Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/298/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa : D. N. ml., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/ XX, P., zastúpený splnomocneným zástupcom: Mgr. L. N., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, P., proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie sumy 1.350 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 3. mája 2013, č. k. -180, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.350 eur s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody z nesprávneho úradného postupu podľa

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. , , , , , , , , , , , , , , , , , , , keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 20.6.2011 bolo zo strany OR PZ Galanta navrhovateľovi vydané nákupné povolenie na nákup samonabíjacej palnej zbrane Sa vz. 58 s platnosťou do 20.8.2011. Dňa 4.7.2011 sa navrhovateľ dostavil na OR PZ Galanta so samonabíjacou palnou zbraňou Sa vz. 58 výrobné číslo 16815C za účelom zaevidovania zbrane. Zo strany OR PZ mu bolo oznámené, že zbraň je oprávnený nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu skupiny E na základe nákupného povolenia s tým, že zbraň je určená na športové účely alebo držiteľ preukazu skupiny F na základe nákupného povolenia a keďže navrhovateľ uvedené podmienky nespĺňa, zbraň zaevidovaná byť nemôže. V snahe pomôcť navrhovateľovi zamedziť zbytočné výdavky ponúkla pracovníčka OR PZ navrhovateľovi možnosť zbraň vrátiť do predajne, nakoľko predajca nebol oprávnený zbraň navrhovateľovi predať alebo vstup do streleckého športového klubu s rozšírením zbrojného preukazu o skupinu E, na základe čoho bude zbraň následne zaevidovaná. Navrhovateľ sa rozhodol pre druhú možnosť (z dôvodu, že mal záujem práve o konkrétnu danú zbraň), preto mu bola do splnenia podmienok vzatá do úschovy. Dňa 8.7.2011 sa navrhovateľ dostavil na OR PZ Galanta za účelom rozšírenia zbrojného preukazu a zaevidovania zbrane na športové účely, ktorý preukazu mu bol rozšírený ihneď, v ten istý deň bol navrhovateľovi vydaný zbrojný preukaz a zbraň mu bola vydaná z úschovy. Navrhovateľ si uplatnil predbežné prerokovanie nároku voči odporcovi žiadosťou doručenou odporcovi dňa 9.8.2011, predmetom ktorej bol nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 550,- eur, pozostávajúcou z kúpnej ceny zbrane (325,- eur) a členského v športovom klube REGUL (225,- eur). Odporca na žiadosť reagoval odpoveďou z 8.2.2012, v ktorej okrem iného skonštatoval, že v danom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, avšak neboli splnené kumulatívne podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, najmä nebola preukázaná existencia vzniku škody ako jednej z podmienok, na základe čoho odporca žiadosti nevyhovel. Súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že v danom prípade došlo zo strany OR PZ Galanta konaním poverenej pracovníčky k nesprávnemu úradnému postupu (ktorého nesprávnosť skonštatovala aj dotknutá pracovníčka v konaní vypočutá ako svedkyňa), kedy bolo navrhovateľovi vydané nákupné povolenie na nákup samonabíjacej palnej zbrane Sa vz. 58. Uvedená zbraň patrí do kategórie B, ktoré zbrane možno nadobudnúť do vlastníctva len na základe nákupného povolenia. Ak si chcel navrhovateľ zakúpiť zbraň na poľovné účely, mohol si zakúpiť zbraň buď kategórie B alebo zbraň kategórie C podľa prísl. ustanovení Navrhovateľ si zakúpil zbraň uvedenú v ust. z.