Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-139-2013.pdf
PDF · 104.7 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľa N. H., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, N., právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa proti odporcom 1/ C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. O. XXX/XX, N., 2/ O. P., rod. J., bytom A. XXX/X, N., 3/ C. U., bytom A. XXX/XX, N. a 4/ C. J., bytom D. XXX/XX, N. v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom O. H., rod. H., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a do dedičstva po nebohej K. H., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX, postavený na parcele KN-C XXX - zastavanáplocha a nádvorie o výmere 124 m2 vedenej na Správe katastra Stará Ľubovňa v k.ú. N. na LV XXX, každému v 1.
Účastníkom konania súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal na súd návrh o určenie vlastníckeho práva a žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to rodinného domu súpisné číslo XXX/ XX, postaveného na parcele KNE č. XXX/X na LV XXXX v k.ú. N.. Návrh odôvodnil tým, že pôvodný pozemnoknižný vlastník rodinného domu Q. F. bol zapísaný v pozemnoknižnej vložke XXX k.ú. N. parcely XXX/X o výmere 330 m2, parcely XXX/X - záhrada o výmere 162 m2, dom súpisné číslo XXX pod B3 a B4 v celosti. Q. F. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.1963 odpredal C. J. a jeho manželke C. 1/3 nehnuteľnosti z celého domu pod popisným číslom XXX, ktorý stojí na parcele XXX/ X, XXX/X s tým, že v prospech kupiteľov bola prevedená parcela XXX/X, ktorá zodpovedá 1/3 kúpnej čiastky domu s príslušenstvom, išlo o tú časť domu, ktorú manžel vdovy K. F. používal ako dielňu za dohodnutú kúpnu cenu 34 000,-Kčs. S touto časťou rodinného domu predal aj čiastku dvora a polovicu vchodu k hospodárskym budovám a maštaľou. Táto zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve pod č. RI 139/64. Na základe neformálnej kúpnej zmluvy v roku 1966 C. J. a C. J. v prírode už ako dom postavený na parcele XXX/X odpredali už teraz nebohým rodičom navrhovateľa, o čom svedčí čestné prehlásenie C. J. a potvrdenie Mesta N.. V tomto rodinnom dome navrhovateľ ostal bývať s rodičmi a títo mu v roku 1999 predmetný dom darovali neformálnou zmluvou s tým, že ich doopatruje smrti. Otec navrhovateľa O. H. zomrel XX.X.XXXX, matka K. zomrela XX.X.XXXX. Od roku 1999 navrhovateľ tento dom užíva ako výlučný vlastník nerušene a teraz býva v tomto dome s družkou X. H., s ktorou má 6 maloletých detí. O tejto skutočnosti tiež svedčí potvrdenie Mesta N. zo dňa 13.5.2013. Vzhľadom na to, že išlo o neformálnu kúpnu zmluvu z roku 1966 a ďalšiu neformálnu darovaciu zmluvu z roku 1999, nedošlo k zápisu do katastra nehnuteľností. V dôsledku toho navrhovateľ podal na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva s tým, že pôvodný vlastník - odpredávateľ C. J. zomrel a jeho právni nástupcovia sú žalovaní v 2., 3. a 4. rade a tiež žalovaná v 1. rade je pôvodná vlastníčka predmetného rodinného domu. Navrhovateľ má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
pretože chce dať do súladu stav užívací so stavom právnym. Navrhol, aby súd návrhu vyhovel, keďže splnil podmienky oprávnenej, nerušenej, pokojnej držby, aj podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty, teda na základe vydržania nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku.
Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Na pojednávaní navrhovateľ doplnil svoj návrh v tom, že rodičia K. H. a O. H. odkúpili predmetný rodinný dom od C. J. a C. J. v roku 1966 za kúpnu cenu 34 000,-Kčs. Rodičia a navrhovateľ bývali spolu v tomto rodinnom dome do roku 1999, kedy sa presťahovali ku bratovi a v rodinnom dome ostal bývať on do roku 2013, kedy zhorela strecha na tomto rodinnom dome. Vtedy sa navrhovateľ presťahoval do Českej republiky, kde sa zdržiava aj teraz. V rodinnom dome urobil určité opravy, ako kúpeľňu, omietky, za rodinný dom platil aj domovú daň. Odporkyňa v 1. rade C. J. s návrhom súhlasila, uviedla, že s manželom C. J. kúpila predmetný rodinný dom od pána F. v roku 1963 na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná na štátnom notárstve 7.1.1966 pod č. RI 139/1964. F. mali postavený tento rodinný dom tak, že táto časť bola vedľa ich rodinného domu, išlo o súčasť ich rodinného domu, ale v tejto časti mal F. urobenú dielňu, ktorú prerobili na rodinný dom. Išlo o 1/3 rodinného domu, ktorý užívali F. a kúpnou zmluvou odkupovali len rodinný dom, ktorý zodpovedá 1/3 domu s príslušenstvom a so samostatným vchodom za kúpnu cenu 34 000,- Kčs. V tej časti, ktorú odkupovali, bola chodba a vpredu bola 1 izba a kuchyňa. Vtedy mal rodinný dom súpisné číslo XXX a bol postavený na parcele vedenej pod číslom XXX/X a XXX/X. V kúpnej zmluve je uvedené, že kupovali aj parcelu XXX/X, ktorá bola v pozemkovej knihe vedená ako záhrada o výmere 162 m2. V podstate išlo o radovú zástavbu, na ulici bolo viac rodinných domov, ktoré boli nalepené jeden na druhý. Vedľa rodinného domu mali ešte dreváreň tak, ako je to uvedené aj v kúpnej zmluve. J. ako kupujúci si ohradili pozemok, ktorý odkúpili. Keďže rodinný dom F. a rodinný dom, ktorý odkúpili, mal jednu strechu, oddelili svoj rodinný dom na pôjde múrom až po strechu od rodinného domu F.. Potom, čo odkúpili rodinný dom, v tej časti, ktorá patrila F., ostala bývať pani F., následne tam býval U., po U. to zdedil H., ktorý to predal D.. D. previedol časť na I., ktorá je teraz jeho manželkou. Odporkyňa v 1. rade uviedla, že tento rodinný dom tak, ako ho oni užívali spolu s pozemkom, na ktorom bol postavený rodinný dom a s pozemkom vedľa rodinného domu, predali po 3 rokoch, t.j. v roku 1966 O. H. a jeho manželke K. H. na základe neformálnej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 34 000,-Kčs. Rodičia navrhovateľa tento rodinný dom užívali od roku 1966 tak, ako ho užívala odporkyňa s manželom. Nikdy neboli žiadne spory ohľadom užívania. Nevedela uviesť, dokedy rodičia navrhovateľa v predmetnom rodinnom dome bývali. Manžel zomrel XX.X.XXXX. Odporcovia v 2. až 4. rade ako právni nástupcovia neb. C. J. s návrhom súhlasili, navrhli súdu, aby mu vyhovel. Odporkyňa v 2. rade O. P. uviedla, že sa narodila v roku 1968 a keďže rodinný dom predali rodičia v roku 1966, nevedela sa priamo k predmetu sporu vyjadriť, ale od matky počula, že rodinný dom jej rodičia predali H.. Odporkyňa v 3. rade C. U. uviedla, že mala 4 roky, keď došlo k predaju predmetného domu H., preto sa nevedela priamo k predmetu sporu vyjadriť. Odporca v 4. rade C. J. uviedol, že sa narodil v roku 1966, preto sa nevedel priamo k predmetu sporu vyjadriť. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 5.2.2014 navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu, a to, aby určil, že do dedičstva po neb. O. H., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a do dedičstva po neb. K. H., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, patrí nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX, ktorý je postavený na parcele KNC XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 vedenej na Správe katastra Stará Ľubovňa v k.ú. N. na LV XXX každému v 1. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva rodičov navrhovateľa v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je v tom, že vykonaným dokazovaním je preukázané, že rodičia navrhovateľa odkúpili predmetnú nehnuteľnosť - predmetný rodinný dom v roku 1966 od pôvodných vlastníkov a do roku 1999 ho užívali, bývali v ňom, nemali ho majetkoprávne vysporiadaný. Navrhovateľ ako dedič chce, aby sa stav užívací dal do súladu so stavom právnym a táto nehnuteľnosť sa prejednala v dedičskom konaní po nebohých rodičoch, ktorí nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti vydržaním počas svojho života, teda v čase smrti boli jej vlastníkmi. Tieto skutočnosti sú preukázané najmä výpoveďou odporkyne v 1. rade, ktorá spolu so svojím manželom túto nehnuteľnosť rodičom navrhovateľa predala. K vydržaniu vlastníckeho práva došlo podľa § 134 platného a účinného Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) č. 40/1964 Zb. s tým, že je potrebné započítať aj vydržaciu dobu pred novelou OZ, t.j. pred rokom 1991. Zároveň právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pri písaní návrhu došlo zrejme k chybe, keď sa uviedlo do pôvodného petitu, že ide o rodinný dom postavený na parcele XXX/X vedený na LV XXXX k.ú. N., ale v skutočnosti ide o rodinný dom postavený na parcele KNC XXX vedenej na LV XXX v k.ú. N.. Na LV XXX je vedená ako vlastníčka tejto parcely KNC XXX
I. G., ale predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k tejto parcele, ale predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu, t.j. ku stavbe postavenej na tomto pozemku a podľa OZ je oddelené vlastníctvo stavby od vlastníctva k pozemku.
