Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-40-2013.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti C., K., nar. XX.X.XXXX a P., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, deti rodičov, matky: C. C., trvale bytom J., F. XX, zastúpená JUDr. Borisom Bohunským, advokátom so sídlom v Bratislave, AK, Kozia 20 a otca: O. C., trvale bytom J., P. 3, adresa pre doručovanie súdnych písomností: J., Na J. XX, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 6.2.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 14.2.2013, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom C., K., nar. XX.X.XXXX a P., nar. X.X.XXXX, zo sumy 133,-€ mesačne u každého maloletého na sumu 30,-€ mesačne na každého od podania návrhu, ktorý odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Nakoľko sa jeho finančná situácia zhoršovala a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil, bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.9.2011 odsúdený za zanedbanie povinnej výživy na 16 mesiacov nepodmienečne. Z výkonu trestu ho prepustili XX.X.XXXX, momentálne je bez práce a bez finančných prostriedkov a nie je v jeho možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom.
Matka s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že v roku 2009 bola nezamestnaná a otcovi bolo jedno, či má dať deťom čo jesť. Otec sa s deťmi nestýka, nekontaktuje sa s nimi, pri stretnutí by ich zrejme nespoznal. Za posledných 6 rokov zaplatil výživné na deti dobrovoľne len trikrát po ukončení výkonu trestu.
Kolízny opatrovník skonštatoval, že otec bol v roku 2006 v podstate v rovnakej situácii, kedy pred súdom učinil totožnú výpoveď, dnes je už rok 2014 a u otca nevidno žiaden posun v otázke riešenia svojej situácie a ochote niečo pre deti urobiť. Zníženie výživného nie je v záujme detí, preto sa k návrhu nepripojil.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol upravený už pred rozvodom manželstva ich rodičov rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.12.2006, č.k. 17P/377/2006, pričom o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.5.2009, č.k. 11C/59/08, kedy bola schválená rodičovská dohoda o výkone rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov, v rámci ktorej boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na obe deti výživné v sume po 133,-€ mesačne na každé. V tej dobe bola matka v evidencii úradu práce a poberala dávku v nezamestnanosti vo výške XXX,XX € mesačne, u predchádzajúceho zamestnávateľa R., s.r.o. ako krupiérka zarábala v priemere XX.XXX,-Sk netto mesačne, otec ako živnostník v oblasti stavebníctva svoj príjem za rozhodné obdobie súdu nepreukázal. Z aktuálne vyžiadaného daňového priznania za rok 2008 súd následne zistil: príjem otca zo živnosti XXX.XXX,-Sk, výdavky zo živnosti XXX.XXX,-Sk, základ dane XXX.XXX,-Sk a daň X.XXX,-Sk. Matka iné vyživovacie povinnosti nemala, otec mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi D., nar. XX.X.XXXX Otec bol trestne stíhaný pre dlh na výživnom. Maloletý K. bol žiakom základnej školy, maloletý P. mal odklad nástupu na základnú školu.
V súčasnosti sa osobný stav matky ani okruh jej vyživovacích povinností nezmenil. Je zamestnaná vo firme K. kde jej čistý mesačný zárobok v roku 2013 predstavoval v priemere XXX,XX €. V živnostenskom registri evidovaná nie je. K svojim pomerom vypovedala, že s deťmi býva v domácnosti svojej matky dôchodkyne, poplatky za bývanie hradia tak, že ona matke na nájom a energie prispieva mesačne sumou XXX,-€, stravu, hygienu a ostatné potreby si hradí samostatne, ak jej nevyjdú peniaze od výplaty do výplaty, matka jej požičia napr. XX,-€. Spoločne s bratom zdedila po otcovi 1-izbový byt, v ktorom býva brat s priateľkou a hradí tam všetky náklady. Zdravotný stav jej nezvyšuje trvalo náklady na výživu.
Otec je naďalej rozvedený, stále mu trvá jedna ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému synovi D.. V živnostenskom registri má od 16.5.2007 zapísané predmety činnosti: montáž sadrokartónu a kazetových stropov, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, demolácie a búracie práce, maliarske, natieračské a sklenárske práce, obkladanie stien z hotových umelohmotných a drevených profilov, obkladanie stien suchým spôsobom, kladenie zámkovej dlažby, reklamná a propagačná činnosť, terénne úpravy v rozsahu voľnej živnosti, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov a predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako aj bezmäsitých jedál, pričom všetky predmety živnosti sú od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. pozastavené. Za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012 otec daňové priznania nepodal. Naposledy podal daňové priznanie za rok 2010, v ktorom uviedol výšku príjmov zo živnosti X.XXX,- €, výdavkov zo živnosti X.XXX,XX €, základ dane X.XXX,XX € a nulovú daň. V dobe od 8.12.2011 do 24.1.2013 vykonával trest odňatia slobody, kde v roku 2012 činila priemerná mesačná výška jeho pracovnej odmeny XXX,XX € a v januári 2013: XX,XX €. V databáze Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava nie je evidovaný od 24.1.2013. V evidencii nezamestnaných bol naposledy v období od 8.9.1997 do 4.2.1998. Nie je a ani nebol poberateľom žiadnych sociálnych dávok. K svojim osobným pomerom uviedol, že v mesiacoch február až apríl 2013 pracoval brigádne na stavbe u známeho s odplatou X,-€ na hodinu, pracoval 5 hodín denne podľa toho, ako ho zavolali, potom robil rôzne výpomoci pri stavbách, v súčasnosti nie je zamestnaný, je bez príjmu. Je absolventom D. G. v tomto odbore pracoval iba krátko po vyučení. Pracoval v stavebníctve v rôznych profesiách, rok mal zelovoc, v rokoch 1998 až 2000 vykonával stavebné práce v L., v riadnom pracovnom pomere bol naposledy v roku 2003 vo firme W. market v J. ako obchodný zástupca. Trvalo je prihlásený k pobytu v byte svojej sestry, ktorý je už predaný, nebýva ani na kontaktnej adrese Na J. XX, je to adresa bydliska matky jeho tretieho dieťaťa D., býva rôzne po ubytovniach, po kamarátoch, nevie kde bude dnes (deň pojednávania) nocovať, možno u kamoša. O zníženie výživného na maloletého syna D. nepožiadal, s jeho matkou sa dohodol tak, že výživné naň doplatí, keď bude mať. Nemá žiaden majetok, je bezdomovec, jeho zdravotný stav ho neobmedzuje v pracovnej aktivite, je dobrý. Bol brigádovať aj cez firmu L.va dni vykladal tovar v J. za X,XX € na hodinu, zarobil tak necelých XX,-€, pokiaľ budú mať pre neho prácu, tak mu zatelefonujú. Čo sa týka telefónu, má najlacnejší kredit za X,-€ mesačne. Pre prijatie do zamestnania sa vyžaduje životopis, on nemá počítač, nemal si ho kde napísať, nemá všade dvere otvorené, lebo prišiel z výkonu trestu odňatia slobody a všade požadujú čistý výpis z registra trestov.
Maloletý K. je vo veku necelých trinásť rokov, navštevuje siedmy ročník základnej školy, maloletý P. je desať a pol ročný piatak základnej školy. Obom deťom matka hradí školské obedy v celkovej výške 45,-€ mesačne, do školy chodia deti pešo. P. je členom futbalového klubu FK D. J. od X.XX.XXXX, ročné náklady podľa potvrdenia klubu predstavujú celkovú sumu XXX,-€ (členské, tréningové a súťažné
oblečenie, futbalová obuv, reprezentačná súprava, poplatky za turnaje a štartovné, sústredenie). Za školský rok 2012/2013 predstavovala výška zaplatených poplatkov podľa potvrdenia Základnej školy V. X v J. celkovú sumu XX,XX € u K. a celkovú sumu XXX,XX € u P., vrátane akcii organizovaných školou. Pre zdravotný stav deti nemajú trvalo zvýšené nároky na výživu.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
V zmysle ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Od určenia doterajšieho výživného na maloleté deti uplynula doba necelých štyroch rokov. K. bol už vtedy žiakom prvého stupňa základnej školy, maloletý P. mal odklad nástupu na základnú školu, bol teda ešte len predškolákom. Aktuálne sú chlapci v siedmom a piatom ročníku základnej školy. Postupným nárastom životných nákladov, ako aj fyzickým a psychickým vyspievaním detí sa výdavky na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb primeraným spôsobom zvýšili. Mladšieho P. sa zmena pomerov dokonca dotkla výraznejšie, nakoľko sa medzičasom stal školákom, čo prinieslo matke nové náklady spojené s plnením povinnej školskej dochádzky. Tiež P. je od novembra XXXX členom futbalového klubu s vyššie vyčíslenými ročnými výdavkami. Vo všeobecnosti sa celospoločensky zvýšili všetky životné náklady, v dôsledku čoho matka z doterajšieho výživného nemôže objektívne deťom zadovážiť toľko potrieb, ako v čase jeho určenia.
Matka bola v minulom období v evidencii úradu práce a poberala dávku v nezamestnanosti vo výške XXX,XX € mesačne, v súčasnosti je riadne zamestnaná, zmenil sa teda charakter jej príjmu, ako aj jeho výška. Je naďalej bez iných vyživovacích povinností, nové manželstvo neuzavrela.
Otcovi taktiež nepribudla žiadna nová vyživovacia povinnosť, neubudla mu však ani vyživovacia povinnosť k synovi D., osobný stav otec nezmenil. V čase ostatného určenia výživného bol živnostníkom, od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX . má prevádzkovanie živnosti pozastavené. V dobe od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX vykonával trest odňatia slobody pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k K. a P.. Príležitostne pracuje brigádnou formou.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Matka obom deťom poskytuje osobnú opateru, na ktorú je potrebné prihliadať ako na určitú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nim.
Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko v závislosti od veku.
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.
Vo všeobecnosti akékoľvek zníženie výživného na maloleté dieťa nie je v jeho záujme, keďže tým zákonite dochádza k poklesu jeho životnej úrovne. Pokiaľ však na strane povinného rodiča nastanú podmienky odôvodňujúce zníženie jeho vyživovacej povinnosti, súd musí v dôsledku podstatnej zmeny pomerov rozhodnúť o novej výške výživného.
Od určenia doterajšieho výživného sa pomery otca majúce vplyv na plnenie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom v zmysle jej zníženia žiadnym spôsobom nezmenili. Nedošlo k závažnej dlhodobej alebo trvalej zmene jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorej by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s obsahom zápisu predmetu činnosti v živnostenskom registri, resp. ani žiadnu inú zárobkovú činnosť. Nedošlo k úbytku jeho zručností a schopností vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, príp. závislú činnosť následkom veku. Nepribudli mu žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti.
Ako otec uviedol, možnosti zamestnať sa sú pre neho limitované zápisom v registri trestov. Je potrebné dať za pravdu právnemu zástupcovi matky, ktorý poukázal na to, že pracovne sa dá uplatniť aj so záznamom v registri trestov, ako aj na to, že v Bratislave je najväčšia možnosť zamestnať sa, a že tu nepracuje len ten, kto pracovať nechce. Podstatné však v tomto smere je to, že tento stav si otec privodil sám tým, že na K. a P. dlhodobo výživné neplatil vôbec, takže bolo len povinnosťou ich matky postupovať v súlade so zákonom a vec riešiť podaním trestného oznámenia. Takto sa deťom dostalo z pracovnej odmeny otca počas výkonu jeho trestu aspoň nejaké, i keď veľmi nízke výživné.
Absolútne neprijateľné je zdôvodnenie otca, že nemá počítač, a preto si nemal kde napísať životopis pre prijatie do zamestnania. Svedčí to len o úrovni jeho snahy a iniciatívy vyvíjanej v záujme získania pravidelného príjmu z pracovnej aktivity.
Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade vyživovaciu povinnosť otca nie je možné znížiť pre nejestvujúcu trvalú, resp. dlhodobú zmenu pomerov na jeho strane, pre ktorú by si nemohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom aspoň v doterajšej výške.
Otec má s poukazom na svoje vzdelanie, odbornosť a nadobudnutú prax možnosti uplatnenia sa v súkromnom či štátnom sektore, a to aj preto, že býva v hlavnom meste, v ktorom je najväčšia koncentrácia pracovných príležitostí. Jeho zdravotný stav mu netvorí žiadnu prekážku v pracovnom procese, ani mu trvalo účelovo neodčerpáva finančné prostriedky (napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod.). Mal by si uvedomiť, že jeho prístup k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom znamená pre ich matku suplovať aj túto jeho zákonnú povinnosť za súčasného plnenia jej vyživovacej povinnosti k deťom, ktorú z časti vyvažuje tiež osobnou starostlivosťou o ne.
Súd návrh otca o zníženie výživného ako nedôvodný zamietol majúc za preukázané, že k zmene jeho doterajších schopností a možností pre plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nedošlo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods. 1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - § 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)