Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-258-2013.pdf
PDF · 98.43 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/258/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletej H. Ž. nar. XX.XX. XXXX , zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov D. I. nar. XX.XX. XXXX, nezamestnanej, bytom Z. V. XX a D. Ž. nar. XX.XX. XXXX, SZČO, bytom Y. X. XXX, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, Rožňava Čučmianska dlhá 45, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloletú takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava m e n í rozsudok tunajšieho súdu 7P/191/2005 - 44 zo dňa 30.06. 2005 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na maloletú H. Ž. nar. XX.XX. XXXX zo strany otca D. Ž. nar. XX.XX. XXXX na 120,- Eur mesačne od 01.08. 2013, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky D. I. nar. XX.XX. XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 01.08. 2013 do 31.01. 2014 v úhrnnej sume 420,- Eur, v dvoch splátkach po 210,- Eur do 15.03. 2014.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo strany otca od 01.08. 2013 na 200,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola ešte v roku 2005 bola s dcérou na materskej dovolenke a ďalšie deti nemala. Od tej doby dcéra vyrástla a tento školský rok už navštevuje 3. triedu základnej školy. Zvýšili sa jej odôvodnené potreby a súvisia aj s jej školskou dochádzkou. Za stravu v školskej jedálni jej uhrádza 20,- Eur a za školskú družinu 5,- Eur mesačne. Dcéra sa záujmovej činnosti nevenuje a jej zdravotný stav je dobrý. Otec na jej výživu prispieva, ale inou formou sa na jej potrebách nepodieľa. O sebe uviedla, že pred šiestimi rokmi uzavrela manželstvo s G. I. a z ich spolužitia sa narodila maloletá dcéra P., s ktorou bola na materskej dovolenke. V súčasnej dobe je nezamestnaná a jej rodina je odkázaná na dávky v hmotnej núdzi, lebo nepracuje ani manžel. Naposledy pracoval iba na základe dohody o vykonaní práce, ale zamestnávateľ ho prepustil. Vybavuje si zamestnanie, chce pracovať ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Je vyučená kaderníčka, ale túto prácu nikdy nevykonávala. Dcéra P. je chorá, ale v súčasnej dobe sa jej zdravotný stav zlepšil. Zo zdravotných dôvodov do materskej školy nenastúpila. S rodinou býva v štvorizbovom byte a náklady uhrádzajú po 200,- Eur mesačne. Vie o tom, že otec maloletej pracuje v zahraničí. Výživné na maloletú posiela jeho matka. Matka trvala na tom, že ona otcovi v stykoch nebránila, boli jeho styky upravené rozhodnutím súdu, ale otec prestal za maloletou chodiť. Pre maloletú hradí stravu, oblečenie a náklady, ktoré súvisia s návštevou školy a náklady činia 100,- Eur až 200,- Eur mesačne. Finančne jej pomáhajú rodičia.
Matka aj na pojednávaní dňa 04.02. 2014 trvala na svojom návrhu a vo svojej výpovedi uviedla, že jej manžel je od 29.01. 2014 zamestnaný u firmy Stop ako vodič kamiónu. Bude dosahovať minimálnu mzdu, ale zamestnávateľ mu bude vyplácať aj diéty. maloletá dcéra P. nastúpila do materskej školy v januári 2014. Pomery na strane maloletej H. sa nezmenili. Otec na jej výživu prispieva po 50,- Eur mesačne, takto uhradil výživné aj za mesiac január 2014.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Vo svojej výpovedi uviedol, že výživné po 50,- Eur mesačne považuje za primerané. Svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére si plnil aj v čase, keď nemal prácu a napriek tomu, že matka mu neumožňovala styk s maloletou. Práva z toho dôvodu sa inou formou na jej potrebách nepodieľal. Naďalej býva u rodičov v rodinnom dome a na náklady vrátane stravy a bývania prispieva sumou 100,- Eur až 200,- Eur mesačne. Od roku 2004 má živnostenské oprávnenie a v čase poslednej súdnej úpravy výživného mal s kolegom združenie a venovali sa autodoprave. Toto združenie zrušili asi pred dvoma rokmi, lebo im to nešlo. Autá splácali na leasingové splátky, ale sa opotrebovali a išli do šrotu. Jeho vklad v združení činil 100.000,- Sk, ale zostal v združení. Od 21.12. 