Odporcovia v 1. až 4. rade nemali námietky k navrhovanej zmene návrhu.
Súd pripustil navrhovanú zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., keďže výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Po pripustení zmeny návrhu právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ trvali na podanom návrhu a navrhli, aby im súd vyhovel. Navrhovateľ si trovy konania neuplatňoval. Odporcovia v 1. až 4. rade s návrhom súhlasili, trvali na svojich prednesoch, trovy konania si neuplatňovali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdeniami Mesta N., výpisom z LV XXXX, úmrtným listom K. H., O. H., informatívnou kópiou z mapy, kúpnou zmluvou registrovanou na ŠN v Poprade pod č. RI 139/64, výpisom z pozemkovej knihy záp. XXX pre Obec N., podaním K.. X. I., výpisom z LV XXX, kúpnou zmluvou z 27.8.2012, ďalšou kúpnou zmluvou z 23.8.2006, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľa, potvrdením Mesta N. o predchádzajúcom súpisnom čísle, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe kúpnej zmluvy odpredal Q. F. ako predávajúci C. J. a manželke C. J., rod. J. ako kupujúcim nehnuteľnosť zapísanú v pozemkovej knihe v záp. XXX parcela č. XXX/X - záhrada v intraviláne o výmere 162 m2 pod B3 na jeho meno, a to postavenú časť domu súpisné číslo XXX s maštaľou a čiastkou dvora a polovicu vchodu k hospodárskym budovám, teda odpredal z celého domu č. XXX 1/3, ktorá je postavená na parcele XXX/X, XXX/X tak, že v prospech kupujúcich v pozemkovej knihe sa prevedie len parcela XXX/X, čo zodpovedá 1/3 kúpnej čiastky domu a príslušenstva, a to tej časti, ktorú manžel vdovy K. F. používal ako dielňu, a to za dohodnutú kúpnu cenu 34 000,-Kčs. V skutočnosti išlo o samostatný dom, ktorý mal samostatný vchod, patrili k nemu hospodárske budovy a dvor s tým, že kupujúci si to ohradia a oddelia od domu F. a na povale ho oddelia tehlovým múrom. K predávanej nehnuteľnosti bolo vložené večné právo doživotného bývania a doživotné právo bezplatného bývania a užívania na tejto nehnuteľnosti v prospech K. F.. Zároveň predmetnou kúpnou zmluvou bol daný súhlas na výmaz tohto práva v prospech kupujúcich s tým, že v pozemkovej knihe mal byť tento predmet kúpy zapísaný bez bremena. Zmluva bola uzavretá 17.6.1963 a bola registrovaná pred Štátnym notárstvom v Poprade pod č. RI 139/64 dňa 7.1.1966. Odporkyňa v 1. rade spolu s manželom túto nehnuteľnosť ako samostatný rodinný dom užívali od roku 1963 do roku 1966 tak, že časť, ktorú odkúpili, si ohradili, vedľa rodinného domu mali dreváreň a oddelili aj pôjd od pôvodného domu F. tak, že vytiahli múry na svojom pôjde až po strechu. V tom čase predmetný rodinný dom mal súpisné číslo XXX, o čom svedčí aj potvrdenie Mesta N. zo 4.9.2013, v ktorom je uvedené, že rodinný dom teraz súpisné číslo XXX/XX, postavený na parcele XXX, mal pred rokom 1995 súpisné číslo XXX. Predmetný rodinný dom C. J. s manželkou C. J. odpredali O. H. a K. H. v roku 1966 neformálnou kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 34 000,-Kčs, ale nebol urobený zápis ani v katastri nehnuteľností, resp. ani v evidencii nehnuteľností. K. H. a O. H. tento rodinný dom užívali tak, ako ho odkúpili od svojich právnych predchodcov, od C. J. a C. J., až do roku 1999, kedy sa odsťahovali k svojmu synovi F. H.. Navrhovateľ býval s rodičmi v predmetnom rodinnom dome do roku 1999 a ostal v ňom bývať do roku 2013, pričom ho zrekonštruoval, urobil omietky, kúpeľňu a pod. V roku 2013 zhorela tá časť strechy, ktorá patrila k rodinnému domu súpisné číslo XXX/XX. Z potvrdenia Mesta N. vyplýva, že v predmetnom rodinnom dome býval od roku 1966 O. H. s manželkou K. H., ktorí ho odkúpili od C. J. s manželom. Majetkoprávne tento nebol vysporiadaný, teda O. H. s K. H. neboli zapísaní ako vlastníci tohto domu v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ ako dedič mal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, keďže chcel, aby stav užívací sa dal do súladu so stavom právnym a aby predmetný rodinný dom bol prejednaný v dedičskom konaní po nebohom O. H. a nebohej K. H.. Zároveň predložil súdu úmrtné listy rodičov, z ktorých súd zistil, že O. H. zomrel XX.X.XXXX a K. H. zomrela XX.X.XXXX. Zo záp. XXX pre Obec N. vyplýva, že v tejto zápisnici bol zapísaný pozemok mpč. XXX/X - záhrada v intraviláne o výmere 162 m2 a mpč. XXX/X - dom súpisné číslo XXX a ako vlastník bol vedený F. F. v 1 s manželkou K. F., rod. Q. na základe skutočnej držby a zápisom z 27.7.1959 bol zapísaný v celosti Q. F. pod B3 a B4. Mestský úrad N. najskôr vydal potvrdenie, že predmetný dom súpisné číslo XXX/XX bol postavený na parcele XXX/X, následne však vydal potvrdenie dňa 10.9.2013,
že predmetný rodinný dom na ulici D. súpisné číslo XXX/XX bol postavený na parcele KNC XXX k.ú. N. a predtým tento rodinný dom mal súpisné číslo XXX. Z výpisu z LV XXX k. ú. N. vyplýva, že na tomto LV je vedená parcela KNC XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2 a parcela KNC XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2 a tiež je vedený rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele KNC XXX a ako vlastníčka týchto nehnuteľností je na tomto LV vedená I. G., rod. Q. v celosti. Z výpisu z LV XXX vyplýva, že je vedená ako vlastníčka na základe kúpnej zmluvy z 23.8.2006, uzavretej medzi S. H. a O. H. a C. D. a D.. G. I. a na základe ďalšej kúpnej zmluvy uzavretej medzi C. D. a X. I. dňa 27.8.2012. Predmetom uvedených kúpnych zmlúv však nebol rodinný dom súpisné číslo XXX/XX, ktorý je predmetom tohto konania. Ešte pred pripustením zmeny návrhu G. I. žiadala, aby súd pripustil jej vstup do konania na strane odporcu, keďže ide o určenie vlastníckeho práva k stavbe, ktorá je postavená na pozemku parcela KNC XXX na LV XXX v k.ú. N.. Uznesením č.k. 6C/139/2013-33 zo dňa 13.8.2013 súd odmietol návrh K.. G. I. na pripustenie vstupu do konania na strane odporcov s odôvodnením, že návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania môže podať len účastník a K.. G. I. nebola účastníčkou tohto konania. Proti tomuto uzneseniu právny zástupca G. I. nepodal odvolanie, teda uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2013. Súd poznamenáva, že v zmysle § 120 ods. 1 OZ stavby nie sú súčasťou pozemku, teda môžu byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.
Navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. tak, keďže chce dať do súladu stav užívací so stavom právnym a chce, aby rodinný dom, ktorý je predmetom konania, bol prejednaný v dedičskom konaní po jeho neb. rodičoch O. H. a K. H., ktorí nadobudli vlastnícke právo k tomuto rodinnému domu za svojho života vydržaním a už v čase smrti boli vlastníkmi predmetného rodinného domu. V zmysle súdnej praxe na preukázanie naliehavého právneho záujmu je potrebné, aby účastník konania preukázal, že jeho postavenie sa určovacou žalobou zlepší. Predmetný rodinný dom bude predmetom dedičského konania po nebohých rodičov, teda stav užívací sa dá do súladu so stavom právnym, navrhovateľ ako dedič bude tiež účastníkom tohto dedičského konania a po prejednaní dedičstva môže byť dedič, resp. dedičia zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetný rodinný dom rodičia navrhovateľa užívali od roku 1966 na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola zapísaná v katastri nehnuteľností a nemali ho majetkoprávne vysporiadaný. Tento rodinný dom užívali minimálne do roku 1999, kedy sa presťahovali k svojmu synovi a následne ho užíval navrhovateľ do roku 2013.
Predmetom kúpnej zmluvy registrovanej pred Štátnym notárstvom v Poprade pod č. RI139/64 bola 1/3 pôvodného rodinného domu patriaceho F. a touto kúpnou zmluvou zároveň došlo aj k určitému rozdeleniu vlastníctva - rodinného domu s príslušenstvom, vlastníkom ktorého bol F., ktorý odpredal zo svojho rodinného domu 1/3, pričom táto 1/3 predstavovala už samostatnú časť na bývanie, teda samostatný rodinný dom so samostatným vchodom, vtedy mal tento rodinný dom súpisné číslo XXX a následne mal pridelené súpisné číslo XXX, orientačné číslo XX. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná kúpna zmluva (medzi F. a J.) bola uzavretá ešte za účinnosti zák. č. 141/1950 Zb., (účinný do 31.3.1964). Zápis tejto kúpnej zmluvy nebol urobený ani v pozemkovej knihe, ani v evidencii nehnuteľností.
Podľa § 115 cit. zákona Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
Podľa § 116 ods. 1 cit. zákona Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa § 116 ods. 2 cit. zákona Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Podľa § 145 ods. 1 cit. zákona Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa prechodného a záverečného ustanovenia § 566 ods. 1 cit. zákona Lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím
tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
Od 1.4.1964 bol prijatý Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnostiam.
Zákonom č. 131/1982, účinným od 1.4.1983, bola upravená ochrana držby a určitý obmedzený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, ale len pre štát a občanom mohlo byť len zriadené právo osobného užívania k takémuto pozemku.
Podľa § 132a ods. l cit. zákona (1) Kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Podľa § 134 ods. 2 cit. zákona Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.
V tejto súvislosti teda kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodným vlastníkom F. a J. bola registrovaná na štátnom notárstve, takže jej registráciou pod č. RI 139/1964 zo dňa 7.1.1966 prešlo vlastnícke právo na C. J. a na C. J., t.j. odporkyňu v 1. rade.
Podľa § 135a ods. 1 cit. zákona Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Podľa § 135a ods. 2 cit. zákona Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania. Podľa § 135a ods. 3 cit. zákona Takto však nemožno nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Podľa § 135 ods. 4 cit. zák. Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992, ktorým bol novelizovaný OZ č. 40/1964, bol zavedený znovu spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
Podľa § 129 ods. l cit. zákona Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 cit. zákona Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 134 ods. 1 cit. zákona Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenie Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa prechodného ustanovenia § 868 cit. zákona Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že právni predchodcovia navrhovateľa, teda jeho rodičia O. H. a K. H., nadobudli vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu vydržaním, pretože splnili podmienky oprávnenej, nerušenej, pokojnej, dobromyseľnej držby a podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty. Do vydržacej lehoty súd započítal aj vydržaciu lehotu ich právnych predchodcov - J., ktorá začala plynúť registráciou kúpnej zmluvy na štátnom notárstve, t.j. od 7.1.1966. Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva za splnenia zákonných podmienok, pričom ide o originárny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva ex lege. Medzi tieto zákonné podmienky patrí: 1/ dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, 2/ existencia spôsobilého predmetu vydržania, 3/ držba po zákonom stanovenú dobu. Dobromyseľnosť držiteľa spočíva v tom, že tento sa oprávnene domnieva, že mu vec patrí, teda drží vec v dobrej viere, pričom vstúpi do nakladania s touto vecou na základe určitého právneho úkonu, napr. na základe kúpnej zmluvy. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že rodičia navrhovateľa boli dobromyseľní, vstúpili do užívania predmetného rodinného domu na základe kúpnej zmluvy uzavretej so C. J. a C. J., ktorým za predmetný rodinný dom zaplatili kúpnu cenu 34 000,-Kčs. Predmetom vydržania bola samostatná nehnuteľnosť, teda samostatný rodinný dom so samostatným vchodom, ktorý mal predtým pridelené súpisné číslo XXX a teraz má pridelené súpisné číslo XXX a orientačné číslo XX. Rodičia navrhovateľa splnili aj podmienku 10 ročnej vydržacej lehoty. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, návrhu vyhovel a určil, že predmetný rodinný dom súpisné číslo XXX orientačné číslo XX vedený na LV XXX k.ú. N. patrí v 1 do dedičstva po neb. O. H. a v 1 do dedičstva po neb. K. H.. Predmetný rodinný dom nebol predmetom dedičského konania ani po neb. O. H., ani po neb. K. H..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatňoval, preto mu ich súd ani nepriznal. V konaní išlo o nedoložené a neusporiadané vlastnícke vzťahy a odporcovia ako neúspešní účastníci si trovy konania neuplatňovali a súd im trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, keďže sa ho účastníci po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku výslovne do zápisnice súdu vzdali.