Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-642-2021.pdf
PDF · 114.73 KB
Case nature
Subarea
59Ek/642/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného H. Š., A.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený zákonným zástupcom - matkou D. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XXX, XXX XX T., právne zastúpený Mgr. Karolom Ševcom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti povinnému C. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XX, XXX XX P., o vymoženie výživného, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, pod sp. zn. 202EX 237/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 57,27 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 02.03.2021 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 2.183,39 eur a bežného výživného vo výške 130,- eur mesačne do budúcna, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/298/2018-38 zo dňa 17.12.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.03.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/642/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 02.11.2022 bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný súd návrh povinného dňa 04.11.2022 postúpil súdnemu exekútorovi povereného vykonaním exekúcie na postup podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku.
3. Dňa 21.11.2022 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s jeho prílohami a vyjadrením oprávneného k návrhu povinného a zároveň uviedol, že dňa 22.03.2021 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný neprevzal a nepodarilo sa mu ho doručiť ani v lehote 3 mesiacov od začatia exekúcie. Na základe tejto skutočnosti došlo k doručeniu Upovedomenia o začatí exekúcie oznámením v Obchodnom vestníku SR. Povinný v zákonom stanovenej lehote nepodal návrh na zastavenie exekúcie a ani nepožiadal o splátkový kalendár. Na skutočnosť, že neeviduje žiadosť o splátkový kalendár, bol aj telefonicky upozornený dňa 20.04.2021. Aj napriek tomu, mu ku dňu predloženia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdu predmetná žiadosť nebola doručená. Povinný ku dňu predloženia návrhu súdu uhradil na výživnom priamo k rukám matky mal. oprávneného sumu 2.960,16 eur. Povinný má súdom stanovenú povinnosť uhrádzať bežné výživné v sume 130,- eur mesačne, ale ako vyplýva z vyúčtovania exekučného konania, neplní si svoju povinnosť riadne, nakoľko oprávnenému uhrádza výživné v sume cca 30,- eur mesačne. Táto skutočnosť bola potvrdená aj e- mailom zo dňa 02.11.2022, kde povinný uvádza, že neuhrádza celé výživné. Všetky sumy uvedené vo vyúčtovaní súdnemu exekútorovi potvrdil aj oprávnený, ktorý každý mesiac zasiela na exekútorský úrad oznámenia o prijatých úhradách. Nakoľko si povinný od začatia exekúcie neplní svoju povinnosť
riadne uhrádzať výživné, navrhol oprávnený dňa 19.03.2021 zriadenie exekučného záložného práva. Na základe skutočnosti, že povinný nie je zamestnaný, je síce držiteľom vodičského oprávnenia, avšak vodičský preukaz má zadržaný a bolo mu odobraté vodičské oprávnenie, na bankových účtoch nemá finančné prostriedky, ktoré by postačovali na vykonanie zrážok (exekučné príkazy na účtoch povinného zo dňa 14.12.2021) súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnosti dňa 25.10.2022. Po tom, čo mu bol Okresným súdom Banská Bystrica postúpený návrh povinného na zastavenie exekúcie, tento dňa 09.11.2022 preposlal spolu so žiadosťou o vyjadrenie oprávnenému. Na základe uvedeného má súdny exekútor za to, že postupoval v súlade so zákonom a žiada súd o vydanie rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že dňa 28.10.2022 dostal Upovedomenie od exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, na vymoženie pohľadávky na dlžnom a bežnom výživnom, rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 59Ek/642/2021, pod ktorou bolo rozhodnuté a vydané. Povinný napáda tento exekučný príkaz z dôvodu, že dlžné a bežné výživné sa platí - spláca, čo pravdepodobne navrhovateľ zatajil, keďže sa tohto skutku dopustil už v minulosti, keďže neinformoval exekútora o zaplatenom výživnom, ktoré predkladá k návrhu. Zároveň k návrhu prikladá taktiež všetky zaplatené šeky, sumy boli pripisované priamo navrhovateľke na jej účet, nakoľko po dohode s exekútorom, zasielal výživné exmanželke a súdnemu exekútorovi preposielal kópie o zaplatení. Preto túto exekúciu považuje za neoprávnenú, keďže taktiež neoprávnene siahol na jeho majetok, aj napriek zaplateniu a plateniu výživného. Povinný preto žiada súd, aby okamžite zrušil ťarchu na spoluvlastníckom podiele a zastavil danú exekúciu. A keďže nie je možné na takomto pozemku - orná pôda vytýčiť jeho podiel, keďže sú na LV ďalší dvaja vlastníci - nie je možné presne určiť hranice jeho pozemku.
5. Oprávnený v zastúpení zákonnej zástupkyne prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie citujúc ust. § 61k ods. 1 a 2 Exekučného poriadku uviedol, že povinný dlhuje na dlžnom a bežnom výživnom ešte sumu 2.664,84 eur, trovy exekútora a trovy právneho zástupcu. Povinný neuvádza žiaden kvalifikovaný dôvod na zastavenie exekúcie, ktoré predpokladá zákon podľa vykonateľného exekučného titulu vo výroku o výživnom na mal. dieťa. Povinný podal chaotické podanie, kde hlavne v rámci príloh mal preukázať svoje tvrdenia o riadnom zaplatení dlžného a bežného výživného. Ak by tvrdenia povinného boli pravdivé, jasne a zreteľne by rozpísal za jednotlivé mesiace platby riadneho a dlžného výživného, čo neurobil, lebo vie, že jeho tvrdenia sú nepravdivé. S poukazom na uvedené navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a priznal oprávnenému náhradu trov exekučného konania.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
7. Podľa 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u súdneho exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61b ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk; ak je povinným fyzická osoba, ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa nepoužijú.
10. Podľa § 61b ods. 2 Exekučného poriadku ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarilo doručiť na adresu uvedenú oprávneným, exekútor vykoná šetrenie na zistenie inej adresy povinného. Pri
vykonaní šetrenia pobytu povinného vychádza najmä z registrov, ktoré má k dispozícii. Upovedomenie o začatí exekúcie bezodkladne odošle na takto zistenú adresu.
11. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.
12. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
14. Podľa § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
15. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
16. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
17. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
18. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
19. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
20. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
21. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
22. Exekučný poriadok v zásade neupravuje osobitný postup pri doručovaní zásielok v rámci exekučného konania, resp. tento postup neupravuje komplexne. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na ust. § 200 Exekučného poriadku sa preto na doručovanie písomností aplikujú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Zákonodarca však v exekučnom konaní ustanovil v § 61b Exekučného poriadku
osobitný režim, ak ide o doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že ide o prvý procesný úkon, na základe ktorého sa povinný dozvedá, že je voči nemu vedené exekučné konanie. Súdny exekútor doručuje upovedomenie o začatí exekúcie povinnému do vlastných rúk na adresu uvedenú oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie a v prípade, ak je doručenie na túto adresu neúspešné, upovedomenie sa doručuje na adresu, ktorú súdny exekútor zistil z jemu dostupných registrov. Exekučný poriadok však zároveň v ust. § 61b ods. 3 umožňuje uplatniť fikciu doručenia, čo znamená, že upovedomenie o začatí exekúcie sa považuje za doručené, aj keď sa povinný reálne s jeho obsahom neoboznámil. Ide o tie prípady, ak sa súdnemu exekútorovi počas troch mesiacov odo dňa začatia exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie povinnému úspešne doručiť. Po uplynutí uvedenej lehoty súdny exekútor môže požiadať o uverejnenie oznámenia o upovedomení o začatí exekúcie v Obchodnom vestníku a zároveň upovedomenie doručí aj exekučnému súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli súdu alebo na webovej stránke. Následne fikcia doručenia nastáva uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku a týmto okamihom sa upovedomenie o začatí exekúcie považuje za doručené.
23. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v zmysle ust. § 61b ods. 3 Exekučného poriadku doručené dňa 29.07.2021. Oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 123/2021 pod č. X030496 dňa 28.06.2021. Lehota 30 dní, ktorá začala plynúť nasledujúci deň po jeho zverejnení, uplynula dňa 29.07.2021 a tento deň sa považuje za deň, kedy bolo povinnému upovedomenie o začatí exekúcie doručené. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 30.07.2021, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a teda posledný deň, v ktorom by bola splnená podmienka včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie pripadol na 13.08.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený exekučnému súdu až dňa 02.11.2022, exekučný súd konštatuje, že povinný podal návrh po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nakoľko neboli naplnené predpoklady podľa uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné podľa ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako oneskorene podaný zamietol.
24. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je potrebné dodať, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie návrhu aj po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, ktorá začína plynúť nasledujúci deň po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, resp. viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania, avšak za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie. To znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí.
25. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej
možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
26. Je nesporné, že exekučné konanie sa v prejednávanej veci začalo dňa 02.03.2021, kedy maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou - matkou podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/298/2018-38 zo dňa 17.12.2018, ktorým súd na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu a otca maloletého oprávneného (povinný v tomto konaní) zaviazal k povinnosti prispievať na výživu oprávneného sumou 130,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.01.2019.
27. Oprávnený podal návrh na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 2.183,39 eur a bežného výživného vo výške 130,- eur do budúcna, pričom v rámci vyčíslenia zameškaného výživného oprávnený uviedol, že povinný zaplatil dňa 03.06.2019 sumu 60,- eur; dňa 25.06.2019 sumu 100,- eur; dňa 07.08.2019 sumu 130,- eur a sumu 30,- eur; dňa 13.09.2019 sumu 100,- eur; dňa 20.11.2019 sumu 30,- eur; dňa 04.12.2019 sumu 30,- eur; dňa 13.01.2020 sumu 65,- eur; dňa 13.03.2020 sumu 86,37 eur; dňa 22.05.2020 sumu 28,79 eur; dňa 15.06.2020 sumu 172,74 eur; dňa 15.12.2020 sumu 28,79 eur; dňa 29.12.2020 sumu 44,92 eur a dňa 13.01.2021 sumu 30,- eur.
28. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 2.183,39 eur titulom zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, bežného výživného vo výške 130,- eur mesačne do budúcna a sumy 113,02 eur titulom trov exekúcie oprávneného dňa 19.03.2021, ktoré bolo dňa 19.03.2021 doručené súdnemu exekútorovi, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.
29. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného. Splatnosť výživného mesiac vopred je zákonom ustanovená kogentne, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu, čo poskytuje oprávnenému určitú formu ochrany do budúcna. Pokiaľ ide o rozhodovanie o zameškanom výživnom, je exekučný súd povinný pri jeho vyčíslení vziať do úvahy tie plnenia, o ktorých má za preukázané, že ich povinný rodič poskytol oprávnenému v posudzovanom období. Inými slovami povedané, pokiaľ sa v exekučnom konaní vymáha zameškané výživné za určité obdobie, je potrebné prihliadnuť k platbám za celé rozhodné obdobie a teda pre posúdenie dôvodnosti návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné vychádzať zo sumy, ktorú povinný titulom výživného uhradil ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie a z celkovej sumy, na ktorú má oprávnený nárok za rozhodné obdobie podľa rozhodnutia súdu, ktorým vyživovacia povinnosť bola určená.
30. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
31. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, ako aj listinných dôkazov predložených povinným, súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že si vyživovaciu povinnosť uloženú exekučným titulom plní, pričom na preukázanie svojich tvrdení k návrhu ako listinný dôkaz priložil poštové poukazy úhrad na účet zákonnej zástupkyne oprávneného a potvrdenia o hotovostnom vklade na účet, exekučný súd uvádza, že sa v konaní zaoberal len úhradami
výživného zo strany povinného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. V konaní, na základe povinným predložených potvrdení o plnení si vyživovacej povinnosti (potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 15.02.2019 na sumu 130,- eur; poštový poukaz zo dňa 30.05.2019 na sumu 60,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 25.06.2019 na sumu 100,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 07.08.2019 na sumu 130,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 07.08.2019 na sumu 30,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 13.09.2019 na sumu 100,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 20.11.2019 na sumu 30,- eur; poštový poukaz zo dňa 02.12.2019 na sumu 30,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 13.01.2020 na sumu 65,- eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 13.03.2020 na sumu 86,37 eur; poštový poukaz zo dňa 20.05.2020 na sumu 28,79 eur; potvrdenie o hotovostnom vklade zo dňa 15.06.2020 na sumu 172,74 eur a poštový poukaz zo dňa 11.12.2020 na sumu 28,79 eur) a s prihliadnutím na výšku mesačného výživného v sume 130,- eur, exekučný súd musí konštatovať, že povinný si odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd stanovil rozsah vyživovacej povinnosti povinného k maloletému oprávnenému, ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie túto povinnosť riadne a včas neplnil, a preto nemôže byť spornou tá skutočnosť, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol dôvodný, keďže v čase jeho podania povinný s plnením si vyživovacej povinnosti bol v omeškaní.
32. Súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil potvrdenia o úhradách výživného po začatí exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda ku dňu, keď bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi, t.j. ku dňu 19.03.2021. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva. Inými slovami povedané, plnenie poskytnuté povinným oprávnenému realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania a z tohto dôvodu by nebolo možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť a exekúciu zastaviť.
33. Exekučný súd nad rámec ďalej uvádza, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej a účinnej právnej úpravy je zakotvený v ust. §§ 61k a 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ak bol exekučný titul zrušený alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej a účinnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného a ktorá bola začatá čo i len sčasti dôvodne, len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii, aj keď by bolo zameškané výživné povinným uhradené v celom rozsahu, nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v bodoch 18 a 19 odôvodnenia tohto uznesenia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých je súdny exekútor povinný exekúciu pri vymáhaní bežného výživného zastaviť.
34. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
37. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
39. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
40. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
41. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
42. Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie
43. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
44. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v súvislosti s rozhodnutím súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči
oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Nakoľko v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech z dôvodu, že súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
45. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku a ust. § 10 ods. 4 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 45,64 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 11,63 eur (rok 2022), spolu v sume 57,27 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.