Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-409-2012.pdf
PDF · 112.38 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/409/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. H., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky E. W. J. H. K.. J., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom R. X, XXXX L., Š., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Štvrť SNP 143/58, Trenčianske Teplice a otca E.Z. H., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom F. XXXX, J. XX, Č. K., za účasti navrhovateľky L. M. K.. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom G. X. Y., M. A.. XX/ XX, právne zastúpenej JUDr. Denisou Buranskou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletá X. H., X.. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky L. M., ktorá sa bude o maloletú osobne starať a ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok iba v bežný veciach.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 400,- Eur mesačne, s účinnosťou od 25.10.2012, ktorú je matka povinná poukazovať k rukám navrhovateľky L. M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh matky na zameškanom výživnom pre maloletú X. za obdobie od 25.10.2012 do 31.01.2014 vo výške 1.200,- Eur s a matke p o vo ľ u je splácať v mesačných splátkach po 150,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky L. M., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 50,- Eur mesačne, s účinnosťou od 25.10.2012, ktorú je otec povinný poukazovať k rukám navrhovateľky L. M., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletú X. za obdobie od 25.10.2012 do 31.01.2014 vo výške 761,29 Eur s a otcovi p o vo ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 60,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky L. M., až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletej v rozsahu 400,- Eur mesačne a
vyživovacej povinnosti otca k maloletej v rozsahu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 25.10.2012. Nakoľko sa nepodarilo zistiť pomery otca, súhlasila s určením jeho vyživovacej povinnosti k maloletej v sume 60,-Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že maloletá sa narodila z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 10C/981/99-36 zo dňa 12.02.2001, kedy bola maloletá na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný platením výživného. Uviedla, že ona navrhovateľka sa o maloletú dlhodobo osobne stará na základe poverenia matky zo dňa 04.04.2005 až doposiaľ, ale po právnej stránke jej vzťah k maloletej nie je upravený. Maloletá u nej býva už 9 rokov a s matkou sa maloletá stretáva dvakrát ročne, keď tá pricestuje na Slovensko. Otec sa s maloletou nestretáva a ani o ňu neprejavuje záujem. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloletá odmieta bývať s matkou, nemá s ňou vytvorený vzťah a má obavu, že by ju matka zobrala do cudziny, a má aj strach z prostredia, v ktorom matka žije. Matka dieťaťa má priateľa, ktorý nežije usporiadaným spôsobom života. Sama maloletá prejavila želanie zostať v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Ďalej navrhovateľka uviedla, že býva v dvojizbovom byte, kde maloletá spáva v obývačke. Jej matka na ňu prispievala sumou 400,- Eur mesačne, pričom ale od septembra 2012 neposlala nič ani sa s ňou nekontaktovala. Na pojednávaní dňa 10.07.2013 uviedla, že o maloletú sa osobne stará od veku jej 8 rokov, a to len na základe dohody s jej matkou, ktorá jej ju nechala na starosti a odišla pracovať do Švajčiarska, pričom odvtedy prichádza na Slovensko len dvakrát ročne na obdobie 1 týždňa. Matka si maloletú chcela vziať k sebe do Švajčiarska, potom ako maloletá ukončí základnú školu. Maloletá však s tým vyjadrila svoj zásadný nesúhlas a prejavila želanie naďalej zostať u navrhovateľky. Poukázala na to, že matka sa o maloletú nikdy riadne nestarala. Keď bola matka v lete roku 2012 na Slovensku, tak maloletú vodila po pohostinstvách. Počas starostlivosti o maloletú, matka navrhovateľke prispievala sumou 300,- až 400,- Eur mesačne, ale od začatia súdneho konania jej posiela 250,- Eur mesačne. Otec na výživu maloletej neprispieva žiadnym spôsobom. Maloletá zvykla tráviť prázdniny u matky vo Švajčiarsku, na čo však nemá dobré spomienky. Navrhovateľka je rozvedená, v spoločnej domácnosti žije iba s maloletou. Je na starobnom dôchodku, ktorý s účinnosťou od 01/2013 poberá vo výške 168,10 Eur, okrem toho je jej s účinnosťou od 01.01.2013 vyplácaná aj dávka v hmotnej núdzi vo výške 55,30 Eur. Tiež je navrhovateľka poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne a príplatku k prídavku na dieťa vo výške 10,83 Eur. Navrhovateľka je občiankou Slovenskej republiky, má plnú spôsobilosť na právne úkony, nikdy nebola priestupkovo ani trestne stíhaná, jej zdravotný stav je dobrý. Tiež uviedla, že matka dieťaťa má narušené vzťahy aj so svojím starším synom, ktorý žije tiež vo Švajčiarsku. Tento aj navrhovateľke potvrdil, že matka aj naďalej žije v spoločnej domácnosti s občanom Portugalska. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2014 sa navrhovateľka zo zdravotných dôvodov nezúčastnila, súhlasila s tým, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Jej právna zástupkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že sa nepodarilo zistiť pomery na strane otca dieťaťa, netrvá na určení výživného z jeho strany v navrhovanej sume s tým, že by súhlasila s výživným vo výške 60,- Eur mesačne. Podľa informácií navrhovateľky by otec dieťaťa mal byť zamestnaný v Českej republike a dosahovať relatívne slušný príjem, avšak k jeho výške sa nevedela vyjadriť. Uznala, že matka prispievala na výživné maloletej tak, ako to uviedla, pričom dlh na zameškanom výživnom má matka vo výške 1.200,- Eur. Otec maloletej na jej výživu od začatia konania neprispel vôbec.
Matka maloletej najprv nesúhlasila s podaným návrhom, neskôr v priebehu konania zmenila názor a súhlasila so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Matke maloletej bolo predvolanie na pojednávanie doručené prostredníctvom jej právne zástupkyne, pojednávania sa nezúčastnila z pracovných dôvodov. Jej právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 10.07.2013 uviedla, že matka maloletej s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, pretože matka má vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloletú. Do dňa podania návrhu spolu s maloletou bežne každý večer komunikovali prostredníctvom sociálnej siete a ich vzťahy boli dobré. Nemá vedomosť, čo sa stalo a prečo dcéra zmenila svoj postoj a prestala s ňou komunikovať. Matka pracuje vo Švajčiarsku na základe pracovnej zmluvy v upratovacej firme, pričom jej priemerný mesačný príjem je 2.900,- frankov, čo je 2.330,- Eur. Okrem maloletej už matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Je rozvedená a žije sama. Matka v cudzine býva v prenajatom byte, kde náklady bývania má 360,- frankov, čo je 290,- Eur mesačne. Tiež si platí zdravotné poistenie 330,- frankov (265,- Eur) mesačne, jej cestovné výdavky sú 105,- frankov (85,- Eur). Výdavky na stravu má cca 500,- frankov (cca 400,- Eur), v čom sú zahrnuté aj výdavky na oblečenie a bežné výdavky. Za mobil a internet platí 100,- frankov mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 sa matka dieťaťa opätovne nezúčastnila, vyjadrila však svoj súhlas, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Jej právna zástupkyňa uviedla, že matka bola na Slovensku pred týždňom, osobne sa skontaktovala s navrhovateľkou a aj s poukazom na rozhodnutie samotnej maloletej, matka súhlasí s podaným návrhom v plnom rozsahu. Súhlasí aj s výškou vyživovacej povinnosti s tým, že dlh bude
splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 150,- Eur mesačne. Matka tiež zmenila zamestnanie, o čom však jej právna zástupkyňa nemala k dispozícii žiaden doklad. Na pojednávaní konanom dňa 05.02.2014 sa matka dieťaťa opätovne nezúčastnila z pracovných dôvodov. Jej právna zástupkyňa uviedla, že nemajú žiadne informácie o otcovi dieťaťa. Ďalej uviedla, že matka súhlasí so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Na výživu maloletej prispieva dobrovoľne a spláca aj zameškaný dlh. Od novembra 2012 do októbra 2013 matka prispievala na výživu maloletej po 250,- Eur mesačne, v októbri 2013 už začala splácať zameškaný dlh a popri tom uhradila aj 150,- Eur a od novembra 2013 do februára 2014 prispieva mesačne po 400,- Eur plus spláca po 150,- Eur mesačne zameškaný dlh a takto uznáva, že jej zostáva výška zameškaného dlhu v sume 1.200,- Eur, ktorú je ochotná splácať po 150,- Eur mesačne popri bežnom výživnom. Tiež poukázala na to, že matka sa s dcérou stýka, pričom dcéra u nej strávila vianočné sviatky vo Švajčiarsku aj spolu s navrhovateľkou.
Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastnil. Dňa 14.11.2013 bol vypočutý pred dožiadaným Obvodným súdom pre Prahu 10 v Českej republike, kde uviedol iba toľko, že navrhovateľka dosiahla všetko, čo chcela. Všetci sa dohodli. Dohodli sa aj na finančnom vyrovnaní vo vzťahu k maloletej a žaloba bola zobratá späť. Na pojednávanie konané dňa 10.07.2013 mal otec dieťaťa riadne a včas doručené predvolanie, pričom svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie termínu pojednávania. Na pojednávania sa otec maloletej opakovane nedostavil, predvolanie mal doručené pod domnienkou doručenia v zmysle § 46 ods.2 O.s.p. Z uvedených dôvodov súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti otca dieťaťa.
Na pojednávaní konanom dňa 10.07.2013 bola vypočutá aj maloletá X., ktorá uviedla, že má necelých XX rokov a sama sa chcela prísť k prejednávanej veci na súd vyjadriť. Potvrdila, že chce zostať bývať u navrhovateľky, ktorá sa o ňu dobre stará a býva u nej od svojho prvého ročníka základnej školy. Predtým bývala s matkou vo Švajčiarsku, ktorá sa však o ňu riadne nestarala a tak išla bývať k navrhovateľke. Uviedla, že ukončila 9. ročník základnej školy a je prijatá na strednú odbornú školu, odbor aranžérstvo. Od 08/2012 sa s matkou nestretla. Hoci jej matka chcela, aby po ukončení základnej školy odišla za ňou do Švajčiarska, ona má záujem ukončiť strednú školu na Slovensku. Jej stretnutia s matkou na území Slovenska prebiehali tak, že matka ju väčšinou večer zobrala na kofolu, kde však matka požívala alkoholické nápoje. Na priateľa matky nemá dobré spomienky, bol agresívny a myslí si, že požíval drogy. Od 08/2012, kedy matke oznámila, že s ňou nepôjde do Švajčiarska, táto s ňou nekomunikuje. S otcom je iba v sporadickom kontakte, pričom má pochybnosti o jeho otcovstve a myslí si, že jej biologickým otcom je iný muž.
Zástupca kolízneho opatrovníka odporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť. S maloletou vykonali viacero pohovorov, pričom sa vždy opakovane vyjadrovala, že chce zostať bývať u navrhovateľky. Tiež odporučil, aby matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej sumou 400,- Eur a otec sumou 60,- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil poverenie z čl. 03, oznámenie o narodení, rodný list maloletej X., výpis z registra trestov navrhovateľky, lekársku správu navrhovateľky, lekársku správu maloletej, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške dôchodku navrhovateľky, potvrdenie o dávkach v hmotnej núdzi, dôkazy o nákladoch bývania, list vlastníctva, rozpis výdavkov na maloletú, doklady o nákladoch na maloletú, pokladničné bločky, zmluvu o internetovom pripojení, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie základnej školy, vyjadrenie kolízneho opatrovníka z čl. 17, záznam úradu práce z čl. 18, správu z konzultácií, záznam zo sociálneho prieskumu, uznesenie tunajšieho súdu č. k. 34P/409/2012-23 zo dňa 21.11.2012, potvrdenie o prídavku na dieťa a dávkach v hmotnej núdzi navrhovateľky, správu o povesti Mestského úradu G. X. Y., správu kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, správu z konzultácií, vyjadrenie matky z čl. 65, rozpis platieb výživného, zápisnicu z čl. 98, zápisnicu z výsluchu otca z čl. 116, obsah pripojeného rozvodového spisu 10C/981/1999 a zistil nasledovný skutkový stav :
Maloletá X. sa narodila z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/981/1999-36 zo dňa 12.02.2011, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec dieťaťa bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 1.200,- Sk (39,83 Eur) mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.03.2001. Matka dieťaťa bola v tom čase na ďalšej materskej dovolenke a poberala dávky sociálnej
pomoci vo výške 6.010,- Sk (199,50 Eur) mesačne a rodinné prídavky na tri deti vo výške 2.220,- Sk (73,69 Eur), okrem maloletej mala ešte dve vyživovacie povinnosti. Otec dieťaťa bol v tom čase nezamestnaný, do práce nastúpil 01.02.2001 a jeho predpokladaný mesačný zárobok bol 5.829,- Sk (193,49 Eur) s tým, že mu mesačne budú patriť diéty vo výške cca 9.000,- Kč. Otec mal okrem maloletej ešte dve vyživovacie povinnosti. Maloletá X. bola vo veku X rokov.
Matka maloletej v minulosti odišla do Švajčiarska a približne od 8 rokov veku dieťaťa sa o maloletú X. fakticky osobne stará navrhovateľka. Maloletá je v jej starostlivosti navrhovateľky spokojná, chce u nej i naďalej zostať, nechce odísť za matkou do Švajčiarska. S matkou sa stretáva približne 1 až 2 krát za rok, s otcom sa stretáva veľmi zriedka, ten sa o ňu nezaujíma.
Predbežným opatrením tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2012 č. k. 34P/409/2012-23 súd na základe návrhu navrhovateľky rozhodol o tom, že maloletá sa dočasne ponecháva v náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.11.2012 a právoplatnosť dňa 20.02.2013.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín z prešetrenia pomerov a pohovoru s maloletou zo dňa 14.06.2013 sa konštatuje, že navrhovateľka aj naďalej býva spolu s maloletou v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Náklady na domácnosť predstavujú sumu 180,- Eur. Domácnosť je udržiavaná v čistote a poriadku. Navrhovateľke ja poberateľkou starobného dôchodku v sume cca 226,- Eur mesačne a finančne jej vypomáha aj syn sumou mesačne cca 100,- až 300,- Eur. Maloletá v tom čase navštevovala 9. ročník základnej školy a bola prijatá na strednú odbornú školu. Vykonaným šetrením bolo zistené, že navrhovateľka má vytvorené vhodné bytové, sociálne a rodinné podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú. Maloletá tiež opätovne vyjadrila svoj záujem bývať u navrhovateľky aj naďalej.
Navrhovateľka je občianka Slovenskej republiky, má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky, má plnú spôsobilosť na právne úkony, nemá žiaden záznam v Registri trestov GP SR. Podľa lekárskeho potvrdenia je navrhovateľka zdravotne stabilizovaná a spôsobilá zo zdravotného hľadiska starostlivosti o dieťa. Navrhovateľka je rozvedená, je poberateľkou starobného dôchodku v sume 168,10 Eur mesačne, poberá dávky v hmotnej núdzi 55,30 Eur mesačne, prídavky na dieťa 23,-Eur mesačne a príspevok na maloletú 10,-Eur mesačne.
Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z., súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.
V zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Cieľom tohto ustanovenia je zakotviť v zákone právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine a jednak v súdnom konaní. Toto právo vychádza z článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa.
Podľa § 44 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“),
b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 1 - 8 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
V danej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bol podaný dôvodne. Maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené a maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Matka maloletej v minulosti odišla do Švajčiarska a maloletá sa od roku 2005, teda od jej veku 8 rokov až doposiaľ nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti navrhovateľky, a to na základe dohody medzi matkou dieťaťa a navrhovateľkou. Maloletá vyjadrila želanie i naďalej zostať v osobnej starostlivosti navrhovateľky, nechce odísť za matkou do zahraničia. Navrhovateľka spĺňa všetky osobné predpoklady ustanovené v § 45 ods. 1 Zákona o rodine, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom života zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Otec dieťaťa o maloletú nejaví záujem, k návrhu sa nevyjadril a matka dieťaťa s návrhom navrhovateľky napokon vyjadrila svoj súhlas, rešpektujúc aj želanie samotnej maloletej X.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj na potrebu zosúladenia faktického stavu (kedy je maloletá už od roku 2005 vo faktickej starostlivosti navrhovateľky, ktorej ju zanechala samotná matka dieťaťa) a právneho stavu, súd dospel k záveru, že zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je v jej záujme a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Súd samozrejme rešpektoval aj vyjadrenie maloletej a jej želanie zotrvať v starostlivosti navrhovateľky.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
V súlade s hore citovaným ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine a § 81 ods. 1 Zákona o rodine, bolo nevyhnutné upraviť taktiež vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu zo strany obidvoch rodičov. Súd pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností a možností rodičov. Maloletá má v súčasnosti XX rokov a je žiačkou X. ročníka Strednej odbornej školy J.. Matka maloletej býva vo Švajčiarsku, kde je zamestnaná a dosahuje príjem cca 2.330,-Eur mesačne. Okrem mal. X. už matka nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec maloletej býva a pracuje v Českej republike v J., jeho pomery sa ani napriek dožiadaniu nepodarilo presne zistiť. Pri úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletej vychádzal súd zo skutočnosti, že matka vyjadrila svoj súhlas s návrhom navrhovateľky, a teda ju zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 400,- Eur mesačne, tak ako matka aj dobrovoľne prispieva na výživu maloletej. Takúto výšku vyživovacej povinnosti súd považoval za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom matky dieťaťa. Nakoľko sa súdu napriek dožiadaniu do Českej republiky nepodarilo zistiť zárobkové pomery otca, považoval súd navrhované výživné otcovi v sume 100,-Eur mesačne za neprimerané, ktoré by mohlo ohroziť existenciu otca. Okrem toho otec žije v Českej republike a je zrejmé, že zárobkové pomery v Českej republike sú nižšie ako vo Švajčiarsku, preto otcovi určil súd nižšie výživné v porovnaní s matkou maloletej. Otca preto zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 50,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú a zodpovedajúcu jej potrebám, a to aj s prihliadnutím k vyživovacej povinnosti oboch rodičov, keď mal za to, že výživné oboch rodičov spolu v sume 450,-Eur (400,- Eur + 50,-Eur) riadne zabezpečí odôvodnené potreby maloletej. Nakoľko otec žije v Prahe, kde sú široké pracovné možnosti, je zrejmé, že je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu jeho dcéry určeným výživným. Vyživovacia povinnosť bola obom rodičom určená s účinnosťou od 25.10.2012, teda od začatia súdneho konania.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol obom rodičom dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 25.10.2012 do 31.1.2014. Matke vznikol dlh vo výške 1.200,- Eur /matka mala zaplatiť 400,- x 15 mesiacov = 6.000,- Eur, dobrovoľne uhradila 4.800,- Eur/, čo zhodne potvrdila navrhovateľka i matka maloletej. Otcovi vznikol dlh na zameškanom výživnom v celkovej výške 761,29 Eur /15 mesiacov x 50,- Eur + 11,29 Eur za mesiac 10/2012 ( 7 dní á 1,6129 Eur)/. Uvedený dlh súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. rodičom splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám navrhovateľky.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.