Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/137/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1. B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, 2. O. I., nar. X.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení spoločnosťou: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, proti odporcovi: B. M., XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Krivský, so sídlom Skalica, Sasinkova 24, o určenie hranice medzi nehnuteľnosťami a o vzájomnom návrhu odporcu o určenie vlastníctva k časti nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľov proti časti zamietajúcej ich návrh a odporcu proti časti zamietajúcej jeho vzájomný návrh v rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 17.12.2012 č.k. -952, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol tak návrh navrhovateľov, ktorým sa ostatne po predchádzajúcich súdom pripustených zmenách domáhali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami navrhovateľov parc. č. 2887/2 a 2888 a odporcu parc. č. 2889/4, 2889/1, 2889/2, všetky v k.ú. P., bližšie špecifikované v petite tak, ako je určené a zamerané bodmi 1 - 7 znalcom Ing. Romanom Wágnerom na vytyčovacom náčrte č. zo dňa 26.11.2010 tvoriaceho prílohu č. 3 znaleckého posudku č. 13/2010; ako i vzájomný návrh odporcu, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že odporca je vlastníkom častí parc. č. 2887/1, 2887/2 a 2888 Obec Radošovce, kat. úz. P., ktoré spresní po vyhotovení geometrického plánu. Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na vykonané dokazovanie po jeho vyhodnotení odôvodnil právne odkazom na ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) až , , , , , , , ako i ust. , a . Prednostne súd vyriešil, že tak na strane navrhovateľov ako i na strane odporcu, je daný naliehavý právny záujem v zmysle na požadovaných určeniach. Súd vyhodnotil výsledky doterajšieho znaleckého dokazovania tak, že všetky doterajšie úkony znalcov pri podávaní znaleckých posudkov vychádzali z tých istých podkladov a to z máp a z dostupného geodetického súboru informácií a preto nie je namieste vykonať ďalšie znalecké kontrolné dokazovanie, pretože znalci by opäť vychádzali iba z nepresných máp a rovnaké podklady ako doteraz by boli použité aj pre kontrolný znalecký posudok. Bolo by preto nadbytočné a nehospodárne žiadať po ďalšom znalcovi vypracovať ďalší vytyčovací náčrt, ktorých už v konaní bolo podaných niekoľko. Navyše vypracovanie ďalšieho vytyčovacieho náčrtu by nezmenilo nič na vlastníctve k pozemkom účastníkov ani na hranici zobrazenej v katastrálnej mape, keďže vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok, nevznikajú ním, nemenia sa, ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam, má iba deklaratórny charakter. Všetci znalci, vrátane znalca Ing. Wágnera, ktorý uviedol, že si diametrálne odlišné znalecké posudky vysvetľuje tým, že sú rozdielne údaje v katastrálnych mapách a mapách určeného operátu, dospeli zhodne k záveru, že priebeh hranice tak, ako je teraz užívaná, nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape, čo sa stalo nesprávnym zákresom v mapách. Zo znaleckého posudku vypracovaného Výskumným geodézie a kartografie prijal súd pre rozhodnutie záver, že ak sú katastrálne mapy vytvorené spôsobom, ako ich popísal tento

znalec v posudku a vo výpovedi Ing. E. K. a v dôsledku toho nepresné, dostali sa navrhovatelia a tiež odporca do dôkaznej núdze, lebo z nepresných podkladov nemožno vyvodiť správny záver o priebehu vlastníckej hranice medzi parcelami účastníkov. Rovnako pre rozhodnutie o vzájomnom návrhu odporcu o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním bolo takisto potrebné, aby bol určený priebeh hranice a aby súd mal geometrický plán, ktorý by vymedzoval tvar a rozmery pozemku, jeho šírku, nakoľko iba geometrický plán je technickým podkladom právnych úkonov verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žiadneho z účastníkov nie je možné vyhovieť. Vzhľadom na to, že v konaní sa ani po rozsiahlom dokazovaní znaleckými posudkami nepodarilo jednoznačne určiť priebeh hranice medzi susediacimi pozemkami, súd návrh zamietol, nakoľko účastníci neuniesli dôkazné bremeno, keď sa v konaní jednoznačne nepodarilo zistiť kadiaľ vedie hranica pozemkov. Navrhovatelia síce doložili znalecký posudok na preukázanie svojho tvrdenia, avšak tento bol spochybnený ďalšími následnými znaleckými posudkami, ktoré sa navzájom odlišovali. Vzhľadom na to, že súd nemohol posudzovať správnosť znaleckých posudkov z hľadiska metódy, ktorú použili, súd musel dospieť k záveru, že všetky znalecké posudky boli vypracované správne. Nebolo by potom spravodlivé svojvoľne považovať ktorýkoľvek z nich za jediný správny, z ktorého by súd vychádzal. Neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľov má za následok, že súd musel návrh ako nedôvodný zamietnuť. Z tých istých dôvodov potom súd zamietol aj vzájomný návrh odporcu, keďže neuniesol dôkazné bremeno v tom, že v konaní sa nepreukázala nová hranica medzi pozemkami a teda nemohlo byť ani určené odporcove vlastníctvo.

S poukazom na súd rozhodol, že o trovách rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na to, že ide o dlhoročný spor a obaja právni zástupcovia sú zastúpení advokátmi.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak navrhovatelia v časti, ktorou bol ich návrh zamietnutý, ako i odporca v časti, ktorou súd zamietol jeho vzájomný návrh.

Navrhovatelia sa podaným odvolaním domáhali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu prvého výroku zmenil tak, že hranica medzi pozemkami navrhovateľov a odporcu (bližšie špecifikovanými v odvolaní) prebieha tak, ako je to určené a zamerané v geometrickom pláne Ing. Romana Wágnera, znalca z odboru geodézie a kartografie zo dňa 15.10.2012 s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom všetky trovy konania včítane právneho zastúpenia tak prvostupňové, ako aj odvolacie, ktoré boli vyčíslené súhrnne vo výške 547,69 Eur. Ako odvolací dôvod s poukazom na uviedli, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okresný súd vykonal nespočetné množstvo dôkazov a to i ustanovením celkom deviatich znalcov, ktorí od samého počiatku vypracovávali vytyčovacie náčrty a nie geometrické plány. Skutkové zistenia na základe ktorých súdu dospel k svojmu záveru v rozhodnutí, sú podľa názoru navrhovateľov vadné, pretože z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že priebeh hranice medzi pozemkami nie je sporný, práve naopak. Tri vytyčovacie náčrty Ing. M., Ing. C., Ing. H. sa zhodovali a uviedli, že priebeh hranice tak, ako je užívaná teraz nie je zhodný s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape a to výmerou 7m2. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že hranica tak, ako sa teraz užíva nie je zhodná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape a preto sa domnievajú, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vadné, nakoľko zo skutkových zistení nevyplýva záver, ktorý uviedol súd vo svojom rozhodnutí. S poukazom na rozhodnutie (NS ČR) znalecký posudok predložený účastníkom konania, ktorý bol vypracovaný pred začatím konania je spôsobilým dôkazným prostriedkom ako listinný dôkaz. S poukazom na , a poukázali na to, že súd mal aj iné možnosti a to dať preskúmať posudok inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii, ktorý zo znaleckých posudkov je správny alebo či neoverený geometrický plán Ing. H. je správny alebo nie. Podľa navrhovateľov tento dôvod zakladá arbitrárnosť, resp. svojvoľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, nedôveryhodnosť interpretácie skutkových zistení bez opory v zákone. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že súd mal vedomosť o tom, čo je potrebnou a rozhodnou skutočnosťou na vyriešenie priebehu hranice a bolo mu zrejmé, že je to overený geometrický plán, ktorý by mal byť podkladom súdneho rozhodnutia. Keďže prvostupňový súd správne na danú vec aplikoval právnu normu, ale nedostatočne zistil skutkový stav, navrhovatelia žiadajú, aby odvolací súd doplnil dokazovanie podľa a o preskúmanie geometrického plánu Ing. H. iným znalcom, či tento geometrický plán je správny alebo ktorý zo znaleckých posudkov vyhotovených v tomto sporovom konaní je správny, a či by potom mohol byť súčasťou rozhodnutia súdu, ako podklad pre zmenu v

evidencii nehnuteľností, a či by takéto preskúmanie iným znalcom zakladalo pochybenie správy katastra, ktorá daný geometrický plán odmietla overiť. Vzhľadom na to žiadali, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietajúcej ich návrh zmenil tak, že návrhu vyhovie.

Odporca vo svojom odvolaní smerujúcom proti druhej výrokovej vete preskúmavaného rozsudku, ktorým súd jeho vzájomný návrh zamietol žiadal, aby odvolací súd rozsudok s použitím zmenil a jeho protinávrhu vyhovel, alternatívne aby v zmysle napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvod jeho odvolania je daný ust. , že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo je zároveň dôvodom pre zrušenie rozsudku v zmysle V prvom rade uviedol, že návrh navrhovateľov považuje za šikanózny a ako taký správne zamietnutý. On podal protinávrh vlastne len z opatrnosti, keď znalec Ing. Wágner podal znalecký posudok o ktorého totálnej neodbornosti sa viackrát v priebehu konania vyjadril. Z obavy, že súd určí hranice pozemkov medzi účastníkmi podľa nesprávneho znaleckého posudku Ing. Wágnera, z opatrnosti podal vzájomný návrh na zistenie vlastníctva. Z tohto návrhu odcitoval, že sa vzájomnou žalobou domáha zistenia vlastníctva k tej časti pozemkov, ktoré podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. Wágnera patria doteraz vlastnícky navrhovateľom, ale ktoré odporca, resp. jeho právny predchodcovia užívali v dobrej viere ako svoje vlastné po dobu 80 rokov, pričom vlastnícke právo odporcu bolo spochybnené až podaním žaloby v roku 1994. Dovtedy ale za obdobie vyše 60 rokov došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním. Pretože navrhovatelia popierajú jeho vlastnícke právo, je nútený domáhať sa ochrany v tomto spore. Preto tak, ako podal protinávrh z opatrnosti, tak podáva z opatrnosti i odvolanie do výroku o zamietnutí o vzájomného návrhu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov iba oznámil, že vo veci podal odvolanie proti výroku o zamietnutí vzájomného návrhu, pričom toto odvolanie je zároveň vyjadrením k odvolaniu navrhovateľov.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli, aby odvolací súd výrok prvostupňového súdu v časti, kde bol vzájomný návrh odporcu zamietnutý, potvrdil. Zdôraznili, že v žiadnom prípade netrvajú na odstránení vinohradníckej búdy odporcu, pretože túto časť žalobného petitu zobrali už späť. V danom spore sa domáhajú len určenia hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcu. To, že mala byť sporná časť nehnuteľnosti vydržaná odporcom, odporca uviedol až vo svojom vzájomnom návrhu dňa 19.8.2011 a to iba z dôvodu, že začal mať obavy, že by spor mohol skončiť v jeho neprospech, preto sa domnievajú, že vzájomný návrh je účelový a nemá oporu v zákone, pretože toto svoje právo začal odporca uplatňovať až po 17 rokoch súdneho konania. S poukazom na R 65/1972 zdôraznil, že vo vlastníckych sporoch sa môže vyskytnúť otázka zistenia hranice medzi pozemkami účastníkov, čo je predbežná otázka, kde ide v podstate o vyriešenie otázky vlastníctva určitej plochy, ktorá je medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov sporná. Domnievajú sa, že predmetný vzájomný návrh je neprípustný z toho dôvodu, že zistené hranice medzi pozemkami účastníkov je vyriešením predbežnej otázky vlastníctva dvoch pozemkov určitej plochy, teda súdu je zrejmé a jasné kto je vlastníkom akej nehnuteľnosti, teda sa rieši ako predbežná otázka a preto je takáto žaloba neprípustná. Neprípustná je vzájomná žaloba v prípadoch, keď predmet konania vymedzený vzájomným návrhom bude k doposiaľ prejednanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Navrhovatelia majú za to, že vzájomný návrh tak, ako bol podaný odporcom v sebe zahŕňa prejudiciálnu otázku a to takú kto je vlastníkom sporných častí daných parciel. Súd v danom spore nemôže už v pôvodnej žalobe, ktorá sa týka vyriešenia zistenia hranice medzi spornými pozemkami ako predbežnú otázka pripustiť, aby riešil kto je vlastníkom vyššie uvedených parciel, čo je prejudiciálna otázka k pôvodnému sporu. Keďže ide o predbežnú otázku, ktorú musí súd vyriešiť a to určenie hranice medzi pozemkami, je vzájomný návrh tak, ako bol podaný odporcom ex lege neprípustný, pretože je k prejednávanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Preto žiadal zamietnutie vzájomného návrhu odporcu potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že obe odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že obe odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, navrhovatelia v zmysle a odporca v zmysle , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v celom rozsahu ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku a rozhodnutie bolo nevyhnutné v zmysle a zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovatelia sa na základe ostatne súdom pripustenej zmeny návrhu uznesením Okresného súdu Skalica zo dňa 29.7.2011 č.k. -783 domáhali, aby súd určil hranicu medzi pozemkami navrhovateľov par. č. KNE 2887/1 záhrady o výmere 394 m2, par. č. KNE 2887/2 záhrady o výmere 267 m2, par. č. KNE 2888 vinice o výmere 60m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. a odporcu par. č. KNE 2889/4 záhrady o výmere 253 m2, par. č. KNC 2889/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 18m2, par. č. KNC 2889/3 orná pôda o výmere 351 m2, par. č. KNC 2889/2 vinice o výmere 365 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra Skalica pre katastrálne územie P. tak, ako je to určené a zamerané bodmi 1,2,3,4,5,6,7 znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. Romanom Wágnerom na vytyčovacom náčrte číslo 3C/25/2008 zo dna 26.11.2010, ktorý autorizačne overil dňa 27.11.2010 a troví prílohu č. 3 Znaleckého posudku číslo 13/2010 zo dňa 28.11.2010.

Odporca dňa 19.8.2011 doručil prvostupňovému súdu vzájomný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd určil, že odporca je vlastníkom častí parc. č. 2887/1, 2887/2 a 2888 U. P., kat. úz. P., pričom uviedol, že presnú výmeru a lokalizáciu určí v doplnení tejto vzájomnej žaloby po tom, čo bude vyhotovený geometrický plán, o ktorého vyhotovenie žiada. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že znalec Ing. Roman Wágner predmetný geometrický plán pod č. naostatok aj vypracoval, avšak Správa katastra Skalica ho opakovane odmietla úradne overiť pre vytýkané nedostatky. Znalec Ing. Wágner vytknuté nedostatky poprel a na záveroch vyhotoveného geometrického plánu trval. Ich odlišné stanoviská neodstránila ani vzájomná konfrontácia znalca a zamestnanca Správy katastra na pojednávaní.

V priebehu prvostupňového konania, a to už pred podaním vzájomného návrhu odporcom, vyšla pritom najavo skutočnosť, že zo strany odporcu, resp. jeho právnych predchodcov nerušeným dlhodobým minimálne 60-ročným užívaním jeho parciel včítane spornej časti susedných parciel patriacich inak navrhovateľom, mohlo dôjsť k ich vydržaniu. V súlade so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo preto potrebným v prvom rade a prednostne vyriešiť otázku, či sporné časti parciel neboli v priebehu užívania vydržané odporcom resp. jeho právnymi predchodcami. V takom prípade by už bolo bezvýznamné určovať formálne pôvodnú právnu hranicu medzi dotknutými pozemkami, keďže by už bolo irelevantným kadiaľ hranice podľa mapových podkladov, avšak už v rozpore s novým právnym stavom založeným vydržaním, mali prechádzať. Bolo pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ), a preto ak odporca namietal vydržanie, bolo povinnosťou prvostupňového súdu sa s touto otázkou prednostne vysporiadať, keďže mala význam pre rozhodnutie nielen o vzájomnom návrhu odporcu, ale i o návrhu navrhovateľov.

Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že v konaní sa nepodarilo napriek pribratiu početných znalcov, včítane znaleckého ústavu Výskumného ústavu geodézie a kartografie, dosiaľ určiť priebeh hranice medzi dotknutými pozemkami podľa jestvujúcich podkladov, keď závery znalcov boli navzájom rozporné. Zrejme by ale nemohol byť problém, aby znalci z odboru geodézie stanovili v čase možného vydržania jestvujúcu faktickú tzv. užívateľskú hranicu medzi pozemkami. Keďže dosiaľ pribratí znalci nevedeli stanoviť pôvodnú právnu hranicu medzi dotknutými parcelami, zrejme by mali problém tiež geometrickým plánom určiť časti dotknutých parciel, ktorých vlastníkom sa vydržaním mohol stať odporca, resp. už jeho právni predchodcovia. Tomuto by sa dalo predísť, ak by predmetom konania bolo určenie tzv. užívateľskej hranice, ktorá by zodpovedala hranici medzi predmetnými parcelami založenej titulom vydržania odporcami resp. jeho právnymi predchodcami, ktorá by mala byť bez problémov v teréne vymedziteľná.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch namietajúcich porušenie práva na súdnu ochranu konštantne rozhodol, že: Súdna ochrana v zmysle predpokladá predošlé uplatnenie zákonom stanoveného postupu, ktorým sa oprávnená osoba domáha svojho práva na súde, pričom ak oprávnená osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom stanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť občanovi, aby sa uplatnením práva zaručené stal účastníkom súdneho konania, teda aby sa mu zabezpečil prístup k súdu (). K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá

možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (IÚS 35/98).

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ prvostupňový súd preskúmavaným rozsudkom zamietol tak žalobu navrhovateľa, ako i vzájomný návrh odporcu v podstate s tým odôvodnením, že z podkladov a údajov v katastrálnych mapách a mapách určeného operátu nie je možné určiť priebeh hranice medzi dotknutými pozemkami, dopustil sa práve vyššie uvedeného neprípustného postupu, keď rezignoval a fakticky odmietol vecne rozhodnúť o podanom návrhu i vzájomnom návrhu, čím účastníkom odňal prístup k súdu a týmto nekonaním sa dopustil tzv. denegatio iustitiae - odopretia spravodlivosti. Princíp zákazu denegatio iustitiae je pritom znakom právneho štátu, ktorý vyplýva z princípu práva na spravodlivý proces ( a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd). Súd nemôže svojvoľne rezignovať na poskytovanie ochrany práva účastníkom, čo je jeho základná funkcia.

Daný prípad pritom nie je možné subsumovať pod neunesenie dôkazného bremena účastníkmi ako dôvodu pre zamietnutie ich žalôb, ako to urobil prvostupňový súd. Zamietnutie návrhu pre neunesenie dôkazného bremena by mohlo byť odôvodnené iba tým, že vytyčovací náčrt znalca Ing. Romana Wágnera, na ktorý je petit žaloby priamo viazaný, nie je správny, k čomu ale súd nedospel, keď (rozporne) skonštatoval, že všetky podané posudky považuje za správne. Obdobne zamietnutie vzájomného návrhu by bolo odôvodnené iba tým, že by súd skonštatoval, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania k vydržaniu nedošlo, čo tiež súd neuzavrel. Naviac účastníci navrhovali pribratie ďalšieho kontrolného znalca na odstránenie rozporov v predchádzajúcich posudkoch, čomu ale súd s vyššie uvedeným odôvodnením (podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne) nevyhovel. S poukazom na uvedené, dokazovanie malo byť prednostne zamerané na vyriešenie základnej a prejudiciálnej otázky či došlo k vydržaniu častí susedných pozemkov odporcom resp. jeho právnymi predchodcami. Iba ak by k vydržaniu nedošlo, malo by význam určenie právnej hranice podľa pôvodných mapových podkladov. Ak by súd uzavrel, že sporné časti parciel boli odporcom resp. jeho predchodcami vydržané, zisťovanie pôvodnej právnej hranice medzi dotknutými pozemkami podľa starých mapových podkladov, by malo význam iba vo vzťahu k určeniu polohy a rozsahu vydržaných parciel.

Vyššie popísaným postupom prvostupňového súdu sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, čo bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle Keďže prvostupňový súd s poukazom na vyššie uvedené zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď na vec neaplikoval príslušné právne ustanovenia upravujúce vydržanie v rozhodných obdobiach a zároveň za účelom zodpovedania otázky, či zo strany odporcu, resp. jeho právnych predchodcov (ne)došlo k vydržaniu časti susedných pozemkov vlastnícky patriacich navrhovateľom, resp. ich právnym predchodcom, nevykonal ani potrebné dokazovanie, bol daný dôvod i pre zrušenie predmetného rozsudku v zmysle Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolací súd potom vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude prednostne, po vykonaní potrebného dokazovania, zodpovedať otázku, či boli splnené zákonné podmienky vydržania časti dotknutých nehnuteľností odporcom, resp. jeho právnymi predchodcami, nadväzne na tieto závery pribrať kontrolného znalca a až následne o návrhu navrhovateľov ako i odporcu rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.