Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-39-2013.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/39/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom v právnej veci navrhovateľa: F. M., narodený XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/X, T. proti odporkyni: M. M., narodená XX. XX. XXXX, naposledy bytom P. XXX/X, T., toho času na neznámom mieste v cudzine, v konaní zastúpená opatrovníčkou Mgr. Veronikou Sóosovou, pracovníčkou OS Dunajská Streda, o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletej K. - É. M., narodenú XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dňa 05. 02. 2014 takto
rozhodol:
Súd manželstvo F. M., narodený XX. XX. XXXX, T., župa B. a M. M., rodená G., narodená XX. XX. XXXX, T., župa B. uzavreté dňa XX. XX. XXXX na Mestskom úrade v T., župa B. rozvádza.
Súd maloletú K. - É. M., narodenú XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd určuje, že matka je povinná prispievať na maloletú výživným vo výške 80 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným na súde žiadal, aby súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozvedie, maloletú zverí do jeho osobnej starostlivosti a matke určí výživné. Rozsudkom OS v Žiari nad Hronom č. k. 10P/392/2011-39 zo dňa 22. 02. 2012 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca a súd zaviazal matku prispievať na jej výživu sumou 80 Eur mesačne a upravil styk maloletej s matkou tak, že sa môžu stretávať bez obmedzenia.
Navrhovateľ sa na pojednávaní vyjadril tak, že na rozvode manželstva trvá a uviedol, že matka sa o dieťa od ich rozchodu v roku 2008 nezaujíma, nestará sa a nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja sú rumunskí štátni občania, obaja majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky i keď spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť. Manželstvo uzatvárali po 4 rokoch, odporkyňa bola vtedy tehotná. V roku 2009 dostal telefonát od svojho brata z E., že matka odišla od dieťaťa do Nemecka za prácou a dieťa nechala doma. Po návrate z E. keď priniesol so sebou aj dieťa požiadal súd v obvode ktorého žili, aby dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti čo sa aj stalo. Od roku 2011 sa o maloletú stará neustále, teraz mu vypomáha aj družka s ktorou žije. Odporkyňa sa medzičasom vrátila na územie Slovenska, ale manželské spolužitie neobnovili pretože odporkyňa si našla v cudzine tiež známosť. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje vzájomné citové odcudzenie.
Odporkyňa sa k veci nevyjadrila, súdu sa nepodarilo doručiť predvolanie na poslednú známu adresu a preto súd ustanovil odporkyni na konanie opatrovníka. Opatrovníčka sa na konanie nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila vážnymi okolnosťami a preto súd vykonal dokazovanie a rozhodol v jej neprítomnosti.
Kolízna opatrovníčka sa vyjadrila, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku i napriek tomu, že nie sú známe jej majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti zaviazať výživným vo výške 80 Eur mesačne, ktoré výživné aspoň z časti pokryje potreby dieťaťa. Čo sa týka úpravy styku navrhuje ponechať matke styk s dieťaťom bez obmedzenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s rozsudkom OS Žiar nad Hronom 10P/392/2011-39 zo dňa 22. 2. 2012, kópiou sobášneho listu a prekladom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletej, apostilou sobášneho a rodného listu vydaných v E., oboznámením sa s obsahom spisu a ostatnými písomnými dokladmi účastníkov založenými do spisu a zistil skutkový stav takto:
Účastníci uzatvárali manželstvo dňa 16. 02. 2007 pred rumunskými štátnymi orgánmi asi po štvorročnej známosti z citovej náklonnosti a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Všetci účastníci konania sú rumunskí štátni občania. Po uzavretí manželstva začali účastníci žiť v E., kde žili do ruku 2007, kedy navrhovateľ odišiel za prácou a neskôr v roku 2008 odišla odporkyňa zo spoločnej domácnosti na neznáme miesto do Nemecka a neskôr sa presťahovala na Slovensko, avšak manželské spolužitie už neobnovili.
Rozsudkom OS Žiar nad Hronom č. k. 10P/392/2011-39 zo dňa 22. 02. 2012 mal súd za preukázané, že odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti v roku 2008, od vtedy účastníci spolu nežijú a nevedú spoločnú domácnosť. Dieťa ktoré sa narodilo z manželstva zostalo po odchode matky v opatere otca v mieste ich posledného spoločného bydliska. Účastníci iné vyživovacie povinnosti nemajú. Vyššie citovaným rozhodnutím súdu mal súd za preukázané, že dieťa bolo zverené do výchovy a opatery otca a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 80 € mesačne.
Podľa § 38 ods. 2, Zákona číslo 97/1963 Zb. zák., ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná
písm. b) ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas.
Podľa § 39 ods. 1, Zákona číslo 97/1963 Zb. zák., právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nie je možné určiť.
Vzhľadom na uvedené kolízne normy je súd toho názoru, že sú splnené podmienky na konanie a rozhodovanie súdu jednak vo veci rozvodu manželstva, pretože obaja účastníci sú štátni občania rumunskej republiky ale navrhovateľ, maloletá a dokonca aj odporkyňa sa dlhodobo zdržiavajú na území Slovenskej republiky, navrhovateľ od roku 2008, maloletá od roku 2011, a aj vo veci úpravy práv a povinností na čas po rozvode manželstva z toho dôvodu, že maloletá má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt a o právach a povinnostiach maloletej sa rozhodovalo už na inom súde v Slovenskej republike.
Podľa ust. § 23 ods. 1, Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V danom prípade mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne, hlboko a trvale rozvrátené, ich manželské spolužitie neplní žiaden, ani spoločenský účel. Svedčí o tom skutočnosť, že účastníci od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. A keďže účastníci pre vzájomné zásadné povahové nezhody nemajú záujem obnoviť manželské spolužitie, súd v zmysle § 23 ods. 1, Zák. o rodine manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd podľa § 23 ods. 2, Zákona o rodine príčinu rozvratu manželstva ustálil vo vzájomnom citovom odcudzení.
Podľa § 24 ods.1, až 4, Zákona č. 36/2005 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté deti zverí do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods.1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods.1 až 5 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Pri úprave rodičovských práv a povinností, súd v časti zverenia maloletej ponechal dieťa v opatere a výchove otca rešpektujúc predchádzajúce rozhodnutie poručenského súdu. Otec sa o dieťa stará od roku 2011, kedy dieťa prevzal z detského domova v mieste bydliska maloletej, matka sa o dieťa vôbec nezaujíma, s dieťaťom sa nekontaktuje a dokonca na výživu dieťaťa ani neprispieva, teda podľa názoru súdu je potrebné ponechať dieťa v doterajšom rodinnom prostredí.
V časti o určení výživného na maloleté dieťa rozhodol súd tak, že ponechal matke výživné vo výške 80 Eur mesačne na výživu maloletej, pretože zárobkové možnosti a schopnosti rodičov sa od poslednej úpravy výživného v júni 2010 zásadne nezmenili.
O úprave styku matky s maloletou rozhodol súd tak, že ponechal styk matky s dieťaťom bez obmedzenia, pretože matka sa s dieťaťom momentálne nestýka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 prvá veta O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.