Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16P-434-2013.pdf
PDF · 111.81 KB
Case nature
Subarea
16P/434/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. D. K., V.. XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú. Y., T. L. D. I. T. V. L., dieťa rodičov, matky S. K.Q., V.. XX.X.XXXX, bytom C.. Š. XXXX/XX, Y.d a otca R. K.Q., V.. X.XX.XXXX, bytom C.. O. XXX, X. v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.3.2008 a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany matky na mal. D. K., V.. XX.X.XXXX zo sumy 1000,-- Sk mesačne (t.j. 33,19 Eur mesačne na sumu 100,-- Eur mesačne počnúc od 1.9.2013, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany matky na mal. D. za obdobie od 1.9.2013 do 31.1.2014 v celkovej výške 364,-- Eur je matka povinná uhradiť k rukám otca do 30.4.2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa svojim návrhom zo dňa 5.9.2013 doručeným Okresnému súdu Poprad dňa 9.9.2013 žiadal, aby súd zmenil rozsudok uvedeného súdu XP/XX/XXXX tak, že počnúc dňom 1.9.2013 zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky voči synovi D. zo sumy 100,-- Sk (t.j. 33,20 Eur) na sumu 100,-- Eur splatnú vopred vždy do 15. dňa každého mesiaca.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 3 roky a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery. Syn navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy polytechnickej v I.. Úmerne jeho veku sa zvýšili náklady na výživu, školu, ošatenie a iné potreby. Matka neposkytuje žiadne finančné a vecné plnenia, pričom súdom uloženú povinnosť prispievať na výživné dieťaťa si ani riadne neplní. Syn sa aktívne venuje športu - futbalu, kde je hráčom dorasteneckého MFK I., čo je aj dôvodom prečo študuje v I.. Otec je príslušníkom PZ SR, je ženatý a okrem syna D. má ešte dve maloleté deti. matka býva v Y., o syna sa vôbec nezaujíma, nenavštevuje ho, výživné si riadne neplní.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že návrh na zvýšenie výživného na syna podal preto, lebo od poslednej úpravy ubehlo viac ako tri roky, maloletý bude mať toho roku 17. rokov a už minulý rok študoval na strednej škole a to gymnázium T.Á. V. L. odkiaľ prestúpil kvôli futbalu do jeho terajšej školy, u ktorej musí nanovo opakovať ročník. Maloletý reprezentuje jednak klub a jednak krajinu a chodí aj na sústredenia.
S tým sú zvýšené výdavky jednak na školu, cestovné, oblečenie a aj naposledy som mu zakupovať kopačky v hodnote 166,-- Eur. Matka sa o syna nijako nezaujíma a ani na neho neuhrádza pravidelne výživné a k úhradám výživného pristupuje len potom, čo on na ňu podáva trestné oznámenia. V súčasnej dobe má uhradené výživné za rok 2013, avšak opätovne už mešká s úhradou výživného za mesiac január 2014. Syn sa s matkou nekontaktuje, nakoľko už v minulosti sa v nej sklamal, keď mu táto sľubovala stretnutia, na ktoré sa potom neskôr nedostavila. On sám má zvýšené výdavky vzhľadom na jeho zdravotný stav. Potvrdil, že toho času žije so synom a svojou terajšou rodinou, teda manželkou a dvoma ďalšími mal. deťmi v rodinnom dome, ktorý patrí jeho rodičom. Nevlastní žiadne motorové vozidlo a ani žiaden hodnotnejší majetok. Je zamestnaný a jeho terajšia manželka je na rodičovskom príspevku. Orientačné výdavky na ich domácnosť sú cca. 200,-- Eur, a spláca tiež ešte spotrebný úver, ktorý brali na zariadenie domácnosti a u ktorého je mesačná splátka 150,-- Eur. Syn je po zdravotnej stránke v poriadku. Cez týždeň je na internáte a cez víkend chodí domov. Pokiaľ chodí syn s klubom na zápasy prípadne sústredenia výdavky na to si musí preplácať sám a teda mu ich platí otec. Na poslednom sústredení v Olomouci mu musel takto uhrádzať náklady vo výške 100,-- Eur. Pokiaľ ide o náklady do školy, tie sú na internát 25,-- Eur mesačne, obedy 25,-- Eur mesačne. Okrem toho synovi dáva tiež vreckové vo výške 30,--Eur týždenne, z čoho si hradí presuny MHD v I..
Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že toho času býva u svojich rodičov v byte, ktorý im patrí. Ide o trojizbový byt, v ktorom okrem nej a jej rodičov už nikto nebýva. Je živnostníčka, kedy pracuje v taxislužbe ako dispečerka, a jej príjem sa pohybuje vo výške cca. 400-450,-- Eur mesačne v čistom. V súvislosti s výkonom tejto svojej zárobkovej činnosti si nevedie žiadne účtovné doklady a je hneď po vykonaní zmeny vyplácaná od jej zamestnávateľa, teda od osoby, ktorá si ju najíma na činnosť, ktorú pre neho vykonáva. Ide spoločnosť D. Y. B.. Takto pre tohto klienta odpracuje 3-4 smeny do týždňa, pričom s ním nemá uzavretú žiadnu písomnú zmluvu a ani mu nevystavuje žiadne faktúry. Daňové priznanie zatiaľ nepodávala. Jej rodičia už nikde nepracujú a sú starobní dôchodcovia. Ona prispieva do domácnosti sumou 50,-- Eur inak ju živia jej rodičia. Ako ďalšie náklady uviedla poplatky za telefón v sume 60,-- Eur, bežné výdavky týkajúce sa ošatenia a drogérie. Nemá žiadne pôžičky ani dlhy, akurát musí splatiť dlh, ktorý má voči zdravotnej poisťovni a to v sume 100,-- Eur. Je vlastníčkou osobného motorového vozidla Peugeot 206, rok výroby 2006. Okrem mal. syna D. už inú vyživovaciu povinnosť nemá. So synom sa nestretáva a to preto, lebo v rozsudku jej bolo určené, že sa má s ním stretávať každé dva týždne, pričom jej ho mal priniesť otec, avšak tento jej ho nikdy nepriniesol. Snažila sa telefonicky a aj sms-kami kontaktovať otca, keďže sa jej to však nepodarilo, tak prestala vyvíjať aj túto činnosť. Na krátko sa jej nedávno podarilo so synom skontaktovať telefonicky, a vtedy synovi aj navrhovala, že mu vie zabezpečiť na prepravu do školy taxík, ale potom čo odišiel domov na víkend, tak následne sa už odmlčal. potvrdila, že na syna výživné neplatila pravidelne, resp. že ho uhrádzala až potom, čo bolo na ňu podané trestné oznámenie. Podľa je vyjadrenia tak postupovala preto, lebo nebola v styku so synom a teda vzhľadom na to, že nemá kontakt s ním ani nevie či on žije. Uviedla, že syn mal minulý rok v lete zlomenú ruku a otec jej vtedy ani neoznámil, že syn je v nemocnici. Poprela, že by nemala záujem o syna, na druhej strane však potvrdila že pri príležitosti sviatkov či Vianoc synovi ničím neprispela. Podľa jej vyjadrenia za rok 2013 uhrádzala na syna výživné vo výške 34,-- Eur za mesiac, pričom za mesiac január 2014 výživné uhradené ešte nemá. otec maloletého túto skutočnosť potvrdil.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou poverenej zamestnankyne poukázal na zvýšenie výdavkov zo strany otca na syna a preto odporučil návrhu otca vyhovieť.
Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.3.2008 súd zistil, že uvedený súd týmto rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletý D. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a matka maloletého sa zaviazala prispievať na jeho výživu mesačne v sume 1.000,-- Sk (33,19 Eur) počnúc od 1.4.2008, ktorú sa zaviazala uhrádzať k rukám otca vždy do 15-tého dňa v mesiaci. Zároveň bol upravený styk matky s dieťaťom. Z odôvodnenie uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd uvedenú rodičovskú dohodu schválil potom, čo mal zistené, že príjem matky v čase uvedeného rozhodovania bol vo výške 6.700,--Sk (cca 222,40 Eur) a priemerný mesačný zárobok otca bol 21.276,-- Sk (cca 706,23 Eur). Iné vyživovacie povinnosti zo strany rodičov v tom čase neboli.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého, otec v súčasnej dobe je naďalej zamestnaný, kedy podľa správy jeho zamestnávateľa za rok 2013 dosiahol čistý príjem vo výške 11.523,42 Eur, čo v prepočte na mesiac predstavuje v priemere sumu 960,29 Eur. matka bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.9.2012 v období od 11.9.2012 do 10.3.2013 zamestnaná u pani Mgr. R. Š.Q., kde s ňou bol ukončený pracovný pomer uplynutím určitej doby dňa 10.3.2013. podľa vyjadrenia tohto jej bývalého zamestnávateľa, pracovné miesto matky sa nezrušilo, naďalej je vytvorené, nakoľko však nebola dostatočná spokojnosť s výkonom práce menovanej, nebolo možné ju ďalej zamestnávať. Podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa za obdobie od 11.9.2012 do 31.12.2012 matka v tomto zamestnaní dosiahla čistý príjem vo výške 1.101.91 Eur, čo v priemere na mesiac činí sumu 275,48 Eur, a za obdobie od 1.1.2013 do 10.3.2013 čistý príjem vo výške 789,65 Eur, čo v priemere na mesiac činí sumu 263.22 Eur. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Y. bola matke v mesiacoch marec 2013 vyplatené nemocenské vo výške 96,80 Eur, v mesiaci apríl 2013 vo výške 188,90 Eur a v mesiaci máj 2013 vo výške 195,20 Eur. Od 3.7.2013 je matka živnostníčka. Podľa je výpovede deklaruje svoj príjem vo výške 400,-- Eur do 450,--Eur, pričom ho nevie preukázať príslušnými účtovnými dokladmi.
Podľa správy ÚPSVaR T. V. L. maloletý D. býva u otca v rodinnom dome, ktorý je primerane upravený potrebám rodiny. Mesačne hradia náklady domácnosti - poplatky za elektrinu, vodu a plyn okolo 200,-- Eur. Zároveň hradia poplatok za internet, TV a za mobilné telefóny. Otec maloletého je ženatý a jeho manželka je na rodičovskom príspevku. Z jeho terajšieho manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to F., nar. XX.X.XXXX, ktorý navštevuje škôlku, a K., V.. X.XX.XXXX, ktorá je v celodennej starostlivosti otcovej manželky. Otec maloletého má zdravotné problémy a mesačne za lieky dopláca okolo 60,-- Eur.
Podľa uvedenej správy maloletý D. je žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy polytechnickej v I.N., odbor komerčný pracovník v doprave. Cez týždeň býva na in. Za stravovanie v čase obeda mu uhrádza sumu do 25,--Eur mesačne. Týždenne synovi dáva vreckové vo výške cca 40,--Eur, z ktorého si syn hradí cestovné ma raňajky. Na začiatku školského roka otec synovi zakúpil školské potreby a pomôcky v hodnote 100,-- Eur. Do školy v I. syn prestúpil kvôli futbalu, keďže hráva za MFKJ I.. Aj v súvislosti s touto synovou záľubou má otec zvýšené výdavky, kedy zakupuje synovi kopačky asi 3-4 krát do roka, každé v hodnote 200,--Eur. ďalšie športové oblečenie potrebné k futbalu zabezpečuje športový klub.
Uvedené skutočnosti potvrdzuje tiež správa Strednej odbornej školy polytechnickej v I. z 14.1.2014, z ktorej okrem iného vyplýva, že maloletý sa stravuje v školskej jedálni pričom lístok na obed stojí 1,19 Eur na deň. Tiež zakúpenie učebníc na cudzí jazyk vychádzalo približne na 26,--Eur a príspevok do rady rodičov na sumu 10,-- Eur. Zvýšené náklady má maloletý aj s využívaním mestskej hromadnej dopravy pri presune medzi školou a futbalovým štadiónom kvôli športovej príprave v rámci vyučovania. Ako ďalšie výdavky škola uvádza príspevok vo výške 5,--Eur mesačne na zorganizovanie stužkovej slávnosti v štvrtom ročníku, a tiež predpokladané výdavky s exkurziami na konci školského roku v sume cca 10,-- Eur.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť.
Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal Okresný súd Poprad v rozsudku sp. zn. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 25.3.2008. Táto podstatná zmena pomerov nastala ako na strane maloletého, tak aj na strane jeho oboch rodičov. Zmena pomerov na strane maloletého spočívala v tom, že tento je v súčasnosti už žiakom strednej školy oproti pôvodnej úprave , kedy navštevoval len základnú školu. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletého, ktorým obom vzrástli príjmy a u otca pribudli aj ďalšie vyživovacie povinnosti.
Pokiaľ ide o mal. D., v jeho prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Náklady na maloletého objektívne vzrástli a to v súvislosti s jej výdavkami na školu a ubytovanie na internáte a tiež aj celodenné stravovanie počas pracovného týždňa, kedy je v škole. A tiež náklady na maloletého vzrástli aj pokiaľ ide o bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na jeho vek. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2009, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného pre maloletého stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.
Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
V tomto smere pokiaľ ide o matku maloletého, tá v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem cca. 6.700,--Sk ( cca 222,40 Eur) a toho času ako živnostníčka, teda ako osoba, ktorá dosahuje príjem z inej ako závislej činnosti, deklarovala vo výške m400-450,--Eur mesačne. Tento príjem, napriek tomu že jej podnikateľka nevie dokladovať príslušnými účtovnými dokladmi. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine bolo povinnosťou matky sprístupniť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si túto povinnosť nesplnila, predpokladá sa, že výška jej priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Bez ohľadu na túto zákonnú domnienku o príjem matky je však potrebné
skonštatovať, že i ňou deklarovaný príjem a ňou uvádzané náklady v sumáre, sú postačujúce k tomu, aby súd zvýšil výživné z jej strany na syna na otcom navrhovanú čiastku 100,-- Eur.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého, ako aj reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky a jej životný štandard, ktorý si udržuje, a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletému sa nedostáva osobnej starostlivosti zo strany matky, a tiež berúc aj príjmové a osobné pomery na strane otca, ktorému pribudli ďalšie vyživovacie povinnosti, berúc do úvahy, že maloletý je toho času už žiakom strednej školy, súd ustálil výšku súčasného výživného na maloletého D. na sumu 100,-- Eur mesačne.
Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.9.2013, teda odo dňa, kedy to otec vo svojom návrhu z 5,9,2013 podanom na súde 9.9.2013 žiadal, nakoľko od uvedeného dátumu je reálne preukázané, že na strane maloletého nastala od uvedeného dátumu podstatná zmena pomerov spočívajúca v jeho nástupe na strednú školu. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu, teda od 1.9.2013 tak ako sa toho dožadoval otec maloletého. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade nehodnotil postup otca ako postup zneužívajúci inštitút spätného priznania výživného od momentu zmeny pomerov na strane dieťaťa, keďže otec svoj návrh podal v priebehu mesiaca, za ktorý žiada zvýšiť výživné na syna a to ešte pred uplynutím splatnosti dosiaľ určenej vyživovacej povinnosti a tak oneskorené podanie návrhu v rozsahu í dní od zmeny pomerov u maloletého dieťaťa súd nepovažoval za priečiace sa zneniu ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého syna za obdobie od 1.9.2013 vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2013 do 31.1.2014 a to v celkovej výške 364 Eur, na úhradu ktorého súd matku zaviazal do 31.4.2014. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného pre mal. D. za mesiace september 2013 až január 2014 vrátane vo výške 100,--Eur, čo predstavovalo čiastku 500,-- Eur ( t.j. 5 mesiacov x 100,-- Eur).
Keďže matka na maloletého za obdobie mesiacov september 2013 až december 2013 uhradila výživné po 34,-- Eur, čo potvrdili obaja rodičia súd započítal matke sumu týchto úhrad na úhradu novourčeného výživného za obdobie od 1.9.2013 do 31.1.2014 (t.j. sumu 4 x 34,--Eur = 136,--Eur ), a následne dospel k celkovej výške dosiaľ neuhradeného zaostalého výživného na maloletého syna zo strany matky vo výške 364,--Eur ( t.j. 500,--Eur - 136,--Eur).
Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.1.2014, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac február 2014 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).