Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/304/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci navrhovateľky - T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., V. I. XXX, zastúpenej AK Bitalová & Demeterová, s. r. o., so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8 proti odporcovi - I. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., V. I. XXX, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: I. R., nar. XX. XX. XXXX, S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. V., zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky T. R., nar. XX. XX. XXXX a odporcu I.Ó. R., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 27. 04. 1996, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu v X., vo zväzku 6, ročník 1996, na strane 26, pod poradovým číslom 9, r o z v á d z a.

Súd maloleté deti I. R., nar. XX. XX. XXXX a maloletú S. R., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí I. R. a S. R. na každé dieťa po 70 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom I. a S. R. na čas po rozvode, ktorý odôvodnila tým, že už od začiatku manželstva mala s odporcom nezhody, ktoré spočívali v tom, že požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, čo bolo aj dôvodom jeho skončenia pracovného pomeru s bývalým zamestnávateľom v roku 2012. Ďalej uviedla, že začiatkom roka 2013 si našla priateľa, načo v apríli 2013 odporca opustil spoločnú domácnosť a od tejto doby žijú oddelene. Odporca na deti ani na domácnosť od apríla 2013 žiadnym spôsobom neprispieva.

Na pojednávaní trvala na podanom návrhu a uviedla, že v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o svoje deti sama, s odporcom už nevedú spoločnú domácnosť. Je zamestnaná vo firme H., V..N.. L. X., pričom jej príjem činí však len do 400 € mesačne a keďže nájomné spolu s inkasom za byt činí mesačne 220 €, nezvláda po finančnej stránke zabezpečovať výchovu a výživu detí. Keďže odporca od apríla 2013 žiadnu čiastku výživného pre deti nezaplatil, bola nútená požiadať svojich rodičov o finančnú výpomoc, ktorí sú však tiež v tejto pomoci obmedzení, pretože sú dôchodcovia.

Odporca s podaným návrhom na rozvod manželstva súhlasil a uviedol, že k navrhovateľke už nič necíti a nemieni s ňou obnoviť manželské spolužitie, taktiež si našiel priateľku. V súčasnosti pracuje vo firme B. s výkonom práce v meste K. V. K. ako robotník, pričom uviedol, že jeho príjem je tiež nízky a činí len okolo 333 € mesačne. Ďalej uviedol, že so svojím synom sa nestretáva, avšak s dcérou vychádza lepšie, niekedy sa s ňou stretáva, avšak výživné na deti nezaplatil od apríla 2013. Deťom nepravidelne dáva vreckové približne po 10 €, keď príde z Čiech na Slovensko približne každé dva až tri mesiace.

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje na čas po rozvode maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu každého dieťaťa po 100 € mesačne s poukazom na skutočnosť, že deti sa blížia k veku plnoletosti, kedy náklady na ich výchovu a výživu sú vysoké.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom už nevedú spoločnú domácnosť od apríla 2013, pričom jej manželstvo bolo od začiatku nie dobré, nakoľko odporca často požíval alkoholické nápoje. V dôsledku neustálych nezhôd si našla priateľa, čo oznámila odporcovi v apríli 2013, ktorý sa odsťahoval bývať zo spoločnej domácnosti ku svojej sestre I. P. L. X.. Navrhovateľka je zamestnaná vo firme H., V..N.. a jej priemerný čistý mesačný príjem približne činí 400 € mesačne. Čo sa týka odporcu v predchádzajúcom období bol zamestnaný vo firme A. L. B., avšak bol prepustený z práce z dôvodu, že mal pozitívnu dychovú skúšku na alkohol. Následne ho prepustili z práce dňa 23. 02. 2012, avšak v tomto čase bol jeho príjem približne 800 € čistého, pretože v tom čase z jeho príjmu boli uhrádzané všetky nevyhnutné výdavky, ako nájomné za byt, poistky pre deti, telefón, splácanie pôžičky a podobne. Po skončení pracovného pomeru odporcu bol dva mesiace nezamestnaný a náväzne na to si našiel prácu v Čechách, prostredníctvom firmy B., kde pracuje aj v súčasnosti.

Navrhovateľka majetok väčšej hodnoty nevlastní, ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, okrem maloletého I. D. S. nemá.

Syn I. navštevuje 2. ročník Strednej priemyselnej školy Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici, s čím má spojené zvýšené výdavky na jeho výchovu a výživu, pretože mesačne za internát platí 23 €, za obedy 30 € mesačne, za raňajky a večere na internáte 15 € mesačne a za cestu do školy a späť, keďže chodí jeden krát týždenne domov platí 40 € mesačne, čo spolu na nevyhnutných výdavkoch činí 105 € mesačne. Okrem toho musí pre dieťa zakupovať školské pomôcky, zabezpečovať ho bežnou stravou, oblečením. Maloletý I. má zdravotné ťažkosti, nakoľko má zvýšené hodnoty ASLO, čo signalizuje zápal v tele a z tohto dôvodu musí brať dlhodobo antibiotiká s čím sú spojené výdavky za mesiac približne sumou 10 € mesačne.

Maloletá S. R. navštevuje 9. ročník Základnej školy v Hnúšti, t.č. sa pripravuje na prijímacie pohovory na strednej škole. Vzhľadom k tomu, že je vo veku 15 rokov má zvýšené náklady okrem bežných potrieb aj tým, že viacej peňazí minie na oblečenie, kozmetiku, okrem toho mesačne platí za stravu v školskej jedálni 20 €, okrem toho navštevuje posilňovňu, kde mesačne platí 8 €.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že v súčasnosti s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, obidvaja majú partnerov. V súčasnosti je zamestnaný vo firme B. od apríla 2012, pričom má sprostredkované zamestnanie v Čechách a jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 333 €. Mesačné náklady odporcu spočívajú v 1 500,- Kč v stravnom, za ubytovanie platí mesačne 3 000,- Kč a na cestovné minie 1 000,- Kč, ktoré finančné prostriedky vynaloží vtedy, keď navštívi Slovensko, t.j. približne každé dva až tri mesiace. Je držiteľom osobného motorového vozidla značky Fiat Marea, rok výroby 1989, ktorým chodí zo Slovenska za prácou do Čiech. Predtým pracoval vo firme A., T..I..N.., B., kde v dychovej skúške pri kontrole mal preukázaný alkohol, takže musel skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom ku čomu došlo dohodou dňa 23. 02. 2012. V tomto čase odporca zarábal okolo 700 € čistého mesačne.

So synom I. sa nestretáva, hoci má záujem na stretávaní sa s ním a od apríla 2013 sa s ním stretol iba príležitostne najmä vonku pri náhodnom stretnutí približne 7 až 8 krát. S dcérou vychádza lepšie, komunikuje s ňou aj cez facebuk a keď príde domov, tak sa s ňou stretáva aj osobne. Na výživné pre deti nