Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-215-2013.pdf
PDF · 89.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/215/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XXX, proti odporkyni Y. R., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., D. XXX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom R., L., nar. X.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľa L. R., nar. XX.XX.XXXX a odporkyne Y. R., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 18.6.2010 v Brezne a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno, vo zväzku 14, ročník 2010, na strane 37, pod poradovým číslom 36, r o z v á d z a.
II. Súd s c h v a ľ u j e nasledovnú rodičovskú dohodu:
1. Maloleté deti R., L., nar. X.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
2. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí, na každé zvlášť, výživným vo výške 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté, nezaopatrené dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
3. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e , tento ponecháva na dohode rodičov.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Štát n e m á právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2013, doplneným dňa 13.1.2014, žiadal, aby súd rozsudkom jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľa zaviazal platením výživného; styk nežiadal upravovať. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 18.6.2010 v Brezne, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú maloletý L., nar. X.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX. Účastníci manželstvo uzatvárali po krátkej trojmesačnej známosti z
obojstrannej citovej náklonnosti. Prvé problémy začali vznikať bezprostredne po uzavretí manželstva. Až po sobáši a spoločnom bývaní navrhovateľ skutočne spoznal povahové črty odporkyne. Podľa navrhovateľa je odporkyňa výbušná a agresívna, dopustila sa voči nemu nevery v dôsledku, čoho navrhovateľ stratil voči nej dôveru. Už viac ako šesť mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ navštevuje štyrikrát do týždňa deti, občas si ich berie aj na víkendy. Na základe uvedeného má za to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, a preto manželstvo ďalej nemôže plniť svoj účel, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom rozvod manželov je aj v záujme maloletých detí.
Odporkyňa ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.
Vo veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 5.2.2014. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinami obsiahnutými v súdnom spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na rozvod manželstva a aj na dôvodoch, ktoré uviedol v písomnom návrhu. Poukázal na to, že krátko po uzatvorení manželstva začali hádky a nedorozumenia, ktoré vznikali najmä z toho, že odporkyňa nadviazala mimomanželskú známosť, čo jej navrhovateľ vyčítal. Priznal, že medzičasom však mimomanželskú známosť nadviazal aj on a v súčasnosti tak nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. S odporkyňou už nebýva v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Maloleté deti sú v starostlivosti odporkyne, pričom táto nebráni navrhovateľovi v stretávaní s nimi. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom navrhol, aby súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti odporkyne a on bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí, na každé zvlášť, výživným v minimálnej výške 27,13 Eur mesačne. Styk nežiadal upraviť.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s rozvodom manželstva a rovnako aj s dôvodmi, ktoré viedli navrhovateľa k podaniu návrhu na rozvod, súhlasí. Potvrdila, že má priateľa, s ktorým sa aj intímne stýka. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, pripojila sa k prednesenému návrhu rodičovskej dohody zo strany navrhovateľa.
Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu v podobe, v akej ju navrhli účastníci, otázku rozvodu manželstva ponechal na úvahu súdu.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 18.6.2010 v Brezne, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brezno, vo zväzku 14, ročník 2010, na strane 37, pod poradovým číslom 36; z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: L., nar. X.X.XXXX a V., nar. X.X.XXXX. Obaja účastníci konania sú slovenskými štátnymi občanmi, slovenskej národnosti, u oboch ide o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko účastníci konania ako manželia mali na adrese: L., D. č. XXX.
Navrhovateľ je toho času nezamestnaný, odo dňa 30.9.2013 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie; nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Odporkyňa je nezamestnaná, na rodičovskej dovolenke; od 02/2011 poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 Eur a prídavok na dieťa vo výške 46,20 Eur.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), k zrušeniu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti.
Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd zistil, že v manželstve došlo k trvalému rozvratu vzťahov, a to tak zo strany navrhovateľa ako aj zo strany odporkyne. Obaja manželia nadviazali mimomanželské vzťahy a odmietajú obnovenie manželského spolužitia. Manželia v súčasnosti spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, na nákladoch takejto domácnosti sa spoločne nepodieľajú a spoločne nevychovávajú maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Manželstvo účastníkov konania tak neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je už len formálnym zväzkom. V nadväznosti na uvedené potom súd manželstvo účastníkov konania ako nefunkčné rozviedol, pričom ako dôvody rozvratu manželstva súd zistil nezhody medzi manželmi vyplývajúce z rozdielnych pováh a neveru najskôr na strane odporkyne a neskôr aj na strane navrhovateľa.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd za súhlasu kolízneho opatrovníka schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne - matky; navrhovateľ - otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich, sumou 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté,
nezaopatrené dieťa vo výške 30% z takto zmeneného životného minima; styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje, tento sa ponecháva na dohode rodičov.
Pri schvaľovaní rodičovskej dohody vo vzťahu k výške výživného súd konštatuje, že takto určená výška výživného v súčasnosti síce nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ale v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý je nezamestnaný a bez príjmu, nie je prispievať maloletým deťom vyšším výživným. V budúcnosti, v prípade ak sa otec zamestná a bude mať pravidelný príjem, bude možné uvažovať o zmene výšky výživného, ktorým je otec povinný prispievať maloletým deťom, a to či už dobrovoľne zo strany otca alebo prostredníctvom návrhu na zvýšenie výživného zo strany matky.
Súd styk navrhovateľa s maloletými deťmi neupravoval, úprava styku nie je žiadaná. Je na účastníkoch konania - rodičoch, aby vzájomný styk otca s maloletými deťmi upravili tak, aby bolo zachované právo maloletých detí na starostlivosť zo strany oboch rodičov, na rovnocenný styk s oboma rodičmi a právo rodiča podieľať sa na výchove maloletých detí tak, aby sa doterajšie vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi zachovali a prehlbovali. V prípade, že otcovi matka nebude umožňovať styk s maloletými deťmi v potrebnom rozsahu, bude to dôvodom pre podanie návrhu na úpravu styku, prípadne aj dôvodom pre zmenu výchovného prostredia.
O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil žiadne okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by priznanie náhrady trov alebo ich časti odôvodnili.
Podľa § 2 ods.2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyslovil, že štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku, navrhovateľ bol od súdnych poplatkov rozhodnutím súdu oslobodený a súd jeho návrhu na rozvod vyhovel. Povinnosť zaplatiť poplatok prípadne jeho pomernú časť odporkyňa v konaní o rozvod manželstva nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.