Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-209-2013.pdf
PDF · 109.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/209/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, O., právne zastúpená Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, Piešťany proti odporcovi U. L., nar. X.X.XXXX, bytom A. 4, H., v konaní o zaplatenie 4.979,09 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 4.979,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6.11.2012 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania 298,50 Eur titulom súdneho poplatku, hotové výdavky 10,52 Eur, trovy právneho zastúpenia 956,19 Eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľky Ľudovíta Jendrála, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu 4.979,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od X.XX.XXXX do zaplatenia. V návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela dňa XX.X.XXXX zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, na základe ktorej pri jej podpise odovzdala v hotovosti odporcovi pôžičku 300.000 Sk, ktorú sa odporca zaviazal jej vrátiť do troch mesiacov od písomného alebo ústneho požiadania navrhovateľky. Odporca vrátil navrhovateľke len sumu 150.000 Sk. Navrhovateľka o vrátenie pôžičky požiadala odporcu písomnou žiadosťou, ktorú mu osobne predložila dňa X.X.XXXX za prítomnosti dvoch svedkov s tým, že odporca písomnú žiadosť odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia svojimi podpismi na písomnej žiadosti. Po uplynutí troch mesiacov od požiadania sa stala pôžička v nevrátenej sume 150.000 Sk splatnou dňa X.XX.XXXX, no odporca túto sumu navrhovateľke nevrátil, preto bola nútená domáhať sa ochrany svojho práva na súde.
Súd v tejto veci vydal dňa XX.XX.XXXX platobný rozkaz č.k. XXRo/XXX/XXXX-X, ktorým návrhu vyhovel. Odporca platobný rozkaz napadol v zákonnej lehote odporom, v ktorom uviedol, že zmluva o pôžičke je sfalšovaná, pretože v tom čase podpísal s odporcom viacero zmlúv o pôžičke, ktoré boli premlčané. Zmluvy boli premlčané, pretože odporca peniaze vracal prostredníctvom podporovania dcéry navrhovateľky tým, že s ňou žil 4 roky a všetky náklady na živobytie, nájom bytu znášal on. Peniaze si požičala od navrhovateľky aj jej dcéra. Potvrdil, že peniaze si od navrhovateľky požičal, ale jej ich na požiadanie vrátil. Poprel, žeby mu navrhovateľka doručila písomnosť na splatenie dlhu. Písomnosti preberá odporca na jeho korešpondenčnej adrese A. 4, H..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, svedkov S. O., A. O., oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX, požiadania o vrátenie pôžičky zo dňa X.X.XXXX, odporu odporcu, písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa XX.X.XXXX k odporu, požiadania o vrátenie pôžičky zo dňa X.X.XXXX, potvrdenia Z. Z., a.s. zo dňa XX.X.XXXX a zistil nasledovne:
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľka požičala odporcovi ako dlžníkovi pri podpise zmluvy v hotovosti sumu 300.000 Sk. Pôžička bola dojednaná bez povinnosti dlžníka vrátiť peniaze veriteľke s úrokmi. V čl. II bod 3 zmluvy je dojednanie o záväzku dlžníka vrátiť pôžičku čiastočnými splátkami čo najskôr. V čl. II bod 7 zmluvy si účastníci dojednali, že dlžník vráti veriteľke dlžnú čiastku na jej požiadanie , a to do troch mesiacov od jej písomného alebo ústneho požiadania. Text zmluvy bol vytlačený, rukou boli dopísané identifikačné údaje o veriteľke, výška pôžičky číslom ako aj slovom, kolonka určená na vypísanie výšky úroku z pôžičky nebolo vyplnená, rukou bol dopísaný aj dátum uzavretia, miesto uzavretia zmluvy a v závere zmluva obsahuje podpisy oboch zmluvných strán.
Navrhovateľka vyhotovila dňa X.X.XXXX písomné požiadanie o vrátenie pôžičky adresované odporcovi, v ktorom ho žiada o vrátenie nesplatenej pôžičky vo výške 150.000 Sk, pôvodne poskytnutej vo výške 300.000 Sk na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi nimi dňa XX.X.XXXX. Na požiadaní je rukou dopísané, že dňa X.X.XXXX o 11.00 hod bolo toto požiadanie dlžníkovi predložené pri osobnom stretnutí, dlžník ho odmietol prevziať bez dôvodu, bol poučený o následkoch bezdôvodného odmietnutia prevzatia a svedkami tohto pokusu o doručenie a ústneho požiadania veriteľky o vrátenie pôžičky boli S. O. a A. O., ktorí sa na listinu podpísali.
V písomnom vyjadrení k odporu navrhovateľka uviedla, že zmluva je platná a účinná, nebola sfalšovaná, nemá nič spoločné so zmluvami, ktoré boli uzavreté v minulosti medzi účastníkmi, či medzi navrhovateľkou a jej dcérou. K požiadaniu o vrátenie pôžičky spôsobom opísaným v návrhu došlo preto, lebo odporca prestal preberať poštové zásielky od navrhovateľky, vyhýbal sa komunikácii a osobnému kontaktu s ňou. Námietka premlčania je nedôvodná.
Na pojednávaní navrhovateľka trvala na návrhu a skutočnostiach uvedených v ňom. Uviedla, že peniaze pred ich požičaním odporcovi vybrala navrhovateľka z účtu v banke, šlo o peniaze navrhovateľky a jej manžela, ktorý s pôžičkou súhlasil. Pôžičku vo výške 300.000 Sk poskytla odporcovi preto, lebo ju o to odporca požiadal, a preto lebo v tom čase odporca žil spolu s dcérou navrhovateľky S. O. rod. N. a odporca túto sumu potreboval na podnikanie. Zmluva bola podpísaná v byte navrhovateľky na O., prítomná bola aj dcéra navrhovateľky. V zmluve si úroky z pôžičky nedohodli. Uviedla, že odporca jej vrátil vkladom na jej osobný účet dňa XX.X.XXXX sumu 100.000 Sk a dňa XX.XX.XXXX sumu 50 000 Sk. Okrem týchto peňažných súm odporca navrhovateľke nevrátil žiadnu finančnú čiastku, hoci ho k tomu viackrát telefonicky vyzývala. Preto dňa X.X.XXXX prišla navrhovateľka za ním, pred jeho rodinný dom na ul. A. X v H., kde mu pred bránou zatelefonovala z mobilu, aby vyšiel von, že mu nesie poštu - žiadosť o vrátenie pôžičky. Odporca do telefónu povedal: "Nemám záujem sa s vami baviť" a nevyšiel z domu von. Preto mu túto písomnú žiadosť navrhovateľka prehodila cez bránu domu na dvor na zem. Odporca navrhovateľku videl cez okno domu. Pri navrhovateľke stála jej dcéra S. O. a A. O. sedel v taxíku, ktorý bol zaparkovaný neďaleko domu odporcu.
Navrhovateľka predložila na pojednávaní potvrdenie Z. Z., a.s. zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom banka uviedla, že na účet navrhovateľky bola vložená dňa XX.X.XXXX suma 100.000 Sk a dňa XX.XX.XXXX poukázaná suma 50.000 Sk z účtu odporcu.
Odporca na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Spočiatku tvrdil, že si nespomína presne, či podpisoval predmetnú zmluvu o pôžičke, spochybnil jej hodnovernosť. Potom uviedol, že sa mu zdá, že podpis na zmluve je jeho. Mal takýchto zmlúv vytlačených doma viac. Časť z týchto vzorov zmlúv využil na zmluvy o pôžičkách, znejúcich na menšie sumy, ktoré uzavrel ako dlžník s navrhovateľkou a využíval ich aj keď potreboval požičať peniaze od iných veriteľov, alebo keď on niekomu požičiaval peniaze. Potvrdil, že zo strany navrhovateľky mu bola poskytnutá suma 300.000 Sk, ale o túto som navrhovateľku požiadal odporca spolu s S. O. rod. N., ktorá je navrhovateľkinou dcérou a s ktorou odporca žil v spoločnej domácnosti v 1-izbovom prenajatom byte v A. približne od júna XXXX do roku XXXX. Navrhovateľka teda sumu 300 000 Sk požičala odporcovi aj svojej dcére na to, aby mali na živobytie, aby mali z čoho hradiť náklady na bývanie a podnikať. Odporca podnikal na základe živnostenského oprávnenia v oblasti kníhkupectva, v A. prevádzkoval čajovňu. Keďže dcéra navrhovateľky bola nezamestnaná, pomáhala odporcovi pri podnikaní, vykonávala pomocné práce. Odporca poukázal na to, že on časť svojho dlhu v
sume 150.000 Sk navrhovateľke vrátil po jej viacnásobnom naliehaní, o čom aj predložila na pojednávaní potvrdenie z banky. Zvyšnú časť pôžičky 150.000 Sk by mala navrhovateľke vrátiť jej dcéra. Následne odporca popísal, ako dcére navrhovateľky finančne prispieval na auto dcéry navrhovateľky zn. A. XXX, ktoré napokon od nej odkúpil za sumu cca 60 000 Sk a aj po rozchode s scérou navrhovateľky v roku XXXX jej na jej žiadosť zvykol darovať peniaze vo výške 5.000 Sk, resp. 10.000 Sk. Odporca potvrdil, že navrhovateľka prišla za ním v auguste XXXX, pred jeho rodinný dom, zatelefonovala mu a žiadala ho, aby jej vrátil zostatok pôžičky 150.000 Sk, čo odporca odmietol a do telefónu jej povedal, že sa nemá s ňou o čom baviť, že jeho záväzky sú vyrovnané a nech požadovanú čiastku si navrhovateľka vypýta od svojej dcéry. Odporcovi pripadalo zvláštne, že navrhovateľka nárok z pôžičky začala voči odporcovi na súde vymáhať až po toľkých rokoch, a peniaze od odporcu nepýtala v čase, keď žil s jej dcérou. Nárok z pôžičky je už premlčaný, pretože od dátumu zmluvy o pôžičke uplynula značná doba. Odporca uviedol, že prvýkrát ho navrhovateľka požiadala o vrátenie pôžičky 300.000 Sk niekedy v roku XXXX, keď bol u nich v byte na O. a odporca na základe navrhovateľkinej žiadosti jej uhradil čiastku vo výške ako bola uvedená v predloženom potvrdení Z. Z. a.s., s tým že medzi žiadosťou navrhovateľky a vrátením peňazí ubehla doba troch až šiestich mesiacov.
Odporca na pojednávaní predložil písomné požiadanie navrhovateľky o vrátenie pôžičky adresované odporcovi, datované dňom X.X.XXXX, v ktorom ho navrhovateľka žiada o vrátenie zostatku pôžičky 150.000 Sk, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.X.XXXX.
Navrhovateľka poprela, že by odporcu požiadala po prvýkrát o vrátenie pôžičky v roku XXXX u nej doma. Prvý krát sa odporcu telefonicky v roku XXXX pýtala, či má peniaze, kedy jej vráti požičané peniaze. Odporca jej na základe toho vrátil prvú časť pôžičky v júni XXXX. Je rozdiel pýtať sa kedy odporca požičané peniaze vráti a žiadať odporcu o to, aby ich navrhovateľke vrátil. Odporca ju zakaždým ubezpečoval, že jej peniaze vráti, až v roku XXXX začal tvrdiť, že pôžičku nevráti a preto navrhovateľka začala odporcovi zasielať v roku XXXX písomné výzvy na vrátenie peňazí. Potvrdila, že vyhotovila požiadanie o vrátenie pôžičky datované ku dňu X.X.XXXX a zaslala ho odporcovi poštou, pretože odporca prestal zdvíhať telefóny, keď mu volala a nepreberal ani poštové zásielky, ale zrejme túto si na pošte prevzal.
Svedkyňa S. O., rod. N., dcéra navrhovateľky uviedla, že odporca je jej bývalý priateľ, žili spolu v prenajatom byte. Nájomné za byt hradil odporca, pretože disponoval všetkými ich finančnými prostriedkami. V roku XXXX alebo XXXX sa svedkyňa s odporcom rozhodli, že budú prevádzkovať čajovňu v A.. Bol to odporcov nápad a svedkyňa s tým súhlasila. Na podnikanie odporca potreboval finančné prostriedky, a tieto mu požičala matka svedkyne, s ktorou odporca podpísal zmluvu o pôžičke v roku XXXX. Text zmluvy pripravil sám odporca, ktorý vlastnoručne vypísal čiastku požičanej sumy. Svedkyňa bola pri tom, keď odporca uvedenú zmluvu o pôžičke podpisoval u navrhovateľky a keď mu navrhovateľka odovzdávala v hotovosti sumu 300.000 Sk. Na podnikanie odporcovi požičala peniaze aj svedkyňa, o čom ale svedkyňa nemá písomný doklad. Svedkyňa pracovala v prevádzke odporcu v A. a peniaze z tržby mu zakaždým odovzdávala. Svedkyňa potvrdila, že na opravu jej auta jej dal odporca sumu 20.000 Sk. V tom období bola svedkyňa evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná a poberala podporu v nezamestnanosti, mala ušetrené aj peniaze z jej predchádzajúceho zamestnania v N., ktoré ukončila v roku XXXX. S odporcom sa svedkyňa rozišla v roku XXXX, alebo XXXX. Svedkyňa predala odporcovi auto za 100.000 Sk, z ktorej kúpnej ceny jej splátkami uhradil sumu 60.000 Sk, a keď po ich rozchode svedkyňa pýtala od odporcu peniaze, boli to splátky na kúpnu cenu za auto. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka komunikovala telefonicky s odporcom možno od roku XXXX a aj potom, pýtala sa ho, kedy jej peniaze vráti a odporca reagoval tak, že si musí uhradiť svoje výdavky a vždy navrhovateľku učičíkal, že jej peniaze vráti. Matka svedkyne sa vždy odporcu len pýtala, kedy jej odporca vráti požičané peniaze. Svedkyňa spolu s manželom a navrhovateľkou v auguste XXXX prišli taxíkom pred rodinný dom odporcu, kde navrhovateľka spolu so svedkyňou vystúpili, a navrhovateľka odporcovi pred jeho domom zatelefonovala, že má pre neho poštu, ktorú si nepreberá. No odporca do telefónu navrhovateľke mal povedať, že on si nič prevziať nepríde a nevyšiel ani z rodinného domu, a tak mu navrhovateľka následne hodila poštovú zásielku cez bránu na dvor.
Svedok A. O., manžel navrhovateľkinej dcéry S. O. uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke prvý krát videl dňa X.X.XXXX, keď bola navrhovateľka u nich na návšteve a spolu bilancovali rodinné záležitosti a rozpočet, a zmluvu mu ukázala navrhovateľka a povedala, že zmluvu pripravoval odporca a navrhovateľka ju len podpísala po predložení zo strany odporcu. Svedok navrhovateľke povedal, nech odporcovi zavolá a požiada ho, aby jej nesplatené peniaze vrátil. V januári XXXX sám svedok s odporcom telefonoval a odporca mu povedal, že si je vedomý dlhu vo výške 150.000 Sk titulom zmluvy o pôžičke a túto čiastku zaplatí navrhovateľke, keď predá svoj rodinný dom. Nasledujúci deň svedok opäť telefonoval s odporcom, avšak odporca už odmietol uhradiť nesplatenú pôžičku s odôvodnením, že sú voči nemu vedené tri exekučné konania v prospech iných veriteľov. Svedok šiel dňa X.X.XXXX spolu s S. O. a navrhovateľkou v taxíku k bydlisku odporcu. Keď zastavili pred jeho domom, svedok ostal v taxíku a navrhovateľka s dcérou šli k domu odporcu, kde ostali stáť pred bránou. Svedok videl, ako navrhovateľka telefonuje pred bránou. Odporca pred dom nevyšiel a navrhovateľka mu písomnú žiadosť na zaplatenie dlhu hodila cez bránu do dvora a následne sa vrátila aj s dcérou k taxíku a odišli. Svedok uviedol, že navrhovateľka žiadala odporcu o vrátenie pôžičky pred augustom XXXX, a to v mesiacoch január XXXX a február XXXX. O inom dátume, kedy by mala navrhovateľka žiadať odporcu o vrátenie pôžičky, nemal svedok vedomosť.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Dňa XX.X.XXXX v byte navrhovateľky písomne uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla navrhovateľka ako veriteľka odporcovi ako dlžníkovi pri podpise zmluvy v hotovosti čiastku 300.000 Sk. Dojednali si bezúročnú pôžičku s termínom splatnosti do troch mesiacov od momentu, keď veriteľka písomne alebo ústne požiada dlžníka o vrátenie pôžičky. Zmluvu považoval súd za platnú, pretože má všetky zákonom vyžadované náležitosti, druhovo určený predmet pôžičky, záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi požičané peňažné prostriedky v dojednanej lehote splatnosti. Uzavretie zmluvy, ktorej text pripravil odporca, prevzatie peňazí pri podpise zmluvy potvrdil aj samotný odporca a svedkyňa S. O. prítomná pri podpise zmluvy. Odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho tvrdenia, že navrhovateľka poskytla pôžičku 300.000 Sk nielen jemu ale aj svedkyni S. O., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, aby mali peniaze na úhradu nákladov na živobytie a že on svoj podiel na dlhu splnil, keď vrátil navrhovateľke polovicu z požičaných peňazí. Ako dlžník je v zmluve o pôžičke uvedený výlučne odporca s tým, že na zmluve boli rukou dopísané údaje o veriteľovi, čiastka pôžičky, dátum uzavretia, miesto uzavretia zmluvy, a preto pokiaľ by si skutočne peniaze požičiavali odporca spolu so svedkyňou, nič nebránilo zmluvným stranám dopísať do zmluvy ako spoludlžníka svedkyňu, pričom odporca nevysvetlil žiadnym logickým argumentom, prečo v zmluve nebola uvedená ako spoludlžníčka aj svedkyňa S. O.. Zo zhodných tvrdení navrhovateľky, svedkyne S. O. a odporcu vyplynulo, že odporca peniaze použil aj na svoje podnikanie, ktoré vykonával na základe živnostenského oprávnenia. V konaní bolo preukázané, že odporca pôžičku v časti 150.000 Sk splatil na účet navrhovateľky dvoma platbami, a to dňa XX.X.XXXX a XX.XX.XXXX. Na povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľke zostatok pôžičky v sume 150.000 Sk/4.979,09 Eur nemá žiaden vplyv skutočnosť, že odporca žil určitú dobu v spoločnej domácnosti s S. O. a hradil náklady na ich bývanie, stravu, pretože ide o vzájomný vzťah odporcu a svedkyne, ktorý sa nedotýka zmluvného vzťahu založeného medzi navrhovateľkou a odporcom zmluvou o pôžičke. Skutočnosť, že splatenie zostatku pôžičky 150.000 Sk navrhovateľke považoval za svoju povinnosť odporca vyplýva z výpovede svedka A. O., ktorý uviedol že odporca počas prvého telefonátu so svedkom v januári XXXX uznal svoj dlh vo výške 150.000 Sk titulom zmluvy o pôžičke a prisľúbil ho splatiť navrhovateľke z predaja svojho rodinného domu, následne pri druhom telefonáte už odmietal uhradiť dlh s odôvodnením, že sú voči nemu exekučne vymáhané dlhy iných troch veriteľov.
Odporca vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že od uzavretia zmluvy uplynula dlhá doba. Súd preskúmal túto námietku odporcu. Vzhľadom na občianskoprávny charakter zmluvného vzťahu medzi účastníkmi je nutné na inštitút premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v premlčacej dobe. Keďže zákon neurčuje pre daný zmluvný typ osobitnú premlčaciu dobu, podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba v tomto prípade je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Navrhovateľka ako veriteľka mohla právo na vrátenie pôžičky proti odporcovi po prvý raz uplatniť na súde v lehote splatnosti dojednanej v zmluve o pôžičke, t.j. po uplynutí troch mesiacov od kedy navrhovateľka odporcu po prvý raz ústne alebo písomne požiadala o vrátenie pôžičky. Odporca nijako nepreukázal svoje tvrdenie, že navrhovateľka ho prvý raz žiadala o vrátenie pôžičky v roku XXXX. Navrhovateľka to poprela, a pokiaľ s odporcom ohľadom pôžičky telefonicky komunikovala v roku XXXX a nasledujúce roky, tak sa odporcu vždy len pýtala, či má peniaze, kedy bude mať peniaze na vrátenie pôžičky, kedy jej pôžičku vráti, čo potvrdila aj svedkyňa S. O.. To, že odporca navrhovateľke splatil dvoma platbami v roku XXXX a XXXX časť pôžičky samo o sebe nepreukazuje jeho tvrdenie, že ho v tomto období navrhovateľa vyzývala na vrátenie pôžičky, a v tejto súvislosti súd prihliadol na skutočnosť, že odporcovi samotná zmluva o pôžičke umožňovala vrátiť pôžičku v rôznych čiastkach podľa jeho voľby aj pred požiadaním o vrátenie zo strany navrhovateľky. Za skutočný prejav vôle navrhovateľky, adresovaný odporcovi za účelom vrátenia nesplatenej pôžičky, z ktorého vyplýva jednoznačne požiadavka navrhovateľky ako veriteľa o vrátenie požičaných peňazí s následkom vzniku povinnosti odporcu vrátiť celú nesplatenú časť pôžičky, možno považovať písomné požiadanie navrhovateľky zo dňa X.X.XXXX, ktoré mu osobne dňa X.X.XXXX doniesla spolu so svedkami pred jeho dom, telefonicky ho upovedomila o jeho obsahu, a keďže nechcel vyjsť z domu a osobne si ho prevziať, nechala mu ho na dvore, teda vo sfére jeho dispozície. Z konania vyplynulo, že navrhovateľka takýmto adresným listom riadne požiadala odporcu o vrátenie pôžičky po prvý krát písomným požiadaním o vrátenie pôžičky zo dňa X.X.XXXX, ktoré predložil odporca na pojednávaní. Navrhovateľka potvrdila, že túto žiadosť zo dňa X.X.XXXX vyhotovila, podpísala a zaslala odporcovi poštou, a vysvetlila, že nemala vedomosť o tom, že túto písomnú žiadosť o vrátenie odporca na pošte prevzal, keďže si nepreberal iné zásielky, a preto ju v návrhu neuvádzala. Objasnila, že keď s odporcom telefonovala pred rokom XXXX, stále jej tvrdil, že jej pôžičku vráti, a až v roku XXXX jej povedal, že jej požičané peniaze nevráti, preto v roku XXXX začala odporcovi zasielať písomné žiadosti o vrátenie pôžičky. V konaní nebolo preukázané, žeby navrhovateľka kvalifikovaným spôsobom požiadala odporcu o splnenie peňažného dlhu pred rokom XXXX. Keďže odporca neuviedol, kedy mu bola žiadosť o vrátenie pôžičky zo dňa X.X.XXXX doručená, rátal súd v zmluve zakotvenú lehotu troch mesiacov na vrátenie pôžičky od dátumu vyhotovenia písomnej žiadosti, t.j. od X.X.XXXX, kedy sa mohla písomná požiadavka navrhovateľky na splnenie dlhu najskôr dostať do dispozície odporcu, a lehota troch mesiacov na plnenie uplynula dňa X.X.XXXX, kedy nastala splatnosť pôžičky. Nasledujúcim dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba, a navrhovateľka uplatnila svoje právo na peňažné plnenie pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, pretože návrh na začatie konania podala na súd dňa XX.XX.XXXX. Námietka premlčania teda nebola zo strany odporcu vznesená dôvodne.
Odporca napriek písomnému a ústnemu poučeniu zo strany súdu o dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. nepredložil dôkazy, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, hoci za týmto účelom bolo pojednávanie na jeho žiadosť odročené. Na nasledujúce pojednávanie sa odporca bez ospravedlnenia nedostavil, nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, čím boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti.
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, keď z výsluchu svedkov, listinných dôkazov boli preukázané tvrdenia navrhovateľky, a odporcova obrana ostala v rovine ničím nepodložených tvrdení, súd uzavrel, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto zaviazal odporcu, aby splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvného vzťahu, teda aby navrhovateľke zaplatil nesplatenú časť pôžičky 150.000 Sk v prepočte na meno euro podľa konverzného kurzu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odporca dostal do omeškania s plnením nesplateného peňažného dlhu vo výške 4.979,09 Eur dňa X.X.XXXX, t.j. nasledujúci deň po uplynutí trojmesačnej lehoty na splnenie dlhu rátanej od prvej žiadosti navrhovateľky zo dňa X.X.XXXX o vrátenie požičaných peňazí. Od prvého dňa omeškania má navrhovateľka právo podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka požadovať od odporcu úrok z omeškania. Navrhovateľka uplatnila proti odporcovi úrok z omeškania odo dňa X.XX.XXXX. Žiadala ho v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v správnej výške 9% ročne, keďže základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola 1% a po pripočítaní 8% činí táto sankcia 9% ročne. Súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu 9 % ročne zo sumy 4.979,09 Eur od X.XX.XXXX do zaplatenia.
Pretože bola navrhovateľka úspešná v plnom rozsahu, súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu, aby jej nahradil trovy konania, skladajúce sa zo súdneho poplatku z návrhu 298,50 Eur, hotových výdavkov navrhovateľky 10,52 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 956,19 Eur. Právny zástupca navrhovateľky vykonal 5 úkonov právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia X.XX.XXXX, podanie návrhu na súd XX.XX.XXXX, vyjadrenie k odporu zo dňa XX.X.XXXX, účasť na pojednávaniach v dňoch XX.XX.XXXX a X.X.XXXX, za ktoré podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vzhľadom na hodnotu sporu 4.979,09 Eur patrí základná sadzba tarifnej odmeny 170,97 Eur x 5 úkonov, režijný paušál 7,63 Eur x 2 úkony z roku XXXX, 7,81 Eur x 2 úkony z roku XXXX, 8,04 Eur za úkon z roku XXXX. Advokát navrhovateľky cestoval z miesta jeho sídla v A. na dve súdne pojednávania v H. a späť verejnou hromadnou vlakovou prepravou, a preto mu za tieto cesty prináležia podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. cestovné náhrady vo výške 9,60 Eur, za dve cesty, pričom cena jedného spiatočného lístka je 2,40 Eur x 2. Podľa § 17 ods. 1, 2 cit. vyhl. prináleží za uvedené cesty a späť aj náhrada za stratu času za cestu z roku XXXX vo výške 13,01 Eur x 2 začaté polhodiny a za cestu z roku XXXX vo výške 13,40 Eur x 2 začaté polhodiny, t.j. spolu 52,82 Eur. Navrhovateľka tiež cestovala z miesta jej bydliska O. na dve súdne pojednávania v H. a má právo s poukazom na § 137 O.s.p. na náhradu hotových výdavkov v podobe cestovných nákladov za cestovné autobusom vo výške 10,52 Eur, za dve cesty, pričom uplatnená cena jednosmerného cestovného lístka 2,63 Eur neprevyšuje cenu cestovného lístka podľa www.cp.sk. Súd zaviazal odporcu, aby navrhovateľke zaplatil náhradu trov konania a právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.