č. , preto (až následne) OR PZ Galanta postupovalo správne, ak mu odporučilo dve z možností, ako postupovať v záujme zabránenia vzniku škody. Je však nesporným, že navrhovateľovi skutočne bolo vydané OR PZ Galanta povolenie na nákup predmetnej zbrane, hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu typu E, v čom spočíva nesprávny úradný postup OR PZ Galanta. Prípadná spoluzodpovednosť predajcu zbrane konštatovaná odporcom je v danom prípade irelevantná, nakoľko uvedená skutočnosť nezbavuje odporcu zodpovednosti za škodu spôsobenú preukázane nesprávnym úradným postupom. V časti nároku navrhovateľa na zaplatenie škody vo výške 550,- eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 10.8.2011 do zaplatenia sa súd plne stotožnil s právnym názorom odporcu uvedeným už v odpovedi na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a síce, že predmetná škoda navrhovateľovi nevznikla, na základe čoho návrh (vrátane príslušenstva) v danej časti zamietol. v definuje pojem škoda ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má zabezpečiť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má poškodenému zabezpečiť kompenzáciu ujmy, nie však viac. Rozlišuje sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou je škoda spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženou majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať, pričom ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody vo výške kúpnej (zaobstáravacej) ceny zbrane v sume 325,- eur, pričom argumentuje tým, že bol pozbavený možnosti jej užívania ako jedného z hlavných oprávnení vyplývajúceho z vlastníctva, pričom ak by neurobil relevantné kroky, zbraň by bola v úschove donekonečna a výška škody by sa vyšplhala do 50.000,- eur (spôsob výpočtu uvedenej sumy neodôvodnil). Danú časť nároku súd považuje za nedôvodnú, nakoľko zbraň bola navrhovateľovi vrátená (bez poškodenia vyžadujúceho náklady na opravu, t.j. bez znehodnotenia) po 4 dňoch trvania úschovy, pričom ku dňu podania návrhu ako aj ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej je zbraň vo vlastníctve a v dispozícii navrhovateľa, na základe čoho nie je preukázané, že by došlo k zmenšeniu majetku u navrhovateľa o sumu 325,- eur predstavujúcu cenu zbrane. Navrhovateľ nepreukázal, že by si počas trvania úschovy zbrane prenajal inú zbraň, kedy by výška škody predstavovala nájomné za zbraň, ktorým nájomným inak navrhovateľ okrem iného argumentoval. Ďalšia časť nároku na náhradu škody predstavuje sumu 225,- eur spočívajúcu v poplatku za členstvo v športovom streleckom klube REGUL, ktorého existencia bola preukázaná jednak predložením dokladu o výplate, jednak vyjadrením klubu o tom, že navrhovateľ zaplatil ročný poplatok za členstvo v sume 15,- eur a dobrovoľný poplatok na činnosť klubu vo výške 200,- eur. Z vyjadrenia navrhovateľa pritom vyplynulo, že on prioritne nemal záujem o zakúpenie zbrane určenej na poľovné účely, ale o zakúpenie konkrétnej zbrane Sa vz. 58 (teda bez ohľadu na účel jej použitia). Práve preto sa po nesprávnom úradnom postupe OR PZ Galanta rozhodol pre druhú z možností, t.j. nevrátenie zbrane predajcovi, ale vstup do športového streleckého klubu a rozšírenie zbrojného preukazu o kategóriu E. Išlo teda o dobrovoľné rozhodnutie navrhovateľa, ku ktorému by s najväčšou pravdepodobnosťou dospel aj v prípade neexistencie nesprávneho úradného postupu, v čase, keď sa ústne dotazoval pracovníčky OR PZ Galanta na to, či je možnosť zakúpenia predmetnej zbrane a za akých podmienok. Vzniku tvrdenej škody vo výške poplatku členského 15,- eur (ako poplatku povinného pri členstve v klube na rozdiel od sumy 200,- eur ako dobrovoľného príspevku navrhovateľa) by sa navrhovateľ vyhol, ak by sa rozhodol zbraň spätne predať predajcovi. S poukazom na uvedené okrem neexistencie škody nie je preukázaná medzi nesprávnym úradným postupom a údajnou škodou 15,- eur príčinná súvislosť (len časová súvislosť). Z dôvodu nesplnenia dvoch z celkovo troch zákonných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody (preukázaná nebola škoda a príčinná súvislosť, preukázaný bol nesprávny úradný postup), ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne, teda zároveň, súd návrh v časti náhrady škody zamietol vrátane (inak bližšie neodôvodneného) príslušenstva spočívajúceho v úroku z omeškania. Zvyšnú časť návrhom uplatneného nároku predstavovala suma 800,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mala v dôsledku nesprávneho úradného postupu navrhovateľovi vzniknúť. Odôvodnil ju šokom z toho, že inak ako bezproblémový občan po zadržaní zbrane sa zrazu dostal do pozície zločinca, pričom na vlastníctvo predmetnej zbrane sa tešil, pochválil sa okoliu, ktoré ho ako vysokoškolsky vzdelaného človeka bez výhrad akceptovalo. Na podloženie svojich tvrdení o ujme v dôsledku postupu OR PZ Galanta predložil súdu čestné prehlásenia troch fyzických osôb o existencii ujmy. Odporca žiadal uplatnený nárok zamietnuť s poukazom na znenie ust. z.č. účinné o 1.1.2013, ktoré sa má aplikovať a ktoré určuje, že nárok podľa z.č. možno na súde uplatniť len v rozsahu, v akom bol nárok uplatnený žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ s uvedeným nesúhlasil, poukázal na to, že by šlo o retroaktivitu, ktorá je neprípustná, nakoľko návrh bol podaný ešte v čase, keď novelizované znenie uvedeného zákonného ustanovenia nebolo účinným. Poukázala na judikatúru EĽSP a ÚS SR, ktorá pri preukázaní existencie nesprávneho úradného postupu má za to, že existencia nemajetkovej ujmy je týmto bez ďalšieho preukázaná, sporná je len jej výška v peniazoch. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. z.č. v znení účinnom ku dňu podania návrhu na začatie konania, v zmysle ktorý pre úspešné uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy zakotvuje kumulatívnu podmienku existencie vyčíslenia nemajetkovej ujmy ako v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, tak i pri uplatnení nároku na súde. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že v návrhu na začatie občianskeho súdneho konania vyčíslená výška nemajetkovej ujmy bola zhodne vyčíslená (príp. len vyčíslená) aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tu si navrhovateľ náhradu nemajetkovej ujmy neuplatnil vôbec, na základe čoho odporca jej prípadnú náhradu nemohol žiadnym spôsobom posúdiť. Súd mal za to, že výkladom uvedeného ustanovenia možno dospieť k záveru, že len v prípade, ak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je uvedená výška náhrady požadovanej nemajetkovej ujmy, môže sa jej poškodený návrhom na súde úspešne domáhať. Z vykonaného dokazovania okrem iného nevyplynulo, že nesprávnym úradným postupom by v zmysle ust. z.č. k výraznému zhoršeniu (resp. k zhoršeniu vôbec) postavenia navrhovateľa ako osoby, že by sa mu v dôsledku postupu zmenil pracovný, súkromný alebo spoločenský život takým spôsobom, že by to zakladalo dôvod na finančné zadosťučinenie. Frustrácia navrhovateľa ním opísaná je podľa názoru súdu nedosiahla stupeň hoden peňažnej náhrady čo i len v minimálnej výške. Vzhľadom na uvedené súd návrh aj v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , kde odporca ako procesne úspešný účastník má právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, pričom odporca trovy vzniknuté mu v konaní vyčíslil na sumu 205,78 eur spočívajúce v cestovných nákladoch odporcu (4 x cesta BA - GA a späť).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a v celom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovel. Uviedol, že v konaní bolo preukázané a je aj nesporné, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného riaditeľstva PZ v Galante tým, že navrhovateľovi ako držiteľovi zbrojeného preukazu skupiny A a D bolo na základe jeho žiadosti o vydanie nákupného povolenia na nákup samonabíjacej palnej zbrane Sa vz.58 na poľovné účely zo strany OR PZ v Galante dňa 20.6.2011 vydané nákupné povolenie na nákup uvedenej zbrane na poľovné účely, hoci takúto zbraň v tom čase na poľovné účely nebolo možné držať. Potom, čo sa navrhovateľ dňa 4.7.2011 dostavil na OR PZ v Galante na zaevidovanie zbrane Sa vz.58, výr. č. 16815C zakúpenej podľa vydaného nákupného povolenia, táto mu bola odobratá do úschovy s odôvodnením, že túto zbraň nie je oprávnený držať alebo nosiť. Navrhovateľovi tak bolo v dôsledku nesprávneho úradného postupu OR PZ v Galante obmedzené vlastnícke právo k predmetnej zbrani takým spôsobom, že nemohol predmetnú zbraň držať, užívať ani brať z nej úžitky (loviť zver) teda boli mu odňaté 3 z celkovo 4 vlastníckych oprávnení a to bez akejkoľvek náhrady a na časovo neohraničené obdobie. Navrhovateľovi tak podľa jeho názoru vznikla škoda, ktorá spočívala vo faktickom zmenšení jeho majetku o hodnotu zbrane, ktorá uložená v úradnej úschove nemala pre navrhovateľa absolútne žiadnu úžitkovú hodnotu. Navrhovateľ totiž nadobudol predmetnú zbraň do svojho vlastníctva v súlade s nákupným povolením na poľovné účely a pri použití na tieto účely preň mala úžitkovú hodnotu rovnajúcu sa nákupnej cene 325 eur. Po vydaní zbrane z úschovy však už bol zmenený účel jej možného použitia to znamená, že navrhovateľ síce mal zbraň v držbe, ale jej úžitková hodnota na poľovné účely bola úplne nulová. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že zbraň mohla mať naďalej rovnakú hodnotu aj na poľovné účely ako zbraň, ktorú si navrhovateľ v súlade s nesprávne vydaným nákupným povolením kúpil. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na zbrani v sume 325 eur, ktorú predstavovala rozdiel medzi nákupnou cenou zbrane a jej hodnotou po vydaní z úschovy na poľovné účely, ktorá bola 0 eur. Hoci ide o tú istú vec zmenil sa jej účel použitia a to v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom OR PZ v Galante, ktoré navrhovateľovi ako držiteľovi zbrojného preukazu skupiny D povolilo kúpu predmetnej zbrane na poľovné účely a navrhovateľ ju na tieto účely do svojho vlastníctva aj nadobudol. OR PZ v Galante dosiahlo nápravu svojho pochybenia, keď navrhovateľovi zmenil účel použitia zbrane na taký, ktorý bol v súlade so zákonom, zároveň však došlo k zmene hodnoty zbrane, ktorá bola oveľa nižšia, ako keby ju bolo možno používať na poľovné účely. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani so záverom prvostupňového súdu ohľadom neexistencie časti škody v sume 225 eur, ktorú predstavoval poplatok za členstvo v Športovom streleckom klube REGUL. Podľa názoru navrhovateľa, záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ mal možnosť predať predmetnú zbraň spätne predajcovi, čím by sa vyhol vzniku škody je nesprávny, pretože tento záver je v rozpore so skutkovými zisteniami ako aj s právnym stavom, keď podľa názoru navrhovateľa predajca zbrane nebol na základe žiadneho právneho predpisu povinný zbraň odkúpiť späť. Sumu 225 eur vynaložil navrhovateľ v súvislosti s nadobudnutím členstva v športovom klube a predstavovala náklad na celoživotné členstvo v sume 200 eur, ročné známky v sume 15 eur a nákladov na elektronické vedenie evidencie, čo je potvrdené pečiatkou a vlastnoručným podpisom predajcu a prevádzkovateľa klubu. Navrhovateľ nespochybňuje tvrdenie, že členstvom v športovom streleckom klube je dobrovoľné avšak z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise vyplýva, že v súvislosti so vstupom do športového streleckého klubu zaplatil 225 eur, pričom tieto finančné prostriedky musel vynaložiť v dôsledku nesprávneho úradného postupu OR PZ v Galante ak chcel dosiahnuť stav, aby mu bola vydaná jeho vlastná zbraň z úschovy PZ. Navrhovateľ nemal v skutočnosti možnosť vrátiť zbraň predajcovi, mal možnosť buď ponechať zbraň v úschove PZ, alebo mohol predať zbraň prípadnému záujemcovi, čo by vzhľadom na hodnotu takejto zbrane na športové účely znamenalo pre navrhovateľa okamžitú výraznú stratu alebo mal možnosť rozšíriť si zbrojný preukaz a ponechať si zbraň na športové účely. V tejto súvislosti sa navrhovateľ rozhodol pre poslednú z uvedených možností, čo ale neznamená, že mu v tejto situácii nesprávne úradným postupom nevznikla vôbec žiadna škoda. Navrhovateľ zastáva názor, že nebyť nesprávneho úradného postupu OR PZ v Galante zbrojný preukaz by si nerozširoval na športovú streľbu a nevstupoval by do športového streleckého klubu REGUL a teda náklady s tým spojené by nevynaložil. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch túto súd odmietol z dôvodu, že nebola vyčíslená v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Podľa názoru navrhovateľa ide o formalistický výklad právnych noriem, ktorý je v rozpore s koncepciou materiálneho právneho štátu potvrdenou ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 23.5.2012, sp. zn. z 27.4.2012, sp. zn. z 18.6.2010, sp. zn. z 10.3.2011. Za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné a nesprávne považuje navrhovateľ tiež tvrdenie, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, žeby navrhovateľ utrpel ujmu, ktorá by zakladala dôvod na finančné zadosťučinenie. Navrhovateľ v konaní predložil listinné dôkazy vyhlásenia troch fyzických osôb, ktoré potvrdili, že nesprávny úradný postup OR PZ v Galante sa navrhovateľa hlboko dotkol, mal na neho výrazne negatívny vplyv a spôsobil mu značnú nemajetkovú ujmu. Proti týmto dôkazom nepredložil odporca ani jediný dôkaz, ktorý by preukazoval ich nepravdivosť. Navrhovateľ navyše v konaní poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, podľa ktorej samotná existencia nesprávneho úradného postupu vytvára domnienku o vzniku nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ je presvedčený, že vznik nemajetkovej ujmy v konaní preukázal a požiadavku na jej náhradu odôvodnil v súlade s ustanovenými zákonnými kritériami. Pokiaľ ide o výrok o povinnosti nahradiť odporcovi trovy konania má za to, že cestovné na 4 pojednávania z Bratislavy do Galanty v sume 205,78 eur nebolo účelne vynaloženým výdavkom a preto aj v prípade ak by nemal vo veci úspech, mohla by mu byť uložená povinnosť nahradiť odporkyni cestovné v sume ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom, čo predstavuje spolu na cestu 4-krát Bratislava - Galanta a späť sumu 18,40 eur (4 x 2 x 30/cena vlaku podľa platného cestovného poriadku x 2).

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, keď je toho názoru, že súd prvého stupňa v predmetnej právnej veci zistil skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu pre meritórne rozhodnutie a na základe zistených skutočností vo veci správne rozhodol, keď nárok navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.350 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu bolo zistené, že dňa 20.6.2011 bolo navrhovateľovi na základe žiadosti o vydanie nákupného povolenia zo strany OR PZ Galanta vydané nákupné povolenie s platnosťou do 20.8.2011 na nákup samonabíjacej palnej zbrane SA vz. 58 na poľovné účely. Dňa 4.7.2011 zakúpenú zbraň navrhovateľ predložil s protokolom o kusovom overení zbrane na zaevidovanie na oddelení dokladov odboru poriadkovej polície OR PZ Galanta, kde mu bola zbraň odobratá do úschovy s odôvodnením, že na poľovné účely nemôže byť použitá. Navrhovateľ si z dôvodu uvedeného nesprávneho postupu OR PZ Galanta uplatnil náhradu škody žiadosťou doručenou OR PZ Galanta dňa 20.7.2011, ktorá bola následne postúpená Ministerstvu vnútra SR. V tejto žiadosti uviedol, že trvá na riadnom zaevidovaní predmetnej zbrane na poľovné účely a v prípade ak to nebude možné, žiada o náhradu škody vo výške 550 eur ( 325 eur - nákupná cena zbrane a 225 eur - členstvo v športovom klube REGUL). Ministerstvo vnútra SR na uvedenú žiadosť reagovalo listom č. SLV-PS-196/2012 z 8.2.2012, v ktorom uznalo, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, avšak vznik škody nebol preukázaný. MV SR konštatovalo, že po tom, ako bola zbraň navrhovateľovi odňatá, rozhodol sa pre členstvo v športovom streleckom klube a po rozšírení zbrojného preukazu o oprávnenie E, mu bola zbraň z úschovy vydaná. Navrhovateľ sa podaným návrhom na súde domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.350 eur a to titulom náhrady škody vo výške 550 eur ( 325 eur - nákupná cena zbrane a 225 eur - členstvo v športovom klube REGUL) a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 800 eur ako aj úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 550 eur od 10.8.2011 do zaplatenia. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Táto zodpovednosť je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je ( Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom ). Predmetom daného konania je náhrada škody spôsobená orgánom verejnej moci jeho nesprávnym úradným postupom ( ).

V danej veci je potrebné vychádzať z definovania nesprávneho úradného postupu v zmysle , pričom podľa ust. za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup možno považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k vtedy existujúcim právnym prepisom diktujúcim obligatórny spôsob konania úradu. O nesprávny úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s právnou úpravou. Pojem „nesprávny úradný postup“ je potrebné chápať ako nezákonný úradný postup štátneho orgánu. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu štátnej správ. Pod termín „postup“ možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie (nečinnosť alebo opomenutie).

Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti (výkon verejnej moci v súvislosti s činnosťami uvedenými v ust. § 3 ods. 1) vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a škodou. Pri koncipovaní objektívnej zodpovednosti ide zákon ešte ďalej, keď ustanovuje zákaz liberácie, t.j. zbavenie sa zodpovednosti. Ak sú splnené podmienky, nedáva zákon štátu sa zbaviť zodpovednosti, čím nadobúda charakter absolútnej zodpovednosti. Aj v tomto prípade však musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu preukázané. Tieto podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu. Podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu sú - výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a existencia príčinnej súvislosti medzi uvedenými podmienkami. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených zistení a citovanej právnej úpravy dospel v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa k záveru, že v danom prípade došlo zo strany pracovníka OR PZ k nesprávnemu úradnému postupu pri vydaní povolenia na nákup zbrane v zmysle ust. , keď navrhovateľovi držiteľovi zbrojného preukazu skupiny A a D bolo vydané povolenie na nákup zbrane kategórie B uvedenú v ods, 1 písm. f) cit. zákona, ktorú mohol mať zaevidovanú len držiteľ zbrojného preukazu skupiny E a F ( , cit. zákona). Ak si chcel navrhovateľ zakúpiť zbraň na poľovné účely, mohol si zakúpiť zbraň buď kategórie B uvedenú v 5 ods. 1 písm. d) a e) alebo zbraň kategórie C uvedenú v ods. 1 písm. a) až c) . Zo strany OR PZ Galanta tak bolo navrhovateľovi vydané povolenie na nákup predmetnej zbrane kategórie B uvedenú v ods, 1 písm. f) cit. zákona, hoci nebol držiteľom zbrojného preukazu typu E a F, v čom spočíva nesprávny úradný postup OR PZ Galanta.

V danom prípade tak bola splnená podmienka nesprávneho úradného postupu zo strany odporcu, avšak odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené ďalšie dva predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. V tomto smere súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Podstatou sporu v prejednávanej veci bolo posúdenie, či výkonom verejnej moci vykonávanej ORPZ Galanta v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla navrhovateľovi škoda a či vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd pritom vychádzal, okrem iného z toho, že zo strany OR PZ Galanta bolo síce vydané pre navrhovateľa nesprávne nákupné povolenie na samonabíjaciu palnú zbraň, avšak týmto nesprávnym úradným postupom odporcu nedošlo u navrhovateľa k vzniku škody, ktorú si v tomto konaní uplatňuje a to v hodnote nákupnej ceny zbrane Sa vz. 58 vo výške 325 eur a členského poplatku v športovom klube REGUL vo výške 225 eur. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ na základe svojho vlastného rozhodnutia si rozšíril zbrojný pas o skupinu E, na základe čoho mal predmetnú zbraň zaevidovanú a stal sa členom športového klubu REGUL, čím riadne využíval ako vlastník predmetnú zbraň na ktorú mu bolo vydané nákupné povolenie a taktiež služby športového klubu REGUL. Z uvedeného tak vyplýva, že na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku ním uplatnenej škody, lebo nedošlo v tomto smere k (žalovanému) úbytku jeho majetkových hodnôt. Škodu vo všeobecnosti je treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. V danom prípade, však navrhovateľovi ním uplatnená škoda nevznikla, pretože navrhovateľ ako vlastník má predmetnú zbraň zaevidovanú a riadne ju užíva ako člen športového klubu REGUL. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody týkajúcej sa výdavkov ohľadne členstva v športovom klube REGUL a to vo výške 220 eur, tak v danom prípade sa navrhovateľ taktiež sám dobrovoľne rozhodol pre členstvo v tomto klube a v súvislosti s týmto členstvom má ako člen právo využívať všetky benefity tohto klubu. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a v danom prípade u navrhovateľa nedošlo k zmenšeniu jeho majetku. Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľovi by vznikla v danom prípade škoda len vtedy, ak by na základe nesprávneho úradného postupu pracovníka OR PZ Galanta, nemohol ako vlastník predmetnú zbraň riadne zaevidovanú v zmysle cit. zákona riadne užívať. Navrhovateľ síce nemohol používať predmetnú zbraň v období od 4.7.2011 do 8.7.2011, kedy bola predmetná zbraň bez zaevidovania v úschove OR PZ Galanta, avšak navrhovateľ si za toto obmedzenie vlastníckeho práva náhradu škody v tomto konaní neuplatnil, preto sa správne súd prvého stupňa uvedenou skutočnosťou ani nezaoberal. Keďže u navrhovateľa nedošlo v súvislosti s nesprávnym úradným postupom k vzniku škody, nebol tak splnený ani ďalší zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu a to existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 800 eur v dôsledku nesprávneho úradného postupu je nedôvodný a to z dôvodu neexistencie značnej ujmy u navrhovateľa. Aj keď súd prvého stupňa ako dôvod zamietnutia tohto nároku konštatoval aj absenciu uplatnenia si tohto nároku v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci je potrebné aplikovať znenie ust. účinného ku dňu 26.7.2011 t.j. ku dňu podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo strany navrhovateľa, pretože v opačnom prípade by išlo o neprípustnú retroaktivitu a keďže v tom čase citované zákonné ustanovenie nevyžadovalo pre uplatnenie si tohto nároku na súde, aby súčasne bol uplatnený tento nárok aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, nemohol súd prvého stupňa z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľa v tejto časti zamietnuť.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v ust. priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod.. Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod..

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nesprávny úradný postup nepochybne znamená sám o sebe pre poškodeného určitú imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba podľa právneho názoru odvolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzita zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu závažnú. Rozhodujúce je však objektívne hľadisko a nie subjektívne pocity, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Súd prvého stupňa tak vychádzal zo správneho právneho názoru, že nesprávny úradný

postup pri vybavovaní žiadosti navrhovateľa o vydanie povolenia na nákup zbrane zo strany OR PZ Galanta, nemožno považovať bez ďalšieho, za konanie v dôsledku, ktorého by navrhovateľovi prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, a správne tak zameral svoje dokazovanie na zisťovanie, či v dôsledku nesprávneho postupu pri vybavení tejto žiadosti došlo v značnej miere k zníženiu dôstojnosti a vážnosti navrhovateľa v spoločnosti a či došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy, keď náležite nepreukázal taký rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali spôsobiť značnú ujmu v súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom a ktoré by v značnej miere negatívne vplývali na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy alebo spoločenské postavenie. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho názoru, že navrhovateľom tvrdená ujma vzniknutá v súvislosti s týmto neprávnym úradným postupom nie je takej intenzity, žeby mu mala spôsobiť značnú ujmu. Súdu prvého stupňa preto nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ neuviedol ani vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania a správne priznal odporcovi ním uplatnenú náhradu cestovných výdavkov služobným motorovým vozidlom v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. . keď takto priznané trovy sú účelné a hospodárne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaní nevznikli.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.