Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-207-2013.pdf
PDF · 87.56 KB
No categories available
7C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľky : Q. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom v D., F. R. XXXX, zastúpená Mgr. Ivicou Šišolákovou, advokátkou, so sídlom v Galante, Nová Doba 920/5 proti odporcovi : O. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., F. R. XXXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 120,- € vždy do 20.dňa v mesiaci bežného roku počnúc dňom 01.11.2013.
Zročné výživné od 01.11.2013 do 31.01.2014 vo výške 360 € súd umožňuje odporcovi splácať á 30 € mesačne spolu s bežným výživným najneskôr do 20. dňa toho ktorého mesiaca v roku počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 557,67 €, k rukám Mgr. Ivici Šišolákovej, advokátke, so sídlom v Galante,
odôvodnenie:
Návrhom, došlým na súd dňa 23.10.2013 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia výživného vo výške 120 € mesačne odo dňa podania návrhu na súd vždy do 15-eho dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že vyživovaciu povinnosť voči jej osobe si plní iba matka, ktorá sa zároveň stará o domácnosť, napriek skutočnosti, že v spoločnej domácnosti žije s oboma rodičmi, ktorí sú v súčasnosti v rozvodovom konaní. Matka navrhovateľky je zamestnaná v ZSSK a.s., ako obchodný referent s priemerným mesačným príjmom vo výške 630,-€. Odporca je zamestnaný v ZSSK CARGO Slovakia, ako sprievodca nákladných vlakov, s priemerným mesačným príjmom 550,-€ - 600,-€. Odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči súrodencovi - bratovi navrhovateľa. Navrhovateľka v čase
podania návrhu navštevuje 4. ročník Športového gymnázia, Ostredková 10, Bratislava, pričom s predmetným zameraním školy sú spojené aj výdavky na zaobstaranie športového oblečenia a kvalitnej obuvi ( 100,-€ 1x za 2 roky ). Ďalej navrhovateľka uhrádza mesačné náklady na poistné vo výške 30,-€ na kúpu električenky 13,40 € a obedov v škole 45,20 €, na telefón 10,-€ na dochádzku na tréningy 5,-€ a školné. Okrem uvedených bežných platieb vynakladá navrhovateľka výdavky v súvislosti s ošatením a kozmetikou celkovo 200,- € ročne. V tomto ročníku navrhovateľka absolvuje aj stužkovú slávnosť, preto sa na jej prípravu zbierajú platby vo výške 15,-€ mesačne.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
V rámci prípravy konania pred otvorením pojednávania vo veci samej navrhovateľka ústne do zápisnice žiadala zaviazať odporcu výživným vo výške 120,- € počnúc dňom 01.11.2013, keď pôvodne žalovala od podania návrhu, t.j. od 23.10.2013 - v ktorej časti zobrala návrh čiastočne späť, čomu súd vyhovel podľa § 96 ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku ( zákon č. 99/1963 Zb. v platnom znení ).
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to rodným listom navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy navrhovateľkou z 02.09.2013, potvrdením o príjme matky a odporcu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka sa narodila dňa XX.XX.XXXX ako spoločné dieťa odporcu a C. W. nar. XX.XX.XXXX. Dňa 04.02.2014 bol vyhlásený rozsudok sp. zn. 38P 268/13, ktorým súd rozhodol o rozvode rodičov navrhovateľky a schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému Q. W. nar. XX.XX.XXXX, ktoré obsahom bolo aj určenie výživného maloletého Lukáša a to vo výške 150,-€, pričom toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že v súčasnosti je v 4. ročníku športového gymnázia , býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, príjem matky činí približne 620,-€, ktorá pracuje ako obchodná referentka Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.. Navrhovateľka nebrigáduje, pričom má ešte jedného súrodenca maloletého Q. nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka zároveň poukázala na rozhodnutie tunajšieho súdu z 04.02.2014 č.k. 38P 268/2013 , ktorým súd rozhodol o rozvode rodičov navrhovateľky a schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému Q. W., ktorého obsahom bolo aj určenie výživného zo strany otca - odporcu a to vo výške 150,-€, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že čo sa týka výdavkov, tak musí uhrádzať obedy v škole, električenku, trénuje volejbal, je členkou klubu VISTA REAL Pezinok, kde uhrádza členské mesačne v sume 30,-€. Čo sa týka jej zdravotného stavu, tak od základnej školy nosí dioptrické okuliare, od malička je vedená u ortopéda - problémy s kolenami pre rýchly rast. Koncom minulého roka mala mimoriadne výdavky vo výške 300,€ - stužková slávnosť
Z výpovede odporcu vyplynulo, že súhlasil s návrhom navrhovateľky. Poukázal, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Q., v súčasnosti stanovenej súdnym rozhodnutím vo výške 150,-€, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Do súdneho spisu zároveň založil potvrdenie o jeho príjme za rok 2013, ktorý mesačne činí
približne 560,-€. Záverom odporca uviedol, že žiada stanoviť výživné vždy k 20. dňu bežného mesiaca s poukazom na jeho výplatný termín až dňa 15 v mesiaci.
Z prednesu zástupkyne navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu , pričom čo sa týka zročného výživného za obdobie od 01.11.2013 toto navrhuje umožniť odporcovi v splátkach spolu s bežným výživným vo výške á 30,-€ mesačne.
Matka navrhovateľky je zamestnaná v Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., ako obchodná referentka, podľa potvrdenia o príjme z 13.11.2013 vyplynulo, že táto dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume 600,-€, matka navrhovateľky má jednu vyživovaciu povinnosť.
Odporca je zamestnaný v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., ako sprievodca nákladných vlakov. Podľa potvrdenia o prijme z 20.01.2014 vyplynulo, že tento dosahuje priemerný mesačný netto príjem v sume 543,-€ Odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k synovi Lukášovi vo výške 150,- € mesačne.
Predmetom tohto konania je určenie výživného na plnoleté dieťa .
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinní plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičom a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj v vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie, o čom svedčí najrozsiahlejšia úprava, systematické umiestnenie a počet sporov v praxi. Explicitne je vyjadrený zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.
Z uvedeného teda vyplýva, že právo na výživu dieťaťa vzniká jeho narodením a trvá až dokiaľ nie je schopné samo sa živiť. Veková hranica 18 rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Ak teda dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť počas štúdia, ak v ňom dieťa riadne pokračuje. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, táto schopnosť musí byť trvalá, ak je náhodného charakteru - nemožno to považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka navštevuje posledný ročník strednej školy - športového gymnázia a teda sa riadne pripravuje na svoje budúce povolanie, preto súd návrh vyhodnotil ako dôvodný. Takisto mal preukázané, že odporca žiadnym spôsobom neprispel na výživu navrhovateľky - študentky strednej školy. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal z potrieb stredoškoláčky, jej zdravotného stavu , zo životnej úrovni akú zdieľa s rodičmi, t.č. rozvedeným
v spoločnej domácnosti, na príjem matky navrhovateľky ako aj na druhej strane súd vychádzal z príjmu odporcu, jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému Lukášovi, k jeho majetkovým pomerom.
Vzhľadom na uvedené, súd určil výživné vo výške 120,-€ mesačne, ktorú sumu považuje za dostačujúcu odôvodneným potrebám navrhovateľky vzhľadom na zhorauvedné.
Zročné výživné vo výške 360,-€ za obdobie od 01.11.2013 do 31.01.2014 súd povolil odporcovi podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku splácať v 30,-€ mesačných splátkach s poukazom na návrh navrhovateľky, pričom odporca tento návrh nesporoval.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( zákon č. 99/1963 Zb. v platnom znení ), ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Nakoľko účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po danom právnom poučení výslovne vzdali práva podať opravný prostriedok, súd postupoval podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., určil vyživovaciu povinnosť odporcu navrhovateľke, všetko podľa zhora citovaných ustanovení Zákona o rodine ( zákon č. 36/2005 Z. z., v platnom znení ).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu . Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 557,67 €, z toho 2x právny úkon á 237,34 € ( prevzatie
a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 05.02.2014 ) a 1x právny úkon á 59,33 € ( účasť na pojednávaní dňa 16.02.2013 ), 2x režijný paušál á 7,81 eura a 1x 8,04 € (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z., § 10 ods. 1,3, § 14 ods. 1 písm. b/ c/, § 14 ods. 5 písm. b, § 16 ods. 3).
Konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí je zo zákona oslobodené od súdnych poplatkov ( § 4 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Z. b. v platnom znení ), preto súd o uvedenom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia poslednému z účastníkov.