Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-122-2013.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Subarea
23CoE/122/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpená: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti povinnej: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, T., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom Exekútorský úrad, Andreja Hlinku 3858/1, Trnava, pod sp. zn. EX 1466/2012, o vymoženie 810,26 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12Er/1333/2012-12 zo dňa 12. decembra 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1466/2012. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), § 52, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 a § 879j Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a čl. 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Skutkovo zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Rozhodcovským súdom Banská Bystrica, s. r. o. pod č. SR 178/2012 zo 06.08.2012. Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. 7027049 zo 07.05.2007, pričom daný vzťah podlieha režimu z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. OZ, keďže právna predchodkyňa oprávnenej bola podnikateľom, ktorý mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a povinná je fyzická osoba - nepodnikateľ. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky, v ktorých čl. XI písm. r) obsahoval rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené dohodou, inak rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, pričom jeho rozhodnutie bude pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, ani nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu (určená navyše drobným a hustým písmom vo všeobecných podmienkach), núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom a preto je v zmysle cit. ust. smernice neprijateľná, a teda neplatná. Z tohto dôvodu preto nemalo prebehnúť ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávnenej odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. V odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie. Poukázal na to, že súd vec nesprávne právne posúdil a zasiahol do ústavného
práva účastníkov na súdnu ochranu. Namietal, že súd posudzoval rozhodcovskú doložku, ktorá nebola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola totiž rozhodcovská doložka dojednaná v písomnej dohode o splatení záväzku s uznaním záväzku a nie rozhodcovská doložka upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach úverovej zmluvy. Odvolateľ podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE 319/2011 v ktorom krajský súd vyslovil rovnaký právny záver. Navyše predmetom preskúmania v exekučnom konaní môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku a nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Rozhodcovská doložka nie je ani neprijateľnou podmienkou, pretože ponecháva možnosť voľby spotrebiteľovi rozhodnúť sa, či uplatní svoje právo pred všeobecným súdom alebo v konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná už pri uzatváraní zmluvy o úvere, ale až po splatnosti pohľadávky oprávneného, teda v čase keď povinný porušil svoje zmluvné povinnosti. Súd v napadnutom uznesení nevysvetlil v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v prípade dojednania alternatívnej rozhodcovskej doložky. Povinnému nemohla byť odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom aj vzhľadom k tomu, že mal zákonný prostriedok na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, a to žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZoRK. Poukázal aj na nesprávny preklad smernice Rady 93/13/EHS, keď jej správny preklad smeruje k tomu, že zakazuje také ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi, pričom v Slovenskej republike je rozhodcovské konanie upravené ZoRK. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz dojednania rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p. a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:
Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom, ktorého povaha určuje rozsah materiálneho preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na skúmanie hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť plnenia a jeho súlad s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Ustanovenie § 45 ZoRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.
Zo zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. 7027049 zo 07.05.2007, ktorej kópia je pripojená v spise, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej (Consumer Finance Holding, a.s.) a povinnou
vyplynulo, že právna predchodkyňa oprávnenej ako veriteľ a povinná ako dlžník uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver 20.000 Sk, ktorý mala splácať v 24 mesačných splátkach po 1.268 Sk. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých čl. XI. písm. r) Záverečných ustanovení obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú riešené dohodou, a ak nedôjde k dohode budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory, s.r.o., jediným rozhodcom, pričom rozhodnutie je pre strany konečné, záväzné a vykonateľné. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 10.03.2011 bola pohľadávka postúpená oprávnenej. Z uznania dlhu a dohody o splatení dlhu č. 1717580 zo 07.01.2012, ktorej kópia je pripojená v spise vyplýva, že jej súčasťou je rozhodcovská doložka uvedená v čl. IV, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov vyplývajúcich z dohody alebo ktoré súvisia s dohodou budú predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. alebo v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o. alebo všeobecnému súdu. Výber súdu môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom nie je potrebný súhlas druhej strany.
Z formy a obsahu uznania dlhu a dohody o splatení dlhu je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala oprávnená už pripravený a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila.
S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Je nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ. Jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil (§ 53 ods. 1, 2 a 3 OZ). Právna predchodkyňa oprávnenej je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keď vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a povinná, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupovala v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Keďže predmetným uznaním dlhu a dohodou o splatení dlhu oprávnená ako dodávateľ povinnému ako spotrebiteľovi povolila splácať dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy o poskytnutí expres pôžičky č. 7027049 zo 07.05.2007 a ktorý k 07.01.2012 vyčíslila na 1.441,38 eur v mesačných splátkach po 80 eur a povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala takto vyčíslený dlh splácať, ide o spotrebiteľský vzťah. Napokon skutočnosť, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský vzťah nebola účastníkmi v odvolacom konaní ani namietaná.
Odvolací súd berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku, a dospel k záveru, že formulácia rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v štandardne formulovanej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, je skutočne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Podľa § 53 ods.1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.
Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 ods.1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti a predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokonformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.
ESĽP v rozsudku z 27.06.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá
má založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá (v prípade ak konanie vyvolá dodávateľ - oprávnená). Rozhodcovská doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ. Keďže však v prejednávanej veci oprávnená (dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej doložky inicioval rozhodcovské konanie, povinný nemal možnosť vyjadriť nesúhlas.
V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.
Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keď neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil aj za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.
Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 OZ, a preto je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasl. ZoRK, nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 ZoRK), súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietne.
Odvolací súd nemôže prijať ani námietku oprávnenej, že súd prvého stupňa posudzoval rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o poskytnutí expres pôžičky a nie v uznaní dlhu a dohode o splatení dlhu, pretože súčasťou spisového materiálu je aj kópia uznania dlhu a dohody o splatení dlhu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v preskúmavanej veci exekučným titulom. Závery súdu prvého stupňa, ktoré vyslovil v odôvodnení napadnutého uznesenia sú rovnako relevantné i na rozhodcovskú doložku uvedenú v uznaní dlhu a dohode o splatení dlhu a nemajú vplyv na správnosť záveru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, a preto nemožno hovoriť o existencii exekučného titulu ako základnej podmienke vykonania exekúcie.
S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil, keď povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania (§ 251 ods. 4 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.