Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/698/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ C. S., bytom J. M. XX/X, H. N., 2/ U. S., bytom G. XXX/X, H. N., 3/ H. S., bytom F. XX, J., 4/ C. R., bytom P. XXXX/XX, L., navrhovateľky 1/ a 4/ zastúpené navrhovateľom 2/ proti odporcom 1/ K. R., bytom V. XXX/XX, J., 2/ E. R., bytom N. X/XX, H. N., odporcovia 1/ a 2/ zastúpení C., so sídlom X. 3,. L., IČO XX XXX XXX, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 25. apríla 2013, č.k. -146, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom návrh navrhovateľov 1/ - 4/, ktorým sa domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území H. N., evidovanej v katastri nehnuteľností zapísanom Správou katastra J. na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra E, evidovanej na mape určeného operátu, parcelné číslo XXX o výmere 2.386 m2 - orná pôda v podiele 1- ina zamietol. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, preto súd v prvom rade skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností Správy katastra J. pre katastrálne územie H. N. na liste vlastníctva č. XXX v prospech odporcov 1/ a 2/. Titulom zmlúv o nájme užíva predmetnú nehnuteľnosť PDP Y. N., ktoré zmluvy o nájme k predmetnej nehnuteľnosti uzavrelo s navrhovateľmi i s odporcami, ktorým svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Existencia naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je preto daná, nakoľko u navrhovateľov pretrváva stav neistoty. Tento stav nie je možné odstrániť inak než súdnym rozhodnutím. Okruh subjektov pri určovacej žalobe tvoria tí, ktorí tvrdia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, čo sú v danom prípade navrhovatelia 1/, 2/, 3/, 4/, ktorí preto sú v tomto konaní aktívne vecne legitimovaní. Pasívne vecne legitimovaní sú tí, v ktorých prospech svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a do preukázania opaku sú považovaní za vlastníkov, čo sú v danom prípade odporca 1/, odporca 2/. Podkladom pre zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech odporcu 1/ bola notárska zápisnica o osvedčení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v prípade odporcu 2/ bolo podkladom pre zápis rozhodnutie v dedičskom konaní. S oboma odporcami uzatvorilo PDP Y. N. ako dlhodobý užívateľ predmetnej nehnuteľnosti viacero nájomných zmlúv a vo svojich záznamoch ich vedie ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Nie je preto možné súhlasiť s argumentáciou navrhovateľov opierajúcu sa o čestné vyhlásenia, že o ich vlastníckom práve k predmetnej nehnuteľnosti nikto nepochyboval. Je zrejmé, že za vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti boli považovaní odporcovia, a to už v čase spísania notárskej zápisnice o osvedčení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam notárkou E.. C. F., ktorá notárska zápisnica sa nemohla stať podkladom pre zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľov. Navrhovatelia za účelom vyvrátenia daného právneho stavu v zápise vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti predložili listinné dôkazy, ktorých autenticitu súd nespochybňuje. Tieto listiny však podľa názoru súdu nie sú dostatočnými podkladmi na preukázanie

vlastníckeho práva navrhovateľov. V roku 1940 a nasl., teda v čase uzavretia kúpnej zmluvy sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapisovalo do pozemkovej knihy. Dodržiavali sa pritom prísne pozemkovoknižné zásady. Medzi tieto patrili zásada verejnosti, zásada konštitutívnosti, zásada intabulácie, zásada legality zásada súladu pozemkovej knihy s pozemkovým katastrom. Nie je sporné, že vlastníctvo právneho predchodcu navrhovateľov k predmetnej nehnuteľnosti nebolo zapísané v pozemkovej knihe. Tvrdenie navrhovateľov o tom, že k absencii zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech ich právneho predchodcu došlo chybou štátnych orgánov je domnienka, ktorá nebola preukázaná. Nebol preukázaný ani iný dôvod alebo skutočnosť, následkom ktorej k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy nedošlo. Vychádzajúc z listinných dôkazov (schválenie Štátnej obvodovej úradovne, schvaľovacej doložky) je tu opodstatnený predpoklad, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zabraná v rámci pozemkovej reformy v ČSR podľa zákona č. 215/1919 Sb. o zabrání velkého majetku pozemkového v znení zákonov č. 387/1919 Sb. č. 108/1921 Sb. (tzv. záborového zákona). Nakladanie s takou nehnuteľnosťou podliehalo viacerým zákonným obmedzeniam (okrem citovaného zákona i zákon č. 93/1931 Sb. kterým se mění a doplňují předpisy o právním poměru k přidělené půdě (Malý zákon přídělový) v znení zákonov č. 125/1935 Sb., č. 205/1941 Sb.). Z listinných dôkazov vyplýva, že Štátna obvodová úradovňa povolila predaj predmetnej nehnuteľnosti pod podmienkami vyznačenými v schvaľovacej doložke, ktorou bola zmluva doplnená. Z uvedeného je zrejmá podmienka schválenia, nie je však známe, či táto bola dodržaná. Z chronológie úkonov uzavretia zmluvy o predaji predmetnej nehnuteľnosti vyplýva, že tento proces prebiehal niekoľko rokov. Zmluva bola uzavretá v roku 1940, podpisy na nej boli až následne uznané za vlastné v roku 1944. V roku 1942 bola zmluva doplnená Štátnym pozemkovým úradom o schvaľovaciu doložku a pod podmienkou jej splnenia bola zmluva schválená. Kúpna cena mala byť zaplatená do 07.06.1940, hoci zákon č. 215/1919 Sb. zakazoval plnenia alebo prijatie plnenia zo zmluvy pred jej schválením. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti v čase uzavretia zmluvy (rok 1940) mohlo vzniknúť i samostatnou zmluvou s tým, že zápis do pozemkovej knihy sa urobil neskôr. V danom prípade však k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do pozemkovej knihy v prospech právneho predchodcu navrhovateľov nedošlo vôbec. Pozemkové knihy boli verejné, každý mal právo do nich nazerať. Právny predchodca navrhovateľov (i iné osoby) tak mali možnosť zistiť, že nie je vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo preukázané, že by za čas od uzavretia zmluvy namietali zápis v pozemkovej knihe. Nenamietali, že predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom dedičstva po právnom predchodcovi navrhovateľov, alebo naopak, že bola predmetom dedičstva po právnom predchodcovi odporcu 2/. Napriek predloženým listinným dôkazom navrhovatelia 1/ - 4/ neuniesli v tomto konaní dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti vo svoj prospech. Z uvedených dôvodov súd návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol. Odporcovia 1/, 2/ mali vo veci plný úspech, preto im súd podľa priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti predbežnému opatreniu a titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Tarifná hodnota úkonu právnej služby vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola určená podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. “). Navrhovatelia sa v danom prípade nedomáhali peňažného plnenia, preto súd vychádzal z citovaného ustanovenia, kedy nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo je ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny tak predstavuje 1/13 výpočtového základu (v roku 2012 predstavovala 58,69 Eur, v roku 2013 predstavovala 60,07 Eur). Pri zastupovaní dvoch účastníkov sa v zmysle vyhlášky č. priznáva pri prvom účastníkovi plná sadzba, pri druhom účastníkovi sa znižuje na polovicu. Náhrada trov konania bola priznaná za tieto úkony právnej služby - prevzatie a príprava - podľa , , , vyhlášky č. v znení neskorších predpisov po 88,04 Eur + 7,63 Eur režijný paušál; - vyjadrenie k návrhu podľa , , , vyhlášky č. v znení neskorších predpisov po 88,04 Eur + 7,63 Eur režijný paušál; - účasť na pojednávaní dňa 21.02.2013 podľa , , , vyhlášky č. v znení neskorších predpisov po 90,11 Eur + 7,81 Eur režijný paušál; - účasť na pojednávaní dňa 04.04.2013 podľa , , , vyhlášky č. v znení neskorších predpisov po 90,11 Eur + 7,81 Eur režijný paušál; - účasť na pojednávaní dňa 25.04.2013 podľa , , , vyhlášky č. v znení neskorších predpisov po 90,11 Eur + 7,81 Eur režijný paušál; -cestovné za účasť na pojednávaní dňa 21.02.2013 L. - J. a späť podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov a o cestovných náhradách, počet km: 2 x 135 km = 270 km x 1,50 Eur/l = 32,80 Eur + opotrebovanie vozidla 0,183 Eur za každý km jazdy = 49,41 Eur; spolu 82,21 Eur, - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 21.02.2010 L. - J. a späť podľa a vyhlášky č. v znení neskorších predpisov v rozsahu 8 začatých polhodín po 13,01 Eur, t. j. spolu 104,08 Eur; - cestovné za účasť na pojednávaní dňa 04.04.2013 L. - J. a späť podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov a o cestovných náhradách, počet km: 2 x 135 km = 270 km x 1,50 Eur/l = 32,80 Eur + opotrebovanie vozidla 0,183 Eur za každý km jazdy = 49,41 Eur; spolu 82,21 Eur, - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 04.04.2010 L. - J. a späť podľa a vyhlášky č. v znení neskorších predpisov v rozsahu 8 začatých polhodín po 13,01 Eur, t. j. spolu 104,08 Eur; - cestovné za účasť na pojednávaní dňa 25.04.2013 L. - J. a späť podľa vyhlášky č. v znení neskorších predpisov a o cestovných náhradách, počet km: 2 x 135 km = 270 km x 1,50 Eur/l = 32,80 Eur + opotrebovanie vozidla 0,183 Eur za každý km jazdy = 49,41 Eur; spolu 82,21 Eur, - náhrada za stratu času - pojednávanie dňa 25.04.2010 L. - J. a späť podľa a vyhlášky č. v znení neskorších predpisov v rozsahu 8 začatých polhodín po 13,01 Eur, t. j. spolu 104,08 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporcovia a domáhali sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že o trovách konania rozhodol podľa v spojení s vyhlášky MS SR č. a bez vysvetlenia a odôvodnenia ustálil, že nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ju je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami a mal za to, že navrhovatelia sa nedomáhali peňažného plnenia. Zdôraznili, že predmetom súdneho konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť je bezpochyby vec v právnom slova zmysle. V zmysle ustanovenia vyhlášky o odmenách advokátov sa považuje za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Pre výpočet trov právneho zastúpenia v danej veci je podstatná hodnota spornej nehnuteľnosti, pričom je nesporné, že hodnotu nehnuteľnosti je možné zistiť bez vynaloženia nepomerne vysokého úsilia a nákladov, a to jednak znaleckým posudkom, ale tiež prieskumom trhu. Ďalej uviedli, že podľa ich zistenia z inzerátov je minimálna cena, za ktorú sa predáva meter štvorcový pôdy v obci H. N. 10 Eur, z ktorej ceny je možno vychádzať pri stanovení celej hodnoty nehnuteľnosti a následne aj hodnoty sporu. Uvedené stanovisko podporuje aj rozsiahla judikatúra Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. , rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. a rovnaký názor vyslovil Najvyšší súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach. Správnosť svojho názoru a úvah odporcovia zdôraznili i novelou vyhlášky o odmenách advokátov účinnej od 01.07.2013, ktorou zákonodarca doplnil do ustanovenia dovetok, že hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Vzhľadom na uvedené s poukazom na vyhlášky č. 655/2004 uplatnili náhradu trov prvostupňového konania vo výške 4235, Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 735,38 Eur.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách prvostupňového konania ako vecne správny potvrdiť. Upozornili na formálny nedostatok a chybu odvolania, keď odporca podával odvolanie proti rozsudku, sp. zn. -146, pričom takýto rozsudok neexistuje a existuje len rozsudok, sp. zn. -146, čo je podstatný rozdiel. Nesúhlasili s názorom odporcov, keď cena pozemku, ktorý bol predmetom tohto súdneho konania - parcela č. XXX, evidovaného na LV č. XXX ako orná pôda umiestnená mimo zastavaného územia obce, je úplne iná, ako uvádzajú odporcovia, keď BPEJ 0212003 pre výpočet výšky nájmu a iné veci je 0,1806 Eur/m2 a pre výpočet hodnoty ornej pôdy pre daň z nehnuteľnosti je to cena 0,3764 Eur/m2 a nie 10 Eur za meter štvorcový, ako žiadajú odporcovia. Nesúhlasili s možnosťou zisťovať hodnotu nehnuteľnosti prieskumom na trhu pre účely súdneho konania ani s nariadeným znaleckým dokazovaním. Za nesprávnu považovali konštrukciou odporcov, keď v odvolaní z udanej „hodnoty veci“ odvodzujú automatickú údajnú „cenu veci“, pretože tieto odborné pojmy sú zásadne odlišné a nie sú vôbec totožné ani svojím obsahom, ani svojím významom. Cenu veci v tomto súdnom spore v skutočnosti nikto nepozná, pretože vec sa podľa rozhodnutia súdu v minulosti nepredala, predložená kúpna zmluva nebola akceptovaná do začatia sporu, a preto sa možno baviť iba o hodnote veci, na základe čoho je možné aplikovať prípadné určenie výšky trov konania len ustanovením vyhlášky č. , kde sa používa pojem „hodnota veci“ a nemôže sa aplikovať ustanovenie vyhlášky č. , kde sa používa pojem cena veci. Ďalej uviedol, že odporcovia porovnávajú neporovnateľné veci, porovnávajú pozemky, ktoré sa nedajú vôbec porovnávať s predmetnými pozemkami, keď všetkých sedem ponúk, ktoré odporca použil na porovnávanie, sú výlučne len pozemky zaradené do kategórie „pozemky pre rodinné domy“, čo sú presnejšie „stavebné pozemky“ a vo väčšine ponúk sú aj týmto názvom označené. Predmetný pozemok je však evidovaný ako orná pôda s určenou BPEJ. Poukázali na ustanovenie Stavebného zákona, ktorý definuje, čo je stavebným pozemkom. V zmysle položky č. 1b a poznámky 1 k položke č. 1 v znení neskorších predpisov sa v prípade žaloby na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa ustanovenia a platí súdny poplatok vo výške 99, Eur bez ohľadu na hodnotu sporu. Samotný fakt, či možno, alebo nemožno predmet tohto konania oceniť peniazmi, bol daný a jednoznačne určený hneď na začiatku tohto súdneho konania na základe zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený na základe právneho titulu „ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi“. Akékoľvek určovanie ceny veci hodnoty veci a hodnoty predmetu sporu po právoplatnom ukončení konania vo veci samej považovali za neprípustné. Zdôraznili, že odporca počas celého konania nepreukázal ani cenu veci, ani hodnotu veci a nezvládol v tomto smere dôkazné bremeno, a preto za jediný možný postup pri určovaní výšky trov konania považujú za správny postup okresného súdu, ktorý rozhodol s poukazom na vyhlášky č. Vyslovili právny názor, že ak niečo iné hovorí a niečo iné , treba vyhádzať vždy zo zákona, pretože je to vyššia právna norma ako vyhláška. Považovali za absolútnu nehoráznosť výšku trov požadovanú zo strany odporcov ku skutočnej hodnote veci, keď nikdy nespochybnili hodnotu veci, ako ju oni vyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách prvostupňového konania je potrebné zrušiť podľa a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Princíp zodpovednosti za výsledok (princíp úspešnosti) je zakotvený v ust. , v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý má plný úspech vo veci, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia sa proti odporcom domáhali podľa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v k.ú. H. N., Obec H. N., okres J. ako parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu parcelné č. XXX o výmere 2.386 m2 - orná pôda. Ich návrh bol v celom rozsahu zamietnutý a rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 22.08.2013. Odporcovia teda mali v konaní plný úspech, a preto okresný súd správne rozhodol, že sú splnené podmienky pre postup pri rozhodovaní a náhrade trov konania podľa

Pri určení náhrady trov konania podľa vychádza súd zo zásady účelnosti, či účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Pre účely určenia výšky odmeny za právne služby v prípade, ak bol účastník zastúpený advokátom, postupuje súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška) v znení platnom v čase rozhodovania.

Podľa § 9 ods. 1 uvedenej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokátov vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Z § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné úkony právnej služby a základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (veci).

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 30.03.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13- ina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, treba pri odmene advokáta za právne služby vychádzať z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi.

V každom konkrétnom prípade je preto potrebné skúmať, či možno predmet právneho úkonu oceniť a v súvislosti s tým určiť i výšku náhrady trov konania.

V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré neslúžia na bývanie. Treba preto súhlasiť s tvrdením odvolateľov, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzať z v spojení s , vyhlášky č. , keďže v danej veci išlo o predmet konania, ktorého tarifnú hodnotu je možné vyjadriť v peniazoch. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď odporcovi trovy právneho zastúpenia nepriznal vo výške podľa vyhlášky č. , ale podľa citovanej vyhlášky ako neoceniteľné právo. Uvedený názor vyplýva i z rozsiahlej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia svojím podaním zo dňa 06.12.2012, doručeným sudu 07.12.2012, poukazovali na nehospodárnosť konania v danej veci a tvrdili, že priemerná cena za jeden meter štvorcový ornej pôdy v okolí Obce H. N. je podľa požiadaviek trhu určená približne na 10 Eur/m2 a predmet súdneho sporu preto možno oceniť na sumu 23.860 Eur. Navrhovatelia k uvedenému názoru odporcov zaujali stanovisko vo svojom vyjadrení zo dňa 19.02.2013, doručenému okresnému súdu dňa 19.02.2013, v ktorom uviedli, že z verejne dostupných informácií o cene ornej pôdy je cena pozemku parcely č. XXX na LV XXX orná pôda podľa BPEJ 0212003 pre účel nájmu a iné veci vo výške 0,1806 Eur/m2 a pre výpočet hodnoty ornej pôdy pre daň z nehnuteľnosti 0,3764 Eur/ m2 a nie 10 Eur/m2, ako uvádzajú odporcovia.

Z uvedených stanovísk účastníkov tohto konania je zrejmé, že ani jeden z nich nedospel k záveru, že hodnotu veci alebo práva, ktorých sa daná vec týka, nie je možné vyjadriť v peniazoch, alebo že je ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Obe sporové strany v uvedenom súdnom konaní zhodne tvrdili, že je možné predmet sporu oceniť v peniazoch, pričom odporcovia vychádzali zo sumy 10 Eur/ m2, argumentujúc inzerciou obdobných pozemkov v danej lokalite a navrhovatelia tvrdili, že hodnota nehnuteľnosti je stanovená podľa BPEJ ako ornej pôdy.

Z týchto dôvodov krajský súd záver okresného súdu, ktorý základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v danej veci stanovil podľa vyhlášky MS SR č. , nepovažoval za správny. Napriek stanoviskám oboch sporových strán, ktoré zhodne tvrdili, že predmet konania možno oceniť v peniazoch a zistiť tak hodnotu veci (nehnuteľnosti) bez nepomerných ťažkosti, pričom každý z nich uvádzal rozdielnu cenu za m2 spornej nehnuteľnosti, okresný súd sa týmito tvrdeniami nezaoberal a bez ďalšieho postupoval podľa vyhlášky č.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ,

Úlohou súdu prvého stupňa bude ustáliť tarifnú hodnotu veci - nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, následne stanoviť základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ods. l a vyhlášky č. a opätovne o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .