Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-9-2013.pdf
PDF · 100.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: B. Á., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: Y. L.Č., občianka X., bytom F., Q. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Alojzom Markechom, advokátom so sídlom Piešťany, Teplická č. 121 a G.. F. Á., občan X., bytom F., S. XX/XXX o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Otcovi dieťaťa sa zvyšuje vyživovacia povinnosť k mal. B. A.. XX.XX.XXXX z doterajších 250 Eur mesačne, z ktorej sumy bol otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred sumu 165 Eur k rukám matky a vždy do 15. dňa v mesiaci vopred sumu 85 Eur na tvorbu úspor pre mal. dieťa, na účet mal. dieťaťa zriadený v jeho prospech v S., Y..X.., pobočka F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, na 335 Eur mesačne, z ktorej sumy je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred sumu 250 Eur k rukám matky a vždy do 15. dňa v mesiaci vopred sumu 85 Eur na tvorbu úspor pre mal. dieťa, na účet mal. dieťaťa zriadený v jeho prospech v S., Y..X.., pobočka F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu, s účinnosťou od 01.02.2013.
Dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2013 do 31.01.2014 pre mal. B. vo výške 1020 Eur súd otcovi povoľuje splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 40 Eur až do úplného vyrovnania dlhu tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto sa v časti o výživnom pre mal. B. zmeňuje rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/66/2008-158 zo dňa 08.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/86/2010-194 zo dňa 28.09.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/66/2008-198 zo dňa 09.11.2010.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k mal. B. na 335,- eur mesačne, pričom z tejto sumy výživného bude otec povinný poukazovať 250,- eur k jej rukám a 85,- eur na tvorbu úspor na účet mal. dieťaťa zriadený v S., Y..X.., pobočka F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu, s účinnosťou od podania návrhu.
Otec dieťaťa súhlasil so zvýšením vyživovacej povinnosti mesačne na 195 ,- eur bežné výživné a 90,- eur na tvorbu úspor.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil vyjadrenia otca a matky , žiadosť o rozšírenie petitu zo dňa 10.06.2013, zmluvu o obstaraní zájazdu, oznámenia o poplatkoch , listinné
dôkazy na preukázanie nákladov na bývanie, faktúru za služby pevnej siete, potvrdenia od Y., J., O., E., X. S., potvrdenia o príjme matky , potvrdenia o príjme otca, rozpisy nákladov, potvrdenia od W., listinné dôkazy na preukázanie nákladov na kurz AJ , ŠJ, potvrdenia a správy od ÚPSVaR Piešťany, zoznamy vecí kúpených otcom, poistky, ako i ostatný obsah spisu.
Takto bolo súdom zistené, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany otca k mal. dieťaťu upravovaná rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/66/2008-158 zo dňa 08.12.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/86/2010-194 zo dňa 28.09.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/66/2008-198 zo dňa 09.11.2010.
Matka dieťaťa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že je rozvedená , býva sama s dcérou v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, za náklady na bývanie mesačne uhrádza 200 - 220 eur. Pracuje ako S.-M. F. s priemerným mesačným zárobkom v čistom do XXX B., poberá prídavok na dieťa XX eur, daňový bonus na dcéru, iný príjem nemá žiaden. Dlhy nemá žiadne, majetok výraznejšej hodnoty okrem bytu, v ktorom toho času býva, nevlastní , má ešte vo vlastníctve osobný automobil zn. I. I., H..Q.. XXXX. Matka dieťaťa ďalej uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť tak , ako má súdom stanovené, nad rámec výživného dcére neprispieva, zakupuje jej však v čase Vianoc darčeky, s dcérou sa teraz nestretáva už dva roky, vidí sa s ňou iba náhodou. Uviedla, že chce , aby zostal styk neobmedzený, nevie ako docieliť , aby sa dcéra s otcom stretávala, dcéru neovplyvňuje . Psychologička T.. E. sa snažila tento problém aj riešiť, ale dcéra s ňou odmietla komunikovať. Iné vyživovacie povinnosti okrem dcéry B. nemá žiadne. Záverom matka uviedla , že od posledného rozhodovania došlo k takmer 100% nárastu príjmu u otca dieťaťa, čo považuje za výraznú zmenu pomerov na strane otca dieťaťa, zatiaľ čo u nej k výraznej zmene príjmu nedošlo.
Mal. B. má 9 rokov, navštevuje 4. ročník na ZŠ. Mal. B. navštevuje ŠKD , kde matka uhrádza 8,50 eur mesačne a ŠJ , kde matka uhrádza cca 25,- eur mesačne . Z výpovede matky na pojednávaní dňa 12.06.2013 vyplynulo, že dcéra navštevovala jazykovú školu od druhého ročníka ZŠ, teraz dva mesiace nechodí, prerušila to, nakoľko chce ísť do inej jazykovej školy, mesačne tu platila okolo 45 eur. Z vyjadrenia matky následne vyplynulo, že mal. B. navštevuje kurz AJ , kde uhrádza 25,- eur mesačne. Mal. B. má viac rokov, vždy na jar a na jeseň , problémy s alergiou na slnko, matka dcére zakupuje krémy s vysokým ochranným faktorom v lekárni. Z výpovede matky vyplynulo, že s atopickým ekzémom dcéra nemá problémy už asi dva roky, dcéra má ďalej už viac rokov plochú nohu, ale nemá s týmto zvýšené výdavky.
Otec dieťaťa uviedol, že je rozvedený, býva sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, mesačne uhrádza za náklady na bývanie cca 220 eur. Pracuje ako P. O. s priemerným mesačným zárobkom v čistom vo výške XXXX eur, plus má k tomu odmeny, ale tie nie sú nárokovateľnou časťou platu, môže ich mať , ale aj nemusí. Otec ohľadom cestovných náhrad uviedol, že tieto mu zamestnávateľ poskytuje, keď ide na služobnú cestu , napr. v 10/2013 vôbec nebol na služobnej ceste, v 11/2013 bol jeden týždeň, v 12/2013 vôbec nebol na služobnej ceste, v 01/2014 bol jeden deň a vo 02/2014 by mal byť jeden deň na služobnej ceste, toto sa ale do príjmu nezapočítava. Spláca rodičom peniaze, ktoré si od nich požičal v roku 2011 vo výške 10 000 eur, spláca im to od januára 2013 po 200 eur mesačne, peniaze si požičal z dôvodu, aby mohol vyplatiť v rámci vysporiadania BSM aj podielového spoluvlastníctva bývalú manželku. Okrem bytu, ktorý má v osobnom vlastníctve a v ktorom aj toho času býva, iný majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní . Otec uviedol, že k dcére si riadne plní vyživovaciu povinnosť, ako má súdom stanovené, do septembra 2011 , dokedy sa s dcérou stretával, dcére zakupoval veci, zoznam súdu predložil a nie je to ešte zďaleka všetko, na Vianoce 2012 si síce darčeky prevzala, ale sa na neho ani nepozrela a v januári 2013 si darčeky odmietla prevziať. Otec na pojednávaní dňa 12.06.2013 uviedol, že neplatí len bežné výživné a úspory, ale spláca aj zameškané výživné, mesačne teda zasiela matke 382 eur, v čom už je zahrnuté aj to zameškané výživné, splácanie zameškaného výživného mu končí niekedy v lete 2013. Od 4. septembra 2011 sa s dcérou nestretáva , má snahu sa s dcérou stretávať, bohužiaľ dcéra je vychovaná tak , ako je vychovaná, odmieta sa na neho pozrieť, aj s ním vôbec komunikovať, tvárou sa dcéra otočí k matke a jediná veta ktorú povie je: „Choď preč, nechcem ťa vidieť.“. Je toho názoru, že dcéra je vychovávaná proti nemu a jeho rodine zo strany matky, keď bol dcéru v decembri 2012 pozrieť v škole, najskôr keď ho zbadala , sa na neho usmiala a až následne reagovala , ako už uvádzal, takže je toho názoru , že takéto chovanie má naučené, nie je to prirodzené. Okrem dcéry B. iné deti nemá žiadne. Záverom otec uviedol, že má pridelené služobné vozidlo aj služobný mobil a má aj súkromný mobil.
Kolízny opatrovník uviedol , že zvýšenie výživného je v prospech mal. dieťaťa, súhlasia, aby sa stanovilo výživné a na tvorbu úspor oddelene. Čo sa týka konkrétnej sumy toto už ponechávajú na úvahe súdu, vyjadrovať sa nebudú.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázaného príjmu povinného rodiča (objektivizáciu výživného) náš zákon nepozná. Uplatňuje sa napríklad v Rakúsku. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane oprávneného zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Na druhej strane - pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zák. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov.
Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods. l O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následkom zročnosť celého plnenia.
V danom prípade bolo súdom zistené, že mal. B. v čase posledného rozhodovania o výživnom, resp. v čase rozhodovania okresného súdu v decembri 2009 mala 5 rokov a navštevovala MŠ, v čase rozhodovania krajského súdu v septembri 2010, kedy bolo potvrdené rozhodnutie súdu 1. stupňa v napadnutej časti bežného výživného , však mal. B. navštevovala už 1.ročník na ZŠ a mala zdravotné problémy, s čím mala matka v tom čase zvýšené výdavky, t. č. má mal. B. 9 rokov, navštevuje 4. ročník na ZŠ, zdravotné problémy vážneho charakteru, s ktorými by boli zvýšené výdavky, nemá žiadne. K zmene pomerov u mal. B. možno povedať , že dochádza priebežne, s poukazom na to, že B. je staršia , fyzicky vyspelejšia, pričom potreby mal. dieťaťa rastú úmerne s jeho vekom. Matka dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. B. iné vyživovacie povinnosti
nemala žiadne, dosahovala v tom čase priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške XXX,- eur. Toho času matka okrem mal. B. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne , dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške XXX,- eur, v čom už je zahrnutý aj daňový bonus , ktorý matka na dcéru poberá. Matka poberá prídavok na dcéru XX,XX eur mesačne. Matka za náklady na bývanie mesačne uhrádza 200 - 220 eur, má vo vlastníctve byt, v ktorom toho času býva, a ďalej osobný automobil zn. I. I., H..Q.. XXXX. Otec dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom okrem mal. B. iné vyživovacie povinnosti nemal žiadne , dosahoval v tom čase priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške X.XXX,- eur. t.č. otec dieťaťa okrem mal. B. iné vyživovacie povinnosti nemá žiadne , dosahuje priemerný mesačný zárobok v čistom vo výške X.XXX,- eur, pričom zamestnávateľ otcovi poskytuje cestovné náhrady, keď tento ide na služobnú cestu . Otec za náklady na bývanie mesačne uhrádza cca 220 eur, okrem bytu, ktorý má v osobnom vlastníctve a v ktorom aj toho času býva, iný majetok výraznejšej hodnoty žiaden nevlastní .
Súd prihliadal pri rozhodovaní na odôvodnené potreby mal. dieťaťa , ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov mal. dieťaťa , ktoré zdieľa životnú úroveň svojich rodičov. I keď otec uvádzal, že spláca rodičom peniaze, ktoré si od nich požičal za účelom vyplatenia bývalej manželky v rámci vysporiadania BSM aj podielového spoluvlastníctva po 200 eur mesačne, má mesačné výdavky na stavebné sporenie 300,- eur , sporiaci účet 1.370,- eur ročne , tu je potrebné poukázať na to , že prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Otcovi dieťaťa súd zvýšil vyživovaciu povinnosť k mal. B. z doterajších 250,- eur mesačne na sumu 335,- eur mesačne , konkrétne čo sa týka výživného , ktoré otec bol zaviazaný prispievať k rukám matky , z doterajších 165,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne, poukazujúc pritom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd mal v konaní za preukázané , že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane otca dieťaťa k výraznej zmene pomerov, došlo k nárastu jeho príjmu, pričom príjmy otca počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené , v súlade s ustanoveniami § 62 ods. 2 a § 75 ods. l Zákona o rodine - poukazujúc na odôvodnené potreby mal . B. , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. V danom prípade je potrebné zdôrazniť , že v zmysle § 62 ods. 2 Zák. o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb dieťaťa. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, pričom príjmy matky počas predmetných období sú vyššie podrobne uvedené. Súd dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa prispievať na výživné mal. B. vyššie uvedenou sumou , keď rovnako ako v čase posledného rozhodovania o výživnom , tak i t.č. súd zaviazal otca poukazujúc na obsah § 63 ods. 3 Zák. o rodine prispievať mal. B. na tvorbu úspor 85,- eur mesačne na účet mal. dieťaťa zriadený v jeho prospech v S., Y..X.., pobočka F., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom na nakladanie s prostriedkami na účte mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Vyživovacia povinnosť otca k mal. B. bola zvýšená s účinnosťou od 01.02.2013 v zmysle návrhu matky dieťaťa , a to od podania návrhu matkou na súd, poukazujúc pritom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine . Dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2013 do 31.01.2014 pre mal. B. vo výške 1.020,- Eur / 85,- eur x 12 mesiacov / súd otcovi povolil splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 40,- eur až do úplného vyrovnania dlhu tak , že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia /§ 160 ods. l O.s.p./.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (trojmo).
Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka
- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
- čoho sa odvolateľ domáha
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.