Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-393-2013.pdf
PDF · 77.2 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/393/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci mal. mal. V. H., V.. XX.XX.XXXX, P. C. R., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levoča, dieťa rodičov matka: D.V. Q., V..XX.XX.XXXX, P. J. Z. XX, K., právne zastúpená JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Zimná 62 a otec: K. H., V.. XX.XX.XXXX, P. L. P., K. I. XX, I. XDX I., o návrhu matky na udelenie súhlasu k žiadosti o zmenu priezviska takto
rozhodol:
Súd udeľuje matke mal. V. - D. Q., V.. XX.XX.XXXX súhlas namiesto otca - K.Š. H., V.. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska pre mal. V., V.. XX.XX.XXXX, a to z priezviska "H." na priezvisko "Q." .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka doručila tunajšiemu súdu dňa 23.10.2013 návrh, ktorým žiadala, aby súd udelil namiesto otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska u jej maloletej dcéry V. na priezvisko " Q. " . Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z ich vzťahu a keďže v tom čase žili v spoločnej domácnosti vo L. P. a plánovali spoločnú budúcnosť, dohodli sa, že dcéra bude mať priezvisko po otcovi. V krátkom čase po narodení dcéry sa pre nezhody rozišli, odišla aj s dcérou zo spoločnej domácnosti a od júla 2011 sa zdržiavajú v mieste bydliska na T.. Akékoľvek ďalšie snahy o obnovenie spoločného rodinného života neprichádzajú do úvahy v dôsledku vzájomných nezhôd. Poukázala, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/23/2012 bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 140,-€ mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť si otec riadne plní, ale inak o dcéru neprejavuje žiaden záujem, nijakým spôsobom dcéru nekontaktuje a dlhodobým odlúčením dochádza k odcudzeniu dieťaťa vo vzťahu k otcovi. Uviedla, že ona otcovi v kontakte s dcérou žiadnym spôsobom nebráni. S dcérou žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a každodenne je obklopovaná výlučne príbuznými z matkinej strany. V dôsledku rozdielnosti svojho priezviska s priezviskom matky sa mal. V. dostáva do zložitého sociálneho kontaktu s rovesníkmi v škôlke, čoraz častejšie sa ocitá v situáciách, kedy sa má predstaviť, pričom sa neraz predstaví ako " V. Q. " . Matka je toho názoru, že tieto nepríjemné situácie vyvolávajú u maloletej zbytočné zmätočné pocity a maloletá nie je schopná porozumieť stavu, v akom sa nachádza. Otca oslovila so žiadosťou o zmenu priezviska, ale na jej žiadosť nijako nereagoval.
Otec sa k návrhu matky napriek výzve súdu nijako nevyjadril. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z pracovných dôvodov, pojednávanie nežiadal odročiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, listinnými dôkazmi a obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/23/2012, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Z rodného listu mal. V. súd zistil, že sa narodila vo L. P., je dieťaťom účastníkov konania a priezvisko má zapísané po otcovi. Rodné priezvisko matky je " Q. ".
Rodičia mal. V. nežijú v spoločnej domácnosti, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/23/2012, právoplatným dňa 16.08.2011, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 140,-€. V čase tejto úpravy žila matka s mal. V. po návrate z L. P. na T. u svojich rodičov, maloletá bola v jej celodennej starostlivosti a otec žil a pracoval vo L. P..
Matka na pojednávaní v celom rozsahu trvala na podanom návrhu. Uviedla, že otec videl dcéru naposledy asi pred rokom, dlhodobo sa zdržiava v zahraničí a aj napriek tomu, že podľa jej informácii bol za posledný rok asi dvakrát doma na T., za dcérou neprišiel, nekontaktoval sa s ňou, pričom ona mu žiadnym spôsobom v kontakte s dcérou nebráni. Ani príbuzní otca neprejavujú o dcéru záujem. Výživné platí otec pravidelne. Poukázala, že dcéra navštevuje materskú školu a vníma, že má iné priezvisko.
Zo správy o prešetrení pomerov súd zistil, že matka s dcérou bývajú v dvojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Mal. V. má samostatnú izbu prispôsobenú je potrebám. Matka je slobodná, pracuje vo L. P. D..T.. L. Y. a mal. V. navštevuje Materskú školu v K.. Vyživovaciu povinnosť má matka len k dcére V.. Matka uviedla, že dcéra sa na otca nepýta, nespomína ho.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal súd preukázané, že mal. V. žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá má iné priezvisko ako dcéra, otec o dcéru dlhodobo neprejavuje žiaden záujem, maloletá ho prakticky nepozná, preto má súd za to, že bude v súlade so záujmami maloletej, aby mala priezvisko totožné so svojou matkou, ktorá jej zabezpečuje každodennú starostlivosť a identifikuje sa s ňou. Maloletá je už vo veku, kedy si rozdielnosť priezvisk uvedomuje, navštevuje materskú školu a bude stále častejšie vystavená konfrontácii rozdielnosti priezviska s matkou, pričom má priezvisko po otcovi, ku ktorému ju neviažu žiadne citové vzťahy.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrhu matky vyhovel a udelil za otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Na záver a doplnenie súd uvádza, že aj keď bude mať maloletá zmenené priezvisko, otcovi naďalej ostávajú zachované všetky jeho rodičovské práva a povinnosti k maloletej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.