2012 pracuje pre firmu Energyco. Práce vykonáva v zahraničí a jeho príjem činí 2.000,- Eur až 2.500,- Eur mesačne. Náklady pozostávajú z diét, ktoré účtuje po 45,- Eur denne. Stravu uhrádza asi po 30,- Eur denne, stravuje sa v jedálni firmy, pre ktorú práce vykonáva. Ďalšie náklady pozostávajú z odvodov, ako aj z nákladov za pracovné oblečenie, náradie, telefón a internet a činia asi 100,- Eur mesačne. Domov chodí asi dvakrát ročne, posledná cesta ho vyšla na 300,- Eur. V decembri 2013 kúpil osobné motorové vozidlo Seat Leo, rok výroby 2006 za 3.990,- Eur. Peniaze mu požičali aj rodičia. V Anglicku býva v rodinnom dome a ubytovanie hradí firma. Otec trval na tom, že úspory nemá a na účte má asi 600,- Eur. Má vyživovaciu povinnosť aj
voči päťročnej dcére U. Ž., na ktorú prispieva po 50,- Eur mesačne. S touto dcérou sa pravidelne stýka a prispieva aj na jej ďalšie potreby. Na Vianoce jej kúpil oblečenie a hračky. Maloletej H. vianočný darček nekúpil. Predtým jej darčeky kupoval, ale nemohol ich ani odovzdať, lebo matka mu v stykoch s maloletou bránila. Otec predložil aj písomné dôkazy : výkaz o príjmoch a výdavkoch k 31.12. 2013, ktorý slúži ako podklad pre daňové priznanie za rok 2013 a ďalej uviedol, že jeho čistý mesačný príjem po odpočítaní nákladov činí asi 700,- Eur mesačne.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/191/2005 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 30.06. 2005 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu po 1.500,- Sk mesačne od 01.07. 2005. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.07. 2005. V čase tejto súdnej úpravy výživného matka bola s maloletou na materskej dovolenke a poberala iba rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Okrem maloletej nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec býval v domácnosti svojich rodičov a od 01.06. 2004 mal povolenie k živnostenskej činnosti. Venoval sa autodoprave, s kolegom vytvoril združenie a jeho vklad do združenia činil 100.000,- Sk. Zakúpili nákladné motorové vozidlo Ávia a ďalšie motorové vozidlo Man, požičali od leasingovej spoločnosti a leasingové splátky uhrádzali po 17.000,- Sk mesačne. Jeho príjem činil asi 10.000,- Sk mesačne. Okrem maloletej nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa správy od Obecného úradu Brzotín, otec maloletej žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, v obci nevlastní nehnuteľný majetok.
Zo správy od Mestského úradu Rožňava súd zistil, že matka maloletej je vydatá, žije s manželom na uvedenej adrese a spoločne sa starajú o dve maloleté deti.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia nepoberajú dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Podľa správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, otec maloletej sa v čase šetrenia na adrese pobytu v Y. nezdržiaval. Jeho matka uviedla, že ich vzťahy sú narušené a otec maloletej sa zdržiava na neznámom mieste v zahraničí. V čase šetrenia sa ani matka maloletej nezdržiavala na adrese svojho pobytu. Matka maloletej je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 23.06.
2013 a poberá príspevky na deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Otec bol z evidencie nezamestnaných vyradený 22.12. 2010 z dôvodu SZČ. Dávky v hmotnej núdzi nepoberá.
Podľa správy od Základnej školy Zlatá 2 Rožňava, maloletá je v tomto školskom roku žiačkou 3. ročníka. Jej školská dochádzka je pravidelná a jej správanie je v súlade so školským poriadkom. Domáca starostlivosť o žiačku je na veľmi dobrej úrovni. Náklady spojené s návštevou školy činia asi 400,- Eur na školský rok. Ide o výdavky na školské potreby, úbor, prezuvky a hygienické potreby.
Z predloženej zmluvy o spolupráci pri vykonávaní spoločných diel zo dňa 07.01. 2013 súd zistil, že otec na základe uvedenej zmluvy vykonáva práce pre firmu Energyco s.r.o. Rožňava. Ide prevažne o výrobu kovových konštrukcií v Anglicku pre uvedenú firmu a zmluvné strany určili cenu za plnenie predmetu zmluvy vo výške 10,50/ hod. bez DPH. V tejto cene sú zahrnuté stravné a iné náklady súvisiace s plnením predmetu zmluvy. Čas plnenia podľa tejto zmluvy bol určený od 11.01. 2013 do 31.08. 2013. Podľa zmluvy zo dňa 24.04. 2013 otec maloletej sa zaviazal k plneniu predmetu zmluvy od 29.04. 2013 do 15.11. 2013. Zamestnávateľ otca zaslal súdu aj prehľad uhradených faktúr za vykonané práce za obdobie od 11.01. 2013 až do 21.10. 2013 a súd zistil, že firma uhradila otcovi za vykonané práce 24.588,90 Eur a mala ešte uhradiť 21.401,10 Eur.
Súd vykonal dokazovanie aj ďalšími predloženými písomnými dôkazmi o výkazoch a príjmoch otca maloletej, ktoré slúžia ako podklad pre daňové priznanie za rok 2013 a zistil, že otec za rok 2013 za účelom daňového priznania vykazuje príjem 20.648,- Eur a výdavky v sume 20.457,- Eur.
Po takto vykonanom dokazovaní právny zástupca otca poukázal na prevedené dokazovanie a na čistý príjem otca po odpočítaní nákladov za rok 2013 vrátane stravy, ako aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca a návrh matky nepovažoval za dôvodný a navrhol ho zamietnuť.
Kolízny opatrovník maloletej taktiež poukázal na prevedené dokazovanie a navrhol zvýšiť výživné na maloletú zo strany otca podľa návrhu matky, s poukazom aj na zásadu, že životná úroveň dieťaťa má zodpovedať životnej úrovni rodičov.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1,2,3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., rodič ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu,
predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností, potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola ešte v roku 2005 sa zmenili pomery. Odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili jednak v dôsledku jej rastu a fyzického dospievania, ako aj v dôsledku toho, že kým v čase poslednej súdnej úpravy výživného bola v útlom veku a matka s ňou bola na materskej dovolenke, v súčasnej dobe je už školopovinná a navštevuje 3. ročník základnej školy. Zvýšené potreby maloletej súvisia okrem jej každodenných potrieb a potrieb, ktoré súvisia s návštevou školy, aj s jej mimoškolskou záujmovou činnosťou a s jej zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletej sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka na dobrej úrovni. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére z terajšieho manželstva, s ktorou bola na materskej dovolenke. V súčasnej dobe je nezamestnaná, odkázaná na výživu svojho manžela. Jej schopnosti a možnosti podieľať sa na zvýšených potrebách maloletej sú teda obmedzené vzhľadom k tomu, že nemá príjem. Matka napriek tomu sa o dcéru osobne stará a zabezpečuje aj jej potreby. Na týchto potrebách maloletej sa otec podieľa iba platením výživného. S maloletou dcérou sa nestýka a ani inou formou sa na jej potrebách nepodieľa. Jeho finančné pomery sú lepšie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, keď v súčasnej dobe na základe živnostenského oprávnenia práce vykonáva pre uvedenú firmu v zahraničí. Výška jeho príjmov je pritom preukázaná aj správou od jeho zamestnávateľa a je vyššia, ako sám otec uvádza a ako to vyplýva z podkladov pre daňové priznanie za rok 2013. Predpokladaný príjem otca je teda podľa názoru súdu vyšší, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného a preto súd dospel k záveru, že aj otec sa môže podieľať na zvýšených potrebách maloletej a to aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu pribudla voči päťročnej dcére, ktorá pochádza z jeho ďalšieho mimomanželského vzťahu. Na základe týchto skutočností súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloletú zo strany otca od 01.08. 2013, teda od podania návrhu na súd, ako to žiadala matka. Súd výšku výživného určil po 120,- Eur mesačne, s prihliadnutím aj na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako aj s prihliadnutím na finančné pomery matky, ktorá má voči maloletej taktiež vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru súdu takto stanovené výživné zodpovedá zmeneným pomerom a je v súlade aj so schopnosťami a možnosťami otca.
Súd zvýšil výživné na maloletú zo strany otca od 01.08. 2013 a preto otcovi vyčíslil aj nedoplatok na výživnom, ktorý do 31.01. 2014 predstavuje úhrnnú sumu 420,- Eur. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil ako rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným a zvýšeným výživným na 120,- Eur mesačne od 01.08. 2013. Nedoplatok na výživnom súd uložil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 210,- Eur do 15.03. 2014 do rúk matky.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /