Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-16-2014.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Subarea
1CoE/16/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. U. XXX/XX, R. P., o vymoženie 1 387,34 eura s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/840/2013-15 zo dňa 25.11.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/840/2013-15 zo dňa 25.11.2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej v texte len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej, so sídlom Exekútorského úradu v Brezne o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Victoria rozhodcovský súd, so sídlom v Žiline, zo dňa 26.04.2013, sp. zn. RK-PC-1225/13-EK (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Exekučný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený a povinný uzavreli 21.11.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 750 eur. Celková čiastka, ktorú mal povinný vrátiť veriteľovi predstavovala sumu 1 849,44 eura. Ročná úroková sadzba je podľa zmluvy 70,03 %. Súd uviedol, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi v zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru (poukázal pritom na štatistiku vedenú Národnou bankou Slovenska), čo spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania (povinného) na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený v prvom rade spochybnil postup okresného súdu, ktorý vo veci aplikoval neurčitý inštitút dobrých mravov, namiesto toho, aby vo veci aplikoval príslušné zákonné ustanovenie - § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Namietol, že súd sa odvolal na priemernú úrokovú sadzbu bánk pre spotrebiteľské úvery v mesiaci november 2011, neuvádza však zároveň informáciu o úrokových sadzbách poskytovaných nebankovými subjektmi v danom období, ktorá je z hľadiska určenia obvyklej odplaty podstatná. Z rozhodnutia okresného súdu je nezistiteľné, prečo by celá suma odplaty mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri výške úrokov by bola aspoň časť dohody o úrokoch platná. Aj za predpokladu, že by výška odplaty bola v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nie je možné, aby súd určil za neplatnú celú odplatu veriteľa. V tomto prípade by súd de facto konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť veriteľovi žiadne úroky. Súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy
ani všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“), hoci ďalej oprávnený uviedol, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere obmedzenie výšky RPMN nebolo stanovené. Aj za predpokladu, že by však výška RPMN bola stanovená v rozpore s nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru (čo však v tomto prípade neplatí), nie je možné, aby súd určil za neplatnú celú odplatu veriteľa. V tomto prípade by súd de facto konštatoval, že povinný nemusí za poskytnuté peňažné prostriedky zaplatiť veriteľovi žiadnu odmenu. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na to, že poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného a zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by oprávnený mal úver poskytovať bezodplatne. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že odplata dohodnutá v zmluve je neprimerane vysoká, potom mal určiť, aká časť zmluvnej odplaty zodpovedá akceptovateľnej výške odplaty. Peňažné plnenie je plnením deliteľným, preto ak by aj úvahy súdu ohľadne úrokov boli opodstatnené, exekučný súd mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť len v určitej časti úrokov. Napriek tomu súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol v celosti, čo predstavuje aj porušenie práva oprávneného vlastniť majetok. Súd svojim uznesením zavádza neprijateľný stav, keď legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek porušeniu jeho záväzku, nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadny úrok, žiadne sankcie za omeškanie, ani zákonom stanovený úrok z omeškania. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, zásady zmluvného práva ale aj vlastníckeho práva. Zamietnutím žiadosti došlo podľa oprávneného k odňatiu vlastníckeho práva k peňažným prostriedkom minimálne vo výške neuhradenej istiny úveru, k porušeniu práva na súdnu ochranu, súčasťou ktorého je aj o.i. právo na riadne, presvedčivé a náležité zdôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku rozhodcovského súdu, ktorým bola povinnému (v konaní pred rozhodcovským súdom žalovanému) uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) sumu 1 539,87 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne, úrok z omeškania, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 49,79 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 285,03 eura. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 21.11.2011. Podľa zmluvy je poskytnutá čiastka úveru 750 eur, s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 1 849,44 eura. Ročná úroková miera je podľa zmluvy 70,03 %. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 21.11.2011.
Uznesením zo dňa 25.11.2013 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti s odôvodnením ako je uvedené vyššie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p.; ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 a 2 ZRK
(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Ak je ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok, zákonom zodpovedajúcim postupom je aj skúmanie toho, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, hoci platí, že rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný rozsudok. Ustanovenie § 45 ZRK umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 ZRK preto možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2011, sp. zn. 6CoE 69/2011).
Predloženým rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť na peňažné plnenie v dôsledku neplnenia si jeho zmluvných povinnosti zo zmluvy o úvere. Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi však okresný súd odôvodnil len vo vzťahu k úroku (odplate) za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že celé plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom napĺňa znaky plnenia, ktoré je v rozpore so zákonom. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinnému boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré veriteľovi povinný nevrátil v celej výške, vyžadovanie minimálne tohto plnenia nemožno považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov
alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné. Preto možno konštatovať, že rozhodnutie je zaťažené odvolaním namietanými vadami - nedostatkom dôvodov pre rozhodnutie.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol založený zmluvou o revolvingovom úvere. Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchod a je upravená v Obchodnom zákonníka. Okresný súd pri rozhodovaní aplikoval pojmovo zmluvu o pôžičke a inštitút dobrých mravov, ktorý je charakteristický pre vzťahy občianskoprávne, to však bez toho, aby sa predtým zaoberal povahou právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Okresný súd neskúmal, či v danom prípade bol na strane dlžníka spotrebiteľ alebo nie, teda či ide o vzťah spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu odvolania (a napokon z obsahu samotnej zmluvy) pritom vyplýva, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Za predpokladu, že zmluvný vzťah medzi povinným a oprávneným je vzťahom spotrebiteľským, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, to znamená poskytnúť spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane zákonom požadovanú ochranu. Pôsobnosť ustanovení o spotrebiteľských zmluvách sa totiž vzťahuje na všetky zmluvné typy bez ohľadu na to, či sú zakotvené v Občianskom zákonníku alebo v Obchodnom zákonníku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (vrátene ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka) je to, či sa jedná o zmluvu so spotrebiteľským prvkom. V zmysle vyššie uvedeného je významné, aby prvostupňový súd mal na pevno ustálené, či v danom prípade možno povinného považovať za spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na obsah, povahu a účel zmluvy, v zmysle ktorej vznikol záväzok povinného.
Exekučný súd nepochybil, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, skúmajúc, či nie je rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, sa zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nesprávne však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti (keď v podstate paušálne odmietol všetky nároky priznané rozhodcovským rozsudkom) bez toho, aby toto jeho rozhodnutie malo oporu v náležitom odôvodnení. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd neposúdil dôsledne a správne splnenie zákonom stanovených podmienok pre zamietnutie/vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Význam správneho posúdenia týchto podmienok je zvýraznené tým, že nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu sa oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.
Odvolací súd na podklade uvedených skutočností napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd sa v prvom rade vysporiada s povahou právneho vzťahu založeného medzi účastníkmi konania úverovou zmluvou a až následne posúdi, či výška sankcií za nesplnenie povinnosti v zmluve nepredstavuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZRK. Okresný súd taktiež rozhodne o trovách konania uplatnených oprávneným.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.