Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_12C-134-2012.pdf
PDF · 124.35 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/134/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: X. S., bytom A., Z. XXX, zast. JUDr. Ján Čipka, advokát, so sídlom Hnúšťa, Partizánska 197,
proti odporcom: 1. Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o náhradu škody, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 40,54 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 20.6.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5.533,68 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnil tým, že bol ORPZ vyzvaný na vydanie vozidla, ktoré vydal dňa 20.9.2006 vyšetrovateľovi. Vozidlo bolo uložené do úschovy. Z dôvodu skončenia trestného konania ako vlastník predmetu úschovy požiadal o vrátenie vozidla . o vrátení veci súd rozhodol uznesením zo dňa 26.10.2009, právoplatne dňa 5.2.2010, vozidlo mu bolo vydané 21.6.2010. Po jeho vrátení zistil, že je poškodené, jeho cena sa znížila o 4.793 eur podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať, navyše bol povinný platiť povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za roky 2007,2008,200 a 2010 zaplatil 760,68 eura.
V priebehu konania súd pripustil zmenu petitu návrhu, ktorým navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade, aby navrhovateľovi zaplatili sumu 5.533,68 eura s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 8.3.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu ako aj náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Navrhovateľ vydal na základe výzvy vyšetrovateľa vozidlo opísané v návrhu. Motorové vozidlo bolo uložené do úschovy. Vydal ho 20.9.2006 a vozidlo bolo vrátené 21.6.2010. Vozidlo nebolo vrátené v takom stave ako keď ho navrhovateľ odovzdával. Požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku na hodnotu vozidla. Znalec určil, že za obdobie od vydania vozidla do vrátenia vozidla, sa znížila jeho hodnota o 4.793 eur.
Navrhovateľ chcel dočasne odhlásiť vozidlo z prevádzky. Za 4 roky, čo bolo vozidlo v úschove, uhradil povinné zmluvné poistenie vo výške 760,68 eura. Uplatňuje si náhradu škody vo výške 5.553,68 eura. Namietame nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, aj súdu, pretože od vydania vozidla do jeho vrátenia uplynuli 4 roky. Vozidlo bolo držané v úschove, aj keď to nebolo potrebné. Je príčinná súvislosť medzi dĺžkou úschovy a škodou. Spoločnosť CAC leasing Slovakia si neuplatnila v civilnom konaní svoje vlastnícke právo k vozidlu. Orgány činné v trestnom konaní mali možnosť po skončení trestného konania rozhodnúť o tom, že sa vozidlo vráti. Odporca v 1. rade je žalovaný s poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Zákona č. 514/2003. Škoda bola spôsobená v trestnom konaní. Nedôvodné bolo dlhé nevrátenie vozidla. Za to zodpovedá vyšetrovateľ, prokurátor aj súd. Ak nemožno určiť, ktorý orgán má v mene štátu konať, tak je to Ministerstvo spravodlivosti. Zodpovednosť štátu je objektívna zodpovednosť. Opatrovanie vozidla vykonáva polícia. Vozidlo bolo umiestnené v sklade v Zlatých Moravciach. Polícia mala na tento prípad použiť ustanovenie o úschove veci v zmysle OZ. Je na odporcoch ako si to medzi sebou vyporiadajú. Nie je vecou navrhovateľa určovať mieru zodpovednosti tohto ktorého odporcu. Navrhovateľovi bola spôsobená škoda, o vozidlo nebolo riadne postarané, bol povinný platiť zákonné poistenie. Nie je právomocou civilných súdov preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní pri dokazovaní. V tomto konaní namieta nesprávny úradný postup a vtedy civilný súd túto právomoc má. Kedy sa má vec vrátiť upravuje § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Vlastníctvo navrhovateľa k motorovému vozidlu nie je pochybné. Nekúpil ho od páchateľa v trestnom konaní, ale od tretej osoby. Súd 27.8.2008 schválil dohodu o vine a trestne. Nebol dôvod po skončení trestného konania vozidlo držať v úschove. V rámci trestného konania si spoločnosť CaC leasing uplatnila právo na náhradu škody. Posielal 4 žiadosti o vrátenie vozidla. Až po 1 roku po právoplatnom skončení trestného konania, bolo rozhodnuté o vrátení vozidla. Navrhovateľ kúpil vozidlo za 240.000 Sk. Navrhovateľ prevzal vozidlo bez výhrad, lenže potvrdenie o vydaní veci bolo spísané vopred. Zo znaleckého posudku vyplýva technický stav vozidla ako bol zistený znalcom, bola robená fotodokumentácia. Nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní vidí v tom, že ich postup nebol správny pri ochrane a úschove vozidla navrhovateľa, pretože podľa § 94 Trestného poriadku ak nevedia zabezpečiť úschovu, môžu toto zabezpečiť prostredníctvom inej právnickej osoby. Navrhovateľ je vlastníkom vozidla. Jeho vlastnícke právo odvodzuje od originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva kúpnou zmluvou od p. V.. Táto kúpna zmluva bola uzatváraná v zmysle Občianskeho zákonníka, ale p. Starinec uzatváral kúpnu zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, stal sa vlastníkom vozidla, aj keby ho nadobudol od nevlastníka. Vozidlo bolo oprávnene vydané navrhovateľovi, s poukazom na § 97 bolo vrátené tomu kto ho vydal. Ak by aj súd bol toho názoru, že kúpna zmluva je neplatná, poukazoval na § 134 OZ, podľa ktorého navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k vozidlu vydržaním. Správal sa ako vlastník, bol dobromyseľný. Svedčí o tom aj to, že sa domáhal vrátenia vozidla, vozidlo, ktoré bolo v úschove, mu bolo vydané. Toto nespôsobuje prerušenie vydržacej doby, aj keby tak od vydania vozidla do dnešného dňa nikým nebolo uplatňované vlastnícke právo k vozidlu. Nikto v dobromyseľnej držbe navrhovateľa nerušil. V rámci trestného stíhania, konania si otázku vlastníctva vyriešil príslušný orgán ako predbežnú otázku. Poškodená spoločnosť si neuplatnila nárok na vlastníctvo počas trestného konania. Uplatnila si nárok na náhradu škody. Odkázaná bola, aby si uplatnila vlastnícke právo žalobou. Preukázal, že takáto žaloba podaná nebola. Súd by mal rešpektovať vyriešenie otázky vlastníctva k vozidlu. Súd v trestnom konaní si vyriešil predbežnú otázku kto je vlastníkom vozidla. S poukazom na § 159 O.s.p. je súd týmto názorom viazaný aj v konaní o náhradu škody. OS Nitra ustálil, že vlastníkom vozidla je navrhovateľov, uvádzané je to v uznesení o vrátení veci, kde je uvádzané, že vozidlo sa vracia jeho vlastníkovi.
Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu. Motorové vozidlo roč. 2002, odovzdával v r. 2006, teda sa jednalo 4-ročné auto. Keď si išiel auto prevziať, bolo odstavené na zbernom parkovisku, vonku na Obvodnom oddelení polície v Zlatých Moravciach. Bolo obrastené machom. Pneumatiky boli vypustené, neštartovalo. Kolesá sa nekrútili, boli zablokované. Vadné bolo benzínové čerpadlo, zahrdzavené boli brzdy. Vozidlo bolo zanedbané. Nebolo o neho riadne postarané. Pri prevzatí vozidla bol prítomný vyšetrovateľ a znalec. Celé 4 roky vozidlo nevidel, nevedel kde je uložené. Prvýkrát ho videl keď si ho išiel prevziať. Pri vrátení vozidla zápisnica už bola napísaná, pripravená. Nemal možnosť do nej zasahovať, podpísal ju. Znalec prítomný pri odovzdávaní vozidla v r. 2006 nebol. Pri sfunkčňovaní auta vyšetrovateľ nebol prítomný, až následne boli zistené chyby na vozidle. Takže o tomto vyšetrovateľ ani nemohol vedieť.
Zástupkyňa odporcu v 1. rade na pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení k veci. Postup podľa § 4 ods. 2 zák. 514/2003 je daný len vtedy, keď je možno orgán určiť podľa ods. 1, čo nie je tento
prípad. Navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, prokurátora aj súdu. Ak sa to týka viacerých orgánov, toto upravuje § 4 ods. 1 písm. m) zákona, od 1.1.2013 je účinná novela 412/2012 bez prechodných ustanovení, podľa ktorej Ministerstvo spravodlivosti vypadlo zo zastupovania štátu, ak sa to týka trestného konania tak je štát oprávnené zastupovať Ministerstvo vnútra a Generálna prokuratúra. Ministerstvo spravodlivosti zastupuje len vtedy, ak ide o nesprávny úradný postup alebo o nezákonné rozhodnutie súdov. Ministerstvo spravodlivosti nie je orgán oprávnený zastupovať SR v tomto konaní. Nepopiera objektívnu zodpovednosť, avšak musia byť splnené všetky podmienky v zmysle zákona, ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu alebo nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť. Doteraz nebol preukázaný nesprávny úradný postup. Žiadne nezákonné rozhodnutie vydané nebolo. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní, vykonávanie dôkazov, rozhodovania súdov v tejto otázke sú konštantné. Poukazovala na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 31Cdo 57/2005, na rozhodnutie ÚS ČR 2ÚS 299/03.Znaleckým posudkom nie je preukázaná škoda, pretože znalec nebol prítomný v r. 2006 pri vydaní veci a zo zápisnice z r. 2010 nevyplýva, že by existovali na vozidle nejaké závady. Čo sa týka vyjadrenia, že nesprávny úradný postup súdu je v tom, že nebolo rozhodnuté o vydaní veci v období od 27.8.2008 do 26.9.2009, tu poukazovala na § 9 ods. 2 zák. 514/2003, že tu možno vychádzať len z vybavenia sťažnosti alebo rozhodnutia Ústavného súdu alebo Európskeho súdu. Nesúhlasila so vstupnými údajmi znalca, s tým, že znalec ako vstupný údaj vychádzal zo sumy 240.000 Sk, čo bola kúpna cena vozidla a túto použil aj ako hodnotu vozidla po jeho 4 rokoch. S poukazom na § 97 Trestného poriadku, vec sa vracia tomu kto ju vydal. Rozhodnutie o vrátení veci nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré rieši otázku vlastníckeho práva k veci.
Zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení k veci. Návrh považoval za nedôvodný. Doteraz žiadny orgán nerozhodol o tom, že postup vyšetrovateľa bol nesprávny, alebo že jeho rozhodnutie bolo nezákonné, čo je podmienka, ktorá musí byť splnená s poukazom na § 6 zák. 514/2003. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že je vlastníkom motorového vozidla. Je tu pochybnosť, či je navrhovateľ vlastníkom. V trestnom konaní navrhovateľ vedel, že nadobudol vozidlo od nevlastníka. Platí zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Navrhovateľ by mal preukazovať, či bol dobromyseľným držiteľom veci, komu vlastne vznikla škoda. Navrhol návrh zamietnuť. Namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Poukazoval na vyjadrenie vyšetrovateľa zo dňa 9.10.2010, kde je uvádzané, že navrhovateľ neuvádzal žiadne závady na vozidle, keď mu bolo odovzdávané. Navrhovateľ nemohol byť dobromyseľný ani pri najmenšej opatrnosti, vozidlo mu bolo zadržané. Telefonicky kontaktoval spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia a.s., predtým CAC Leasing, ako majú evidované predmetné vozidlo, uviedli mu, že ho majú riadne evidované, navrhovateľ sa s ich spoločnosťou skontaktoval, chcel sa dohodnúť ohľadne vlastníctva k vozidlu, bolo možno opomenuté podanie určovacej žaloby ohľadne vlastníctva k predmetnému vozidlu. Ani jeden z kupujúcich alebo predávajúcich neuzatváral kúpnu zmluvu v zmysle Obchodného zákonníka, ale v zmysle Občianskeho zákonníka. To, že si spoločnosť CAC Leasing neuplatnila žalobou svoje vlastnícke právo voči navrhovateľovi, neznamená zmenu vlastníckeho práva. Navrhovateľ už nie je vlastníkom vozidla, vozidlo bolo následne predávané.
Svedok Ing. Milan Lehman na pojednávaní trval na svojom znaleckom posudku. Uviedol, že boli v Zlatých Moravciach, v Chyzerovciach na odstavnom parkovisku polície. Potom v servise. Fotodokumentáciu vyhotovoval sám. Boli tam prítomní - on, navrhovateľ, niekto z polície, v servise mechanik. Vychádzal z podkladov, ktoré sú uvedené v prílohe k znaleckému posudku. Popísal to, čo zistil na ohliadke. Keď sa cena vozidla určuje spätne, vychádza sa zo všeobecnej obvyklej ceny s predpokladaným technickým stavom vozidla.
Reálny stav vozidla ku dňu 20.9.2006 poznal len tak, že vedel do akej doby platila STK.
Rozdiel v hodnote vozidla ku dňu 20.9.2006 a ku dňu 21.6.2010 aj bez toho, že by došlo k jeho poškodeniu by sa dal určiť výpočtom, ak by sa poškodenie vylúčilo, cena by bola stanovená len na základe kilometrov a veku vozidla, jeho amortizácie. Pri tomto výpočte v znaleckom posudku bola zohľadnená aj amortizácia vozidla.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, odpoveďou k žiadosti o náhradu škody zo dňa 7.1.2011, žiadosťou o podanie správy zo dňa 20.10.2010, uznesením o uložení do úschovy, zápisnicou o vydaní veci, potvrdením o vrátení veci, uznesením o vrátení veci, žiadosťou o vydanie rozhodnutia o vrátenie veci, návrhom na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, žiadosťou o náhradu škody, fotokópiami poštových poukážok, poštovým podacím hárkom, vyjadrením odporcu v 2. rade, trestným oznámením, uznesením o začatí trestného stíhania, uznesením o trestnom stíhaní, uznesením o uložení veci do úschovy, rozsudkom OS Nitra sp. zn. 21T/92/2008, úradným záznamom, vyjadrením odporcu v 1. rade, uznesením KS v Nitre, oznámením o zmene účastníkov konania, úradným záznamom, vyjadrením odporcu v 2. rade, návrhom na zmenu petitu, vyjadrením spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia a.s. zo dňa 13.1.2014 a 10.1.2014, vyjadrením navrhovateľa, odpoveďou na výzvu, žiadosťami o vrátenie veci, kúpnymi zmluvami, spisom OS Nitra 21T/92/2008, 7C/68/2007, vyšetrovacím spis ORP-116/OVK-NR-2006 LG, KRPZ - NR-VOL-PR-90/2011, znaleckým posudkom č. 5/2010 z prílohovej obálky, dokladmi predložené právnym zástupcom navrhovateľa na pojednávaní dňa 15.1.20014, históriou držiteľov vozidla a zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ nadobudol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, rok výroby 2001 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2005 od predávajúceho N. za kúpnu cenu 240.000.-Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá podľa § 588 a nasl. OZ.
N. ako kupujúci nadobudol predmetné motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.2005 od N. ako predávajúceho za kúpnu cenu 160.000.-Sk. Kúpna zmluva bola uzavretá podľa § 588 a nasl. OZ.
Na N. podala dňa 30.1.2006 spoločnosť CAC Leasing Slovakia, a.s. trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, nakoľko s ním uzavrela dňa 13.7.2005 leasingovú zmluvu na prenájom motorového vozidla zn. Škoda Fábia zelenej farby, splátky leasingu neplatil a vozidlo nevrátil. Predmetné vozidlo zakúpila dňa 13.7.2005 od predajcu vozidiel ARAVER, a.s. a vyčíslila škodu na 174.650.-Sk. ORPZ ÚJKP v Nitre začalo trestné stíhanie za trestný čin podvodu, obvinený bol N..
Navrhovateľ bol vyšetrovateľom v rámci trestného stíhania proti N. F. vyzvaný na vydanie predmetného osobného motorového vozidla. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 20.9.2006 vyplýva, že navrhovateľ predmetné vozidlo vyšetrovateľovi vydal dňa 20.9.2006.
Uznesením vyšetrovateľa OR PZ ÚJKP Nitra zo dňa 5.2.2007 bolo rozhodnuté o uložení vozidla do úschovy Okresného súdu v Nitre a to podľa § 97 odsek 1 Trestného poriadku vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, nakoľko v priebehu vyšetrovania nebolo doposiaľ zistené, kto je vlastníkom vozidla, teda právo koho na vec je nepochybné a pretože určenie vlastníckeho práva nie je predmetom trestného konania, pričom osoba, ktorá si na uvedené veci robí nárok bola upozornená, aby si svoj nárok uplatnila v občianskom súdnom konaní.
Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp.zn. 21T 92/2008 trestné konanie, obvinený N. bol okrem iného uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona za to, že dňa 13.7.2005 uzatvoril so spoločnosťou CAC Leasing Slovakia, a.s. leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla zn. Škoda Fabia, pričom pri uzatváraní zmluvy uviedol, že je konateľom spoločnosti EXMES, s r.o., pričom na adrese sídla sa spoločnosť nenachádzal a pri zápise vozidla do evidencie motorových vozidiel na ODI v Nitre nepredložil leasingovú zmluvu , z ktorej je zrejmé, že vlastníkom vozidla je spoločnosť CAC Leasing Slovakia, a.s., čím poškodenej spoločnosti CAC Leasing Slovakia, a.s. spôsobil škodu vo výške 174.650.-Sk a takáto škoda jej bola priznaná. Na základe právoplatného rozsudku sa spoločnosť domáha zaplatenia škody formou exekúcie, vozidlo bolo k 31.7.2008 vyradené z evidencie majetku spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Podľa vyjadrenia spoločnosti p. Jančík nikdy nebol vlastníkom vozidla, nebol ani oprávnený toto vozidlo predať a cítia sa byť vlastníkom vozidla.
Po právoplatnom skončení trestného konania navrhovateľ opakovane žiadal o vrátenie predmetného vozidla a to žiadosťami zo dňa 12.12.2008, 13.2.2009, 6.3.2009, 18.8.2009 adresovanými Okresnému súdu Nitra.
Okresný súd Nitra rozhodol uznesením sp.zn. 21T/92/2008 zo dňa 26.10.2009, právoplatne dňa 5.2.2010 o vrátení vozidla navrhovateľovi podľa § 97 odsek 1 Trestného poriadku. V uznesení bolo uvedené, že vozidlo sa vracia jeho vlastníkovi - navrhovateľovi, pretože veci už nie sú potrebné na ďalšie konanie.
Vozidlo bolo navrhovateľovi vrátené dňa 21.6.2010. Svedčí o tom potvrdenie o vrátení veci, v ktorom je uvedené, že veci už pre ďalšie konanie nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a právo poškodeného na uvedené veci je nepochybné. Z úradného záznamu zo dňa 9.10.2010 napísaného vyšetrovateľom Ivanom Benikom vyplýva, že pri odovzdaní vozidla navrhovateľ nič nenamietal voči technickému stavu vozidla, ani pred ním nepoukazoval na nejaké poškodenia, zápisnicu o vrátení veci dobrovoľne a bez námietok podpísal.
Navrhovateľ dňa 13.8.2010 podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom o vrátenie vydaných vecí vedenom na Okresnom súde v Nitre sp.zn. 21 T 92/2008. Uplatňoval si náhradu škody vo výške 5.533,68 eura, pretože cena vozidla, ktoré odovzdal do úschovy, sa znížila o 4.793 eur podľa znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať, navyše bol povinný platiť povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za roky 2007,2008,200 a 2010 zaplatil 760,68 eura. Návrh adresoval odporcovi v 1. rade s poukazom na § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. Žiadosť o náhradu škody adresoval aj právnemu predchodcovi odporcu v 2. rade Krajskému riaditeľstvu PZ v Nitre, odôvodnil ju rovnakými skutočnosťami ako v návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, odôvodnil ju s poukazom na § 415, 420 a 421 ods. 1 OZ.
Z fotokópií poštových poukážok vyplýva, že navrhovateľ zaplatil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. sumu za rok 2007 - 146,02 eura plus 132,78 eura, za rok 2008 sumu 167,93 eura plus 146,02 eura, za rok 2009 sumu 167,93 eura, spolu 760,68 eura.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu, Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.
Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. účinného v čase podania návrhu, Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 421 OZ, každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
Z vyššie uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne a preto ho zamietol. K odôvodneniu svojho rozhodnutia súd uvádza, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla a preto nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu o náhradu škody. Navrhovateľ nadobudol vozidla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.2005 od N. V., ten vozidlo nadobudol od N. F.. N. F. uzatvoril so spoločnosťou CAC Leasing. Slovakia , a.s. leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom tohto vozidla. Z vyššie opísaných skutočností vyplýva, že vlastníkom vozidla bola spoločnosť CAC Leasing Slovakia, a.s., tá
nikdy vlastníctvo k vozidlu nestratila, na N. F. vlastnícke právo k vozidlu nepreviedla, to znamená, že keď N. F. nebol vlastníkom vozidla, nemohol sa ním na základe kúpnej zmluvy stať ani N., ani navrhovateľ a to s poukazom na občianskoprávnu zásadu - nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako má sám. Kúpne zmluvy boli uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa Obchodného zákonníka ako to uvádzal na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu ani vydržaním. S poukazom na § 134 OZ, vydržanie je nadobudnutie vlastníckeho práva na vec jej oprávnenou držbou počas vydržacej doby, ktorá je ustanovená zákonom, konkrétne v prípade hnuteľných vecí sú to tri roky. Podmienkami vydržania sú držba veci - nakladanie s vecou ako s vlastnou (corpus possesionis), držba musí byť oprávnená - držiteľ musí byť v dobrej viere, že mu vec patrí (animus possidendi) a držba musí byť neprerušená 3 roky v prípade hnuteľnej veci, potom následkom oprávnenej držby je nadobudnutie vlastníctva veci u oprávneného držiteľa a zánik vlastníckych práv doterajšieho vlastníka.
V danej veci navrhovateľ kúpnu zmluvu uzavrel dňa 8.8.2005, už po roku, konkrétne dňa 20.9.2006 vydal vozidlo vyšetrovateľovi, takže nemohol byť dobromyseľným držiteľom, toto v ňom muselo vzbudiť pochybnosti ohľadne vlastníctva k vozidlu, takže mu neplynula trojročná vydržacia lehota, počas ktorej by bol celú dobu dobromyseľný a nerušený vo svojej držbe. Nedá sa uvažovať ani o započítaní doby po ktorú mali vec v oprávnenej držbe právny predchodcovia navrhovateľa, pretože F. uzavrel leasingovú zmluvu 13.7.2005, nemohol byť dobromyseľný, že je vlastníkom vozidla, ktoré mal len v nájme a previedol ho 26.7.2005 na V. a ten 8.8.2005 na navrhovateľa. O tom, že sám navrhovateľ si nie je istý, či je vlastníkom vozidla, čo tiež nesvedčí o jeho dobromyseľnosti, preukazuje aj jeho sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú podával na Okresný súd Nitra dňa 27.7.2009, sám navrhovateľ v nej okrem iného uvádza, že na vozidlo si nárokuje aj leasingová spoločnosť CAC Leasing, a.s., teda na vozidlo si nárokujú dvaja vlastníci a dodnes nie je zrejmé, kto je právoplatný majiteľ vozidla. Z hmotnoprávneho hľadiska je pre úspech navrhovateľa v konaní o náhradu škody nutné preukázať aktívnu vecnú legitimáciu, t. j. stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva, ktoré je predmetom konania . Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, nie je nositeľom hmotného oprávnenia. Keďže súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, ďalej sa vo veci nezaoberal pasívnou vecnou legitimáciou odporcov, ani vecou samou, teda či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, či do šlo ku škode a v akej výške a kto za ňu nesie prípadne zodpovednosť. Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, navrhovateľ, je tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci však navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným k podaniu návrhu na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola poškodená škodnou udalosťou. V prípade absencie aktívnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie návrhu. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobný automobil. Ak príde k jeho strate, odobratiu alebo zničeniu, vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v hodnote (tržnej cene) veci v dobe, kedy k strate alebo k zničeniu prišlo (§ 443 OZ). Osobné motorové vozidlo v rozhodnom čase - v čase vydania vozidla do úschovy nepatrilo do vlastníctva navrhovateľa, nenachádzalo sa v jeho majetkovej sfére, preto mu škoda vzniknúť nemohla. Ujma na majetku v dôsledku uloženia vozidla do úschovy spočívajúca v rozdiele medzi hodnotou vozidla, ktorú by malo ku dňu uloženia veci do úschovy a ku dňu vrátenia veci z úschovy, je skutočnou škodou, ktorej náhrada zásadne patrí vlastníkovi veci. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Vlastníkom vozidla bola leasingová spoločnosť, nie nájomca vozidla, ktorý nemohol previesť viac práv ako má sám na kupujúceho V. a ten na kupujúceho navrhovateľa. Na tom nič nemení ani okolnosť, že leasingová spoločnosť si nepodala návrh na určenie vlastníckeho práva
k vozidlu, ani že vozidlo bolo príslušnými orgánmi vydané navrhovateľovi, pretože s poukazom na § 97 ods. 1 Trestného poriadku, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, rozhodnutie o vydaní veci nie je rozhodnutím o určení vlastníckeho práva k veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi v 1. rade súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 40,54 eura, čo sú náklady odporcu v 1. rade na cestovné za účasť na pojednávaní dňa 26.6.2013, 16.10.2013 a 15.1.2014, konkrétne cesta autobusom Bratislava - Nitra 2 x 4,60 eura =9,20 eura v dňoch 26.6.2013 a 16.10.2013 /2 x 9,20 eura/ a jedenkrát cesta služobným vozidlom na pojednávanie dňa 15.1.2014 22,14 eura.
Úspešnému odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.