Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-145-2013.pdf
PDF · 95.8 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/145/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., W. ul.č. XX proti odporkyni SR, zastúpenej Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová ul.č. 19, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že navrhovateľ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom v C., W. XXXX/ XX bol ku dňu 02.07.2013 vlastníkom stavby bez súpisného čísla, nezapísanej v katastri nehnuteľností, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., postavenej na parcele č.XXXX/XX o výmere XXX mX na ulici S..
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 10.04.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom stavby na S. ulici v C., umiestnenej na parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Svoj návrh na pojednávaní dňa 05.02.2014 zmenil tak, že žiadal, aby súd určil, že bol ku dňu 02.07.2013 vlastníkom stavby bez súpisného čísla nezapísanej v Katastri nehnuteľností nachádzajúcej sa v Katastrálnom území C., postavenej na parcele č.XXXX/XX o výmere XXX m2 na ulici S.. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že dňa 31.01.1991 uzavrel R. M.., ul. E. X. 1, XXX XX N., J. XXXXXX v zastúpení Q. X.- riaditeľ š.p. s ním kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej R. š.p. ako predávajúci podľa článku 1 tejto zmluvy „odpredal zariadenie (drevená budova na pevných základoch) na ul. S. č. XXXX C. umiestnenú na parcele č. XXXX/XX o výmere XXXmX“ (ďalej len „stavba“) Q. K. ako kupujúcemu za dohodnutú kúpnu cenu 53 850 Kčs (slovom: päťdesiattri tisíc osemstopäťdesiat korún.) Navrhovateľ dňa 23.1.1970 uzavrel na Miestnom národnom výbore v A. manželstvo s Z. K., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v A. vo zväzku IV. roč. XXXX na strane XXX pod č. radovým 3. F. 31.05.1999 došlo medzi navrhovateľom ako vlastníkom stavby a Mestom Trenčín ako vlastníkom pozemku k uzavretiu nájomnej zmluvy č. 118/017/1999 kde prenajímateľ ako výlučný vlastník pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. C., parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX m2 (ďalej len „pozemok“) prenechal tento pozemok na dočasné užívanie nájomcovi. Cena nájmu za pozemok predstavovala 22 781,- SKK ročne. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to konkrétne do 01.05.2002. Dňa 12.06.2002 na základe žiadosti uzatvoril navrhovateľ s Mestom Trenčín Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve č. 118//017/1999 zo dňa 31.05.1999, ktorým sa predĺžila doba nájmu predmetného pozemku do 01.05.2005. Následne dňa 28.06.2005 došlo medzi navrhovateľom a Mestom Trenčín ako vlastníkom pozemku k uzatvoreniu Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve č. 118//017/1999 zo dňa 31.05.1999, na základe ktorého bola doba nájmu predmetného pozemku predĺžená do 01.05.2006. Na základe žiadosti navrhovateľa bol medzi níma Mestom Trenčín uzatvorený Dodatok č. 4 k nájomnej zmluve č. 118/017/1999 zo dňa 31.05.1999, kde sa doba nájmu pozemku predĺžila na dobu do 01.05.2007. Ako posledný dodatok k predmetnej nájomnej zmluve bol dňa 28.06.2007 uzavretý Dodatok č. 5 k nájomnej zmluve č. 118//017/1999 zo dňa 31.05.1999, ktorým sa predĺžila doba nájmu pozemku do 01.05.2008. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že navrhovateľ s Mestom Trenčín spolupracoval, pred každým uplynutím doby nájmu navrhovateľ ako vlastník stavby požiadal vlastníka pozemku o predĺženie doby nájmu, čo znamená, že s predmetnou stavbou nakladal, prenechával ju do užívania a správal sa k nej ako k svojmu vlastníctvu. Dňa 17.02.2006 bol medzi navrhovateľom a Mestom Trenčín uzavretý Dodatok č. 3 k nájomnej zmluve č. 118//017/1999 zo dňa 31.05.1999, predmetom ktorého bola zmena ceny nájomného, a to nasledovne: časť parc.č. XXXX/XX o výmere XX m2, za cenu 300 Sk/m2 ročne, časť parc.č. XXXX/XX o výmere XX mX, za cenu 300 Sk/m2 ročne a časť parc.č. XXXX/XX o výmere XXX mX, za cenu 5,60 Sk/m2 ročne. Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ dňa 30.12.2007 požiadal vlastníka pozemku Mesto Trenčín o zníženie nájmu za predmetný pozemok. Uvedený pozemok bol Dodatkom č. 3 cenovo začlenený ako stavba určená na podnikateľskú činnosť. Stavba na predmetnom pozemku bola navrhovateľovi daná do prenájmu, na základe ktorého bolo na stavbe zriadená prevádzka holičstva. Nakoľko na uvedenom pozemku mala byť urobená prístupová komunikácia podchodu pre peších na železničnú stanicu, subjekt prevádzkujúci služby holičstva podal ku dňu 31.10.2007 výpoveď z nájomnej zmluvy a stavba následne zostala nevyužívaná pre tento účel. Dodatkom č.5 k nájomnej zmluve č. 118/017/1999 zo dňa 31.05.1999 bol nájom predĺžený do 01.05.2008. Keďže stavba po výpovedi prevádzky holičstva nebola využívaná na podnikateľské účely a navrhovateľ sa stal invalidným dôchodcom, finančná situácia mu neumožňovala platiť ročné nájomné vo výške 23130,- SKK za stavbu, v ktorej nebola zriadená žiadna prevádzkareň. Z tohto dôvodu požiadal Mesto Trenčín o zníženie nájmu. Zároveň v žiadosti uviedol, že v prípade ak nebude možné z akýchkoľvek dôvodov nájom znížiť bude nútený nájomnú zmluvu zrušiť. Z dôvodu žiadosti o ukončenie nájomného vzťahu zo strany navrhovateľa, Mesto Trenčín ako vlastník pozemku uzavrelo s ním dňa Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy č. 118/017/1999 zo dňa 31.05.1991, kde sa zmluvné strany dohodli, že nájomná zmluva končí dňom 31.12.2007 na základe žiadosti nájomcu. V roku 2010 bol pozemok prevedený na Slovenskú republiku v majetkovej správe Železnice Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa na základe správneho konania číslo ÚSŽPDI/4276/14452/2012/2/str vedeného na Meste Trenčín dozvedel, že stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a teda že on nie je v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník stavby. Mesto Trenčín na základe dostupných a predložených dokladov zistilo, že sa jedná o novoobjavený majetok štátu. Následne bolo Mestom Trenčín zvolané ústne pojednávanie za účelom objasnenia situácie. Do času oznámenia tejto skutočnosti, nemal navrhovateľ dôvod preverovať si existenciu svojho vlastníckeho práva. Keďže každoročne komunikoval so správcom dane, ako aj inými správnymi orgánmi kde vystupoval ako vlastník stavby, platil daň z nehnuteľnosti, podával žiadosti o zmenu užívania stavby a nikdy jeho vlastnícke právo nebolo rušené, nemal dôvod spochybniť svoje vlastnícke právo k stavbe. Po celú vydržaciu dobu nebol navrhvateľ rušený vo svojom vlastníckom práve. Až do roku 2012, kedy bol prvýkrát vyzvaný na preukázanie vlastníckeho práva k stavbe. Navrhovateľ začal stavbu užívať v roku 1991, a to na základe kúpnej zmluvy z roku 1991. Po celú dobu užívania bol dobromyseľný vtom, že mu stavba patrí a je jej výlučným vlastníkom na základe kúpnej zmluvy. Je nepochybné, že bol dobromyseľný, keďže so zariadením ďalej nakladal, prenajímal ho, uskutočňoval na ňom stavebné úpravy. K zariadeniu sa správal tak, akoby bolo v jeho vlastníctve. navrhovateľ bol po dobu dvadsiatich dvoch rokov objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Navrhovateľ spravoval a hospodáril s predmetnou nehnuteľnosťou a užíval ju nasledovnými spôsobmi:
Dňa 07.08.1991 Obvodný úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. Živ. 2333/1991 v ktorom registruje žalobcu ako podnikateľa v odbore Reštauračné služby, obchodná činnosť - potraviny.
Dňa 24.11.1992 podal navrhovateľ návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia pre zmenu užívania stavby. Dňa 30.11.1992 mu bolo vydané Kolaudačné rozhodnutie č.j. ŽP 2695/1992 - Vk, ktorým sa povolila zmena užívania stavby na ul. S. XXXX pre účely Z..
Mesto Trenčín dňa 26.06.1992 upozornilo Q. K. na skutočnosť, že „ako majiteľ objektu na S. ul. na základe kúpno-predajnej zmluvy s podnikom štátnych lesov, vykonávate jeho stavebné úpravy pravdepodobne na obchodné či reštauračné účely. “ Keďže táto stavebná činnosť podliehala režimu stavebného konania Mesto Trenčín upozornilo navrhovateľa na urýchlené konanie. Z predmetného listu je zrejmé, že aj Mesto Trenčín sa stavalo k nemu ako k vlastníkovi stavby. Následne ihneď navrhovateľ začal konať vo veci a požiadal dotknuté orgány o predbežné stanovisko k stavebnému konaniu - rekolaudácia priestorov. Vyjadrenie dotknutých orgánov bolo vydané dňa 21.07.1992 so súhlasným stanoviskom. Následne 16.12.1992 Mestský úrad v Trenčíne vydal rozhodnutie č. 1788/1992 s umiestnením prevádzkarne na ulici S. č. 19XX, v ktorej bude žiadateľ Q. K., bytom W. XX, C. vykonávať služby Z. za dodržania podmienok uvedených v kolaudačnom rozhodnutí ObÚ ŽP Trenčín č. 2695/1992
- Vk z 30.11.1992.
Dňa 24.06.1993 Obvodný úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. 11108-937/93-171-Ká, na základe jeho žiadosti, v ktorom vyhovelo žiadosti a z hygienického hľadiska súhlasilo s prevádzkovaním „V. baru“ na S. ulici č. XXXX v C..
Ďalšou skutočnosťou, ktorá utvrdzovala navrhovateľa v jeho vlastníckom práve bolo aj každoročné vyrubovanie platobných výmerov Mesta Trenčín, ako správcu dane pre účely dane z nehnuteľnosti.
Do dnešného dňa mu nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo stavbe odňaté súpisné číslo, keďže v čase kúpy stavby ako aj niekoľko rokov po uzavretí zmluvy, mala stavba pridelené súpisné číslo. Ako nasvedčujú aj rozhodnutia správnych orgánov, napr. Kolaudačné rozhodnutie na zmenu užívania dočasnej stavby č. ŽP 2695/1992-Vk, stavbe bolo pridelené súpisné číslo XXXX. Daným súpisným číslom v súčasnosti nedisponuje iná stavba v tomto katastrálnom území. Je nepochybné, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe, keďže v katastri nehnuteľností nie je zapísané predmetné zariadenie a v prípade, že by súd tejto žalobe vyhovel, navrhovateľ by získal listinu spôsobilú na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem vyplýva z nutnosti ochrany jeho vlastníckeho práva a z nutnosti uskutočnenia zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý možno vykonať iba na základe rozhodnutia súdu. Bez právoplatného rozsudku súdu v tejto veci sa nemôže domáhať svojho vlastníckeho práva.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril svojím podaním zo dňa 12.6.2013, v ktorom uviedol, že v žalobe uplatnený nárok navrhovateľa uznáva a vyhlásil, že má za dostatočne preukázané, že podmienky boli naplnené a že navrhovateľ je výlučným vlastníkom stavby, ktorá je predmetom tohto konania.
Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 05.02.2014, a to v prítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise: kúpna zmluva zo dňa 31.1.1991, faktúra č. 14/1/91, sobášny list N, nájomná zmluva zo dňa 31.05.1999 spolu s príslušnými dodatkami č. 1-5, žiadosť navrhovateľa zo dňa 30.12.2007, výpoveď k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 09.10.2007, dohoda o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 07.02.2008, výpis LV č. XXXX KÚ C., oznámenie Mesta Trenčín zo dňa 23.04.2012, rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín - živnostenského referátu zo dňa 07.08.1991, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.11.1992, list Mestského úradu Trenčín zo dňa 26.06.1992, žiadosť N o predbežné stanovisko k stavebnému konaniu - rekolaudácia priestorov, rozhodnutie Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 16.12.1992, rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín - referátu štátneho obvodného lekára zo dňa 24.06.1993, platobné výmery z čl.37-43.
Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. sa navrhovateľ môže na súde úspešne domáhať určenia svojho práva len vtedy, ak má na takomto určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je ustálenou súdnou praxou definovaný ako stav objektívnej právnej neistoty. Otázku existencie naliehavého právneho záujmu si súd musí vyriešiť z úradnej povinnosti a to predtým, než sa začne zaoberať vecou samou. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (príp. neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. V danom prípade súd považoval naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nezapísanej v katastri nehnuteľností za daný a dostatočne preukázaný, a to aj po zmene petitu, nakoľko v konaní bolo preukázané, že došlo k vyvlastneniu predmetnej stavby, pričom peňažná náhrada za toto vyvlastnenie nebola vyplatená, nakoľko v čase vyhlásenia rozhodnutia v rámci vyvlastňovacieho konania nebolo vlastníctvo k vyvlastňovanej nehnuteľnosti určené rozhodnutí súdu a stavebnému úradu inak preukázané.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť tak hnuteľná ako aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd po vykonanom dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď splnenie podmienok vydržania mal dostatočne preukázané.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 143 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Podľa § 157 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na výslovné vzdanie sa práva na podanie odvolania všetkých účastníkov po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, súd vyhotovil rozsudok v skrátenej forme.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).