Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-232-2013.pdf
PDF · 82.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/232/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletého deti B., M., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, deti D. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., C. XXX/ XX a S. B., nar. X.X.XXXX, bytom S., C. XXX/XX, toho času H. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu a m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/132/2009-28 zo dňa 1.12.2009 vo výroku o výživnom na maloleté deti tak, že s účinnosťou od 5.2.2014 s a otec z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej M. B., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 27,13 Eur mesačne a na výživu maloletej U. B., nar. 31.8.2004 výživným vo výške 27,13 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.12.2013 žiadal, aby súd svojim rozsudkom upravil jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti N., nar. XX.X.XXXX, M., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.X.XXXX a výživné znížil na sumu 10,- Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť. V návrhu vo veci samej poukázal na skutočnosť, že jeho manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/132/2009-28, na základe ktorého rozsudku boli maloleté deti zverené na čas po rozvode manželstva do starostlivosti matky a on bol zaviazaný platiť výživné vo výške 34,- Eur mesačne, na každé z maloletých detí. V súčasnosti je nezamestnaný a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne. Má zato, že na jeho strane došlo k zmene pomerov a preto žiada zníženie výživného na minimálnu výšku.
Súd po zistení, že N. B., na ktorú otec žiadal znížiť výživné, sa dňa 17.8.2013 stala plnoletou, návrh na zníženie výživného na plnoletú dcéru vylúčil na samostatné konanie.
Matka maloletých detí a kolízny opatrovník sa k návrhu otca na zníženie výživného písomne nevyjadrili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 5.2.2014 v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil. Vykonaným dokazovaním súdu zistil podmienky pre schválenie rodičovskej dohody.
Otec maloletých detí na pojednávaní v rámci rokovania o rodičovskej dohode poukázal na skutočnosť že v čase rozvodového konania bol nezamestnaný, nemal príjem ale vyhlásil, že výživné bude platiť pomocou rodinných príslušníkov. Od rozvodu manželstva bol zamestnaný, v súčasnosti ale už vyše roka zamestnaný nie je. Robil pre Obecný úrad vo Valaskej na aktivačných prácach a na prácach v rámci protipovodňovej ochrany a v tom čase mal príjem vo výške 315,- Eur. Pracovný pomer bol dohodnutý ale na dobu určitú a tak už rok je nezamestnaný a jeho príjem predstavujú len dávky v hmotnej núdzi. Do septembra 2013 poberal dávku s aktivačným príspevkom. Návrh podal aj z dôvodu, že matka maloletých detí podala návrh na vykonanie exekúcie. Výživné žiada znížiť z dôvodu, že nemá žiadny príjem. V súčasnosti sa snaží zamestnať sa a to aj v zahraničí; keď je možnosť tak brigáduje.
Matka maloletých detí v rámci rodičovskej dohody súhlasila so znížením výživného na sumu 27,13 Eur mesačne, ona je rovnako nezamestnaná, na hmotnej núdzi a poberá tiež prídavok na tri deti. Ona je nezamestnaná od vtedy, ako ostala na rodičovskej dovolenke s najmladšou dcérou U., rovnako sa snaží nájsť si zamestnanie. Má vysoké výdavky spojené so starostlivosťou o deti, najstaršia dcéra N. je na strednej škole a chce ísť študovať na vysokú školu. Výživné vo výške 27,13 Eur mesačne nepostačuje ako nepostačovalo výživné vo výške 34,- Eur mesačne, berie ale na vedomie, že otec maloletých detí je nezamestnaný a má dávku v hmotnej núdzi. V prípade, že sa otec maloletých detí zamestná, ona si podá návrh na zvýšenie výživného. Rodičia v rámci rodičovskej dohody žiadali znížiť výživné odo dňa pojednávania.
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/132/2009-28 zo dňa 1.12.2009 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase troch maloletých detí výživným vo výške 34,- Eur mesačne, na každé z maloletých detí zvlášť.
Rozhodnutím ÚPSVaR Brezno, číslo BR1/OPHN/SOC/2013/9942-0029 zo dňa 29.10.2013 bola otcovi maloletých detí znížená dávky v hmotnej núdzi na sumu 62,50 Eur mesačne od 1.10.2013. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od novembra 2012, v mesiacoch október - december 2013 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, pred tým poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 181,37 Eur mesačne v mesiacoch máj - september 2013.
Matka maloletých detí poberá prídavok na tri deti, naposledy vo výške 69,30 Eur mesačne, od januára 2009 poberá dávky v hmotnej núdzi z toho v roku 2013 priemerne vo výške 222,60 Eur mesačne. Obaja rodičia sú vedení ako uchádzači o zamestnanie.
Podľa § 163 ods.2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 ods.1-4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Otec maloletých detí svojim návrhom vo veci samej uplatnil nárok na zníženie výživného na maloleté deti. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u osoby povinnej, ktorou je v danom prípade otec maloletých detí, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou sú maloleté deti. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktoré sa prejavia závažnejším spôsobom v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletých detí, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
V zmysle vyššie uvedeného pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na zníženie výživného musia nastať na strane povinnej osoby skutočnosti charakteru straty zamestnania, dlhodobej práceneschopnosti, vzniku novej vyživovacej povinnosti, prípadne zmeny majetkových pomerov, alebo iných obdobných skutočností, ktoré majú významný vplyv na možnosti, schopnosti alebo majetkové pomery povinnej osoby. Ďalším predpokladom je, že k takejto zmene musí dôjsť od posledného rozhodovania súdu o úprave vyživovacej povinnosti.
Výživné a jeho výška bola naposledy určená rozsudkom OS Brezno, č.k. 4C/132/2009-28 zo dňa 1.12.2009, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.2010. Aj keď otec maloletých detí aj v čase rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný, vyhlásil, že za pomoci rodiny zvládne platiť výživné v určenej výške. Medzičasom bol zamestnaný, resp. ako evidovaný v hmotnej núdzi poberal aj aktivačný príspevok. Súd mal za preukázané, že po strate aktivačného príspevku sa príjem otca znížil na sumu 62,50 Eur mesačne, čo súd považuje za zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom na maloleté deti. Súčasné príjmové a majetkové pomery otcovi neumožňujú prispievať na výživu maloletých detí vyšším ako minimálnym zákonným výživným, platenie výživného vo vyššej výške by bolo pre otca maloletých detí neprimeraným majetkovým rizikom. Z uvedeného dôvodu súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou dochádza k zníženiu výživného na maloleté deti na výšku minimálneho zákonného výživného, ktoré v čase rozhodovania súdu predstavuje sumu 27,13 Eur mesačne a to odo dňa vyhlásenia rozhodnutia v zmysle obsahu rodičovskej dohody.
Podľa § 162 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.