Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-62-2013.pdf
PDF · 117.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/62/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: R.. O. K., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XX, Z., adresa pre doručovanie: Z. X, Z., zastúpená JUDr. Barbora Ficeková, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava proti odporcovi: W.. R. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, Z., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov R.. O. K., rod. O. nar. XX.XX.XXXX a W.. R. K., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Mestskou časťou Bratislava Ružinov, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti Bratislava Ružinov, vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por.č. XX r o z v á dz a .
Súd zveruje maloletého T. K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja jeho rodičia.
Styk otca s maloletým T. sa upravuje neobmedzene.
Otec maloletého je povinný platiť výživné na maloletého T. v sume 400 Eur mesačne, do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.12.2013, domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému synovi T. na čas po rozvode. Podľa jej tvrdení uvádzaných v návrhu manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.X.XXXX z lásky, po jeden a pol ročnej známosti. Manželstvo bolo podľa jej udaní zo začiatku harmonické, prvé problémy nastali po narodení syna T. dňa XX.XX.XXXX. Ich pôvod vidí navrhovateľka v skutočnosti, že v dôsledku zdravotného stavu ich spoločného dieťaťa musela ísť na predĺženú materskú dovolenku a sústrediť všetku pozornosť na vyliečenie syna, čo spôsobilo postupné odcudzenie medzi manželmi. Navrhovateľka v snahe riešiť tieto problémy sa snažila o nich s manželom rozprávať, navrhovala tiež
návštevu poradne, odporca oba spôsoby odmietal. Príčinu rozvratu manželstva vidí navrhovateľka v dlho trvajúcej kríze manželstva, ktorej príčinou mal byť aj mimomanželský pomer odporcu, ktorý priznal až v júni 2013 a odmietal sa ho vzdať. Navrhovateľke podľa jej tvrdení navrhoval odporca manželský zväzok kvôli synovi formálne udržať s tým, že každý z manželov bude mať svoj vlastný život, čo navrhovateľka odmietla. Na obnove vzťahu s navrhovateľkou nemal odporca záujem. Uviedla, že v spoločnej domácnosti s manželom nežijú od septembra 2013, od novembra 2013 spoločne nehospodária.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode manželstva navrhovateľka navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, odporcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 450 Eur mesačne. Styk otca s maloletým navrhla upraviť bez obmedzenia. Uviedla, že maloletý T. má diagnostikovaný detský autizmus, s ktorým v súvislosti s čím má zvýšené nároky na osobnú asistenciu, terapie a stravu, čím sú zvýšené aj výdavky potrebné na zabezpečenie náležitej starostlivosti o neho. Priemerné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila v návrhu na sumu 845 Eur.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 7.1.2014, v ktorom uviedol, že s uvádzaným negatívnym priebehom a vývojom manželstva súhlasí, k príčine rozvratu manželstva, ktorou je podľa navrhovateľky mimomanželský vzťah odporcu uviedol, že tento je iba následkom postupného ochladzovania manželského vzťahu, ktorého pôvod vidí odporca v autoritatívnej a tvrdohlavej povahe navrhovateľky, ktorá ju robila neschopnou rešpektovať iný názor. So samotným návrhom navrhovateľky, rozviesť manželstvo s odporcom, odporca súhlasil.
K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode navrhnutej navrhovateľkou okrem výšky navrhovaného výživného odporca námietky nemal. Uviedol, že so synom má vytvorený blízky citový vzťah, vie zabezpečiť všetky jeho potreby, vrátane špeciálneho stravovania a učebných postupov. So synom trávi veľa času, je pripravený prísť za synom vždy, kedy to on alebo navrhovateľka potrebujú, vie zabezpečiť starostlivosť o neho aj počas choroby. Toho času býva u rodičov, ktorí majú rovnako blízky vzťah k maloletému, tento vzťah podľa odporcu na maloletého pozitívne vplýva. S maloletým sa stretáva pravidelne 3 krát v pracovnom týždni, dvakrát v týždni vozí dieťa ráno pravidelne vozí do škôlky a počas víkendov si s navrhovateľkou starostlivosť o maloletého zväčša delia na polovicu. Z uvedených skutočností má odporca za to, že sa na mesačných výdavkoch na maloletého v značnej miere podieľa a aj z tohto dôvodu nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného v sume 450 Eur. Výživné žiadal určiť v sume 300 Eur, čo bude podľa jeho názoru zodpovedať reálnym a maximálnym možnostiam odporcu.
Súd vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého T. K., výsluchom navrhovateľky a odporcu, prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľky, prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého, dohodou rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode zo dňa 1.1.2014, súhrnom mesačných výdavkov na maloletého, zmluvou o poskytovaní starostlivosti o dieťa uzavretú medzi rodičmi maloletého a škôlkou Motýlik zo dňa 15.1.2014, správou z psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 11.7.2013, potvrdením o príjme otca za obdobie 12/2012 až 11/2013, dohodou o zmene pracovných podmienok matky zo dňa 12.12.2013, ako aj ďalším obsahom spisu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch ide o prvé manželstvo. Obaja účastníci štátnymi občanmi SR. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletý T., nar. XX.XX.XXXX.
Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na Z. X v Z., kde odporkyňa v čase podania návrhu stále bývala, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 5.2.2014 súd zistil, že k príčinám rozvratu manželstva sa ďalej vyjadrovať nechce, zotrváva tých, ktoré uviedla v písomnom návrhu, možnosť obnovy manželského spolužitia s odporcom vylúčil vylúčila.
Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému synovi poukázala na skutočnosť, že maloletému bola stanovená diagnóza F 84.9, čo je vysokofunkčný autizmus, v dôsledku vyžaduje maloletý osobitnú starostlivosť. Uviedla, že odporca ako otec dieťaťa má s maloletým vytvorený dobrý vzťah, venuje sa maloletému v najvyššej možnej miere, navrhovateľka si je vedomá skutočnosti, že vzájomný vzťah maloletého s otcom je pre oboch dôležitý, preto mu nebude nikdy brániť. Poukázala tiež na to, že maloletý má v súvislosti s jeho zdravotným stavom zvýšené náklady na stravu, na odporúčanie lekárov má maloletý bezlepkovú a bezmliečnu stravu, nakoľko bolo preukázané, že autisti pri tejto strave lepšie prospievajú.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní dňa 5.2.2014 súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pokiaľ ide o príčiny rozvratu, súhlasí s tými, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu, obnovu manželského spolužitia s navrhovateľkou vzhľadom na skutočnosť, že má už nový partnerský vzťah vylúčil.
V časti úpravy práv a povinností súhlasil, aby bolo maloleté dieťa zverené matke. Uviedol, že s maloletým synom sa pravidelne stretáva, riadne sa o neho stará a v tejto súvislosti mu vznikajú okrem výživného aj ďalšie výdavky, preto má obavy, že ak by na syna platil výživné vo výške požadovanej navrhovateľkou (400 Eur) nezostávalo by mu dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie synových potrieb v čase, kedy je syn u neho. Poukázal tiež na to, že býva u rodičov nemá vyriešenú bytovú otázku a finančné prostriedky potrebuje aj na zabezpečenie vlastného bývania, v ktorom chce vytvoriť vhodné prostredie aj pre maloletého syna.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 5.2.2014 uviedla, že pokiaľ ide o výživné, netrvajú na sume 450 Eur mesačne pôvodne navrhovanej ako výživné pre maloletého v návrhu na začatie konania, ale žiadajú, aby súd uložil otcovi maloletého povinnosť platiť výživné v výške 400 Eur mesačne.
Kolízny opatrovník maloletého, ako zástupca maloletého v konaní, prítomný na pojednávaní dňa 5.2.2014 navrhol v prípade, že súd manželstvo rozvedie vyhovieť návrhu matky a zveriť maloletého na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým upraviť ponechať bez obmedzenia, nakoľko tento prebieha bezproblémovo a komunikácia medzi rodičmi sa v tomto ohľade javí ako bezproblémová. Pokiaľ ide o výživné, čo podľa názoru kolízneho opatrovníka je jedinou otázkou na ktorej sa rodičia nevedia dohodnúť navrhol uložiť otcovi platiť výživné vo výške 400 Eur mesačne dôvodiac jednak potrebami dieťaťa vyplývajúcimi z jeho zdravotného stavu, ale aj schopnosťami a zárobkovými možnosťami otca vzhľadom na jeho dosiahnuté vzdelanie a región v ktorom žije. Kolízny opatrovník spochybnil tiež náklad otca vyčíslený v sume 350 Eur ako náklady na bývanie na základe dohody uzavretej so svojou matkou.
Odporca býva ako vyplynulo z jeho vyjadrenia u svojich rodičov, v ktorej súvislosti mu podľa priloženej dohody uzavretej s matkou odporcu dňa 1.10.2013 vyplýva povinnosť platiť za poplatky spojené s užívaním bytu, stravovanie a ostatné služby spojené s bývaním sumu 350 Eur, pričom v sume má byť zahrnutá aj bezlepková strava pre maloletého T.. Ako vyplynulo z výpovede odporcu, odporca má vysokoškolské vzdelanie, je zdravý, jeho zárobkové možnosti teda nie sú obmedzené v súvislosti so zdravotným stavom. Odporca pracuje v spoločnosti Danubia Tel, a.s. na pozícii nákupcu a jeho čistý mesačný príjem ako vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa bol v roku 2012 a 2013 cca 900 Eur. Odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s maloletým, jej mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 330 Eur. Ako vyplýva z dohody o zmene pracovných podmienok predloženej navrhovateľkou zo dňa 12.12.2013 jej základná mzda u zamestnávateľa VÚB banky, a.s., kde pracuje na pozícii vedúceho
tímu Spracovanie hypotekárnych obchodov predstavuje 1600 Eur. Navrhovateľka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Maloletý T. má X rokov. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Maloletému bola na základe výsledkov psychologického vyšetrenia stanovená diagnóza detský autizmus, s čím sú spojené zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Maloletý je pre oneskorený vývin reči v starostlivosti logopéda. V súvislosti so základnou diagnózou je maloletý na bezlepkovej a bezmliečnej diéte, čím sú odôvodnené jeho zvýšené náklady na stravu.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú spolu ako manželia, dlhodobo sa intímne nestýkajú, spoločne nehospodária, odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v septembri 2013, ako vyplynulo z jeho výpovede nadviazal nový partnerský vzťah a za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili a naďalej nežijú v spoločnej domácnosti. Tvrdenia manželov ohľadom príčin rozvratu manželstva sú rozdielne, odporca nepriznáva, že dôvodom rozvratu manželstva je jeho mimomanželský vzťah, avšak v konaní bolo na základe vyššie uvedených skutočností preukázané, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, obaja manželia nemajú záujem na obnove manželského spolužitia, manželstvo považujú za trvalo rozvrátené bez lásky. Z nesporných skutkových zistení týkajúcich sa plnenia funkcii manželstva, tak ako ich má na zreteli zákon o rodine súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je dlhodobo nefunkčné, nakoľko manželia už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a spoločne nevychovávajú ani maloletého T.. Niet preto pochýb, že návrh navrhovateľky je dôvodný, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.
Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, v tejto súvislosti zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti, zaoberal sa otázkou úpravy styku maloletého s druhým rodičom, zisťoval aktuálne potreby maloletého a výdavky spojené s jeho výživou a výchovou. Za týmto účelom vypočul rodičov maloletého, vykonal dokazovanie príjmom rodičov preukázaným listinnými dôkazmi, a to v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky, ktorá zostala v konaní sporná, či výživné navrhované zo strany navrhovateľky a odporcu je v záujme a na prospech maloletého dieťaťa pochádzajúce z manželstva, predovšetkým či pokrýva dostatočne všetky jeho súčasné potreby.
Podľa ust. § 24 zákona č. 36/2005, zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
V otázke zverenia maloletej na čas po rozvode manželstva jeho rodičov vychádzal súd z návrhu navrhovateľky, vyjadrenia odporcu, konsenzu rodičov vyjadrenom vo výpovediach na pojednávaní, odporúčania kolízneho opatrovníka, na základe ktorých zveril dieťa matke, nakoľko bolo ktorá aj od času odsťahovania navrhovateľa zo spoločnej domácnosti vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého, jej starostlivosť v konaní spochybnená nebola tak zo stany otca, ako aj kolízneho opatrovníka, otec ani inú formu zverenia nenavrhoval.
Zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení v záujme zachovania rovnocennosti rodičovských práv obidvaja rodičia, čo rovnako v konaní spochybnené nebolo.
Styk otca s maloletým upravil súd vychádzajúc z návrhu rodičov, z ich vzájomnej dohody, prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka, pričom bral na zreteľ, aby maloletému poskytovala dostatočný priestor na starostlivosť a lásku zo strany oboch rodičov, ktorí majú v jej živote nezastupiteľné miesto. Z vykonaného dokazovania mal súd na základe zhodných vyjadrení účastníkov konania za preukázané, že rodičia vedia ohľadom styku otca s maloletým spolu komunikovať, vedia sa na ňom dohodnúť a prispôsobiť ho aktuálnym potrebám dieťaťa Skutočnosť, že otec sa s maloletým pravidelne stretáva a má s ním vytvorený adekvátny vzťah nebola v konaní sporná, preto súd upravil styk otca s maloletým v tom smere, že ho ponechal na dohodu rodičov, nakoľko striktná úprava styku v tomto prípade vzhľadom na dobrú rodičovskú kompetenciu oboch rodičov nie je potrebná. Súd má navyše za to, že vzhľadom na osobitné potreby dieťaťa vyplývajúce z jeho zdravotného stavu by ani nebola v jeho najlepšom záujme, na ktorý súd prihliada vždy v prvom rade.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky účastníkov a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že výživné, ktoré určil v sume 400 € predstavuje primeranú výšku zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého. Pri určovaní výživného prihliadol okrem iného aj na výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom a s tým spojenými osobitnými nárokmi ohľadom poskytovanej starostlivosti a vzdelávania. S poukazom na uvedené, mal súd za preukázané výdavky maloletého, výdavky na školné v predškolskom zariadení vo výške 550 Eur mesačne, výdavky na stravu, drogériu maloletého v sume priemerne 280 Eur a tiež výdavky oblečenie, terapie, lekárov, špeciálne učebné pomôcky. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na schopnosti a možnosti odporcu, ktorý je vysokoškolsky vzdelaný, pracuje v oblasti telekomunikácii, ako sám uviedol u štvrtého mobilného operátora. Práve v tejto oblasti ako vyplýva z všeobecne známych štatistických údajov sú dosahované najvyššie priemerné zárobky v národnom hospodárstve vôbec, preto súd zastáva názor, že možnosti a schopnosti otca presahujú jeho v súčasnosti dosiahnutý zárobok a vhodnou motiváciou, za ktorú súd považuje aj zodpovedný prístup k vyživovacej povinnosti a k zvýšeným potrebám dieťaťa je v možnostiach otca zabezpečiť si svojou pracovnou činnosťou príjem zodpovedajúci možnosti platiť výživné v určenej výške. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri hodnotení výdavkov otca sa stotožnil s kolíznym opatrovníkom a na výdavok otca
v sume 350 Eur preukazovaný ako náklad na bývanie, nájomné a služby s tým spojené na základe dohody uzavretej so svojou matkou neprihliadol, nakoľko bol uzavretý s blízkou osobou a možno mať pochybnosti o jeho hodnovernosti, navyše žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje skutočne vynakladané náklady odporcu na bývanie.
V rámci rozhodovania o výške výživného pre maloletého T. ako uvádzajúc vyššie, vychádzal súd jednak z preukázaných výdavkov na maloletého, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že maloletý má svoje osobitné potreby súvisiace so zdravotným stavom, krytie ktorých si vyžaduje zvýšené výdavky. Ako bolo preukázané maloletý vzhľadom na svoju základnú diagnózu (vysokofunkčný autizmus) potrebuje pre svoj fyzický a najmä zdravý duševný rozvoj nadštandardnú starostlivosť v podobe osobitného, individuálneho prístupu, ktoré mu vie zabezpečiť predškolské zariadenie, ktoré napokon ako vyplýva z navrhovateľkou predloženej Zmluvy o poskytovaní starostlivosti o dieťa zo dňa 15.01.2014 podpísanej oboma rodičmi, títo spoločne pre maloletého vybrali. Ďalšie zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom sú spojené aj s výživou dieťaťa, nakoľko maloletý má bezlepkovú a bezmliečnu diétu. Finančnú záťaž spojenú s krytím uvedených potrieb je podľa názoru súdu potrebné rovnomerne rozdeliť na oboch rodičov s vyživovacou povinnosťou, pričom matka sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľa aj osobnou starostlivosťou.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol aj na stanovisko kolízneho opatrovníka, ako zástupcu maloletého v konaní, ktorý vzhľadom na potreby dieťa súvisiace z jeho zdravotným stavom, ako aj na vzdelanie, schopnosti a možnosti otca, osobnú starostlivosť matky navrhol súdu určiť výživné v sume 400 Eur.
Súd v rámci rozhodovania o výške výživného zohľadnil teda osobnú starostlivosť matky o dieťa, schopnosti a možnosti rodičov a právo a najlepší záujem maloletého súvisiaci s právom maloletého na krytie jeho základných životných potrieb prostredníctvom výživného poskytovaného otcom.
Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).