rukám ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 475,19 eur. Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 12.9.2010 zmluvu o revolvingovom úvere. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške dohodnutého kreditného limitu v sume 380 eur zo strany navrhovateľa odporcovi prostredníctvom úverovej karty „Premia“. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj úverové podmienky navrhovateľa a metodická príručka ku kreditnej karte so sadzobníkom poplatkov a odmien. V súlade s takto uzavretou zmluvou navrhovateľ poskytol a odporca čerpal dohodnutým spôsobom revolvingový úver. Odporca si však neplnil svoje zmluvné povinnosti a riadne včas čerpaný revolvingový úver nesplácal, a preto navrhovateľ zosplatnil celý úver a odporcu vyzval na jeho zaplatenie. Odporcovi tak vznikla povinnosť uhradiť dlžnú čiastku tvorenú dlžnou istinou čerpaného úveru, zmluvnými úrokmi, poplatkami, zmluvnou pokutou a sankčným úrokom.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1 000 eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil, vyplýva nasledovné:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvoril dňa 12.9.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi bezúčelový, revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 380 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, pričom výška splátky bola zmluvne dojednaná na 4 % z dlžnej čiastky. Účastníci zmluvy si súčasne dojednali ročnú úrokovú sadzbu vo výške 26,28 %.
Podľa predloženej histórie vykonaných operácií odporcu, odporca vyčerpal peňažné prostriedky revolvingového úveru v celkovej sume 371,27 eur, a to 3 výbermi z bankomatu /5.10.2010, 8.10.2010, 11.10.2010/ a 17 platbami kartou /2x 5.10.2010, 3x 6.10.2010, 2x 7.10.2010, 3x 8.10.2010, 4x 9.10.2010, 4x 10.10.2010/. Z predloženého prehľadu ďalej vyplýva, že na čerpaný revolvingový úver odporca navrhovateľovi nič nezaplatil.
Listom zo dňa 28.6.2010, daným pošte na prepravu podľa podacieho hárku dňa 30.6.2011, oznámil navrhovateľ odporcovi, že došlo zosplatneniu celého jeho dlhu z revolvingového úveru a vyzval ho na zaplatenie 477,19 eur do 15 dní.
V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver na základe zmluvy o úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporca je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 12.9.2010 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
Podľa § 2 písm. a), b), d), e), i), j), l) zák. č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého navrhovateľ vytvoril pre odporcu rámec revolvingového úveru a z tohto mu umožnil čerpať. Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Odporca sa zmluvne zaviazal čerpaný úver splácať navrhovateľovi riadne a včas pravidelnými mesačnými splátkami spolu s úrokom 26,28 % ročne.
Zo splátkového kalendára k predmetnému revolvingovému úveru vyplýva, že odporca vyčerpal peňažné prostriedky revolvingového úveru v celkovej sume 371,27 eur, a to 3 výbermi z bankomatu /5.10.2010, 8.10.2010, 11.10.2010/ a 17 platbami kartou /2x 5.10.2010, 3x 6.10.2010, 2x 7.10.2010, 3x 8.10.2010, 4x 9.10.2010, 4x 10.10.2010/. Z predloženého prehľadu ďalej vyplýva, že na čerpaný revolvingový úver odporca navrhovateľovi nič nezaplatil. Takto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi čerpanú sumu finančných prostriedkov v sume 371,27 eur spolu s úrokom vo výške 26,28 % p.a., ktorý je vyčíslený za dobu do zosplatenia úveru v celkovej výške 80,11 eur.
Na základe vyššie uvedeného súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 451,38 eur (istina + vyčíslený úrok) do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 10,81 eur, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si zmluvnú pokutu účastníci v zmluve o revolvingovom úvere písomne dojednali, tak ako to vyžaduje § 544 Občianskeho zákonníka a v súlade so zásadami poctivosti. Zmluvná pokuta je upravená v hlave 13 § 3 úverových podmienok, a nie priamo v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľská zmluva, obzvlášť ak sa jedná o formulárovú zmluvu, musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľná, prehľadná a logicky usporiadaná. Taktiež v spotrebiteľských zmluvách majú obchodné podmienky slúžiť predovšetkým k tomu, aby sa do každej zmluvy nemuseli prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby boli do nich dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, ako napr. zmluvná pokuta a o ktorých predpokladá, že pravdepodobne pozornosti spotrebiteľa uniknú. Ak tak aj dodávateľ spraví, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nie je možné priznať právnu ochranu.
Z uvedeného vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv nemôže byť zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou všeobecných obchodných podmienok, resp. úverových podmienok, ktoré tiež majú tento charakter, ale len samotnej zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že v danej veci vo formulárovej zmluve o úvere je malým, takmer
nečitateľným písmom predtlačené, že spotrebiteľ sa oboznámil s úverovými podmienkami, súhlasí s nimi a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. S poukazom na tieto závery, súd navrhovateľovi uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá nie je súčasťou samotnej zmluvy, nepriznal.
Rovnaký záver sa týka aj navrhovateľom požadovaných poplatkov za výbery z bankomatu a poplatkov za výpisy z účtu. Uvedené poplatky taktiež nie sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a súd navrhovateľovi nepriznal právo na ich zaplatenie z rovnakých dôvodov, ktoré už uviedol pri uplatnenom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti účastníkov vo veci. V danej právnej veci bol v konaní pomerne úspešnejší navrhovateľ, keď súd vyhovel jeho návrhu v časti o zaplatenie 451,38 eur s príslušenstvom a zamietol ho v časti o zaplatenie 23,81 eur. Pomer úspechu navrhovateľa predstavuje 90 % (451,38 eur priznané - 23,81 eur zamietnuté = 427,57 eur, čo v pomere k predmetu konania 775,19 eur predstavuje 90 %/. Súd preto v rozsudku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 114,23 eur, čo predstavuje 90 % z celkových trov konania navrhovateľa, ktoré predstavovali v časti 28,50 eur zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania a v časti 98,42 eur trovy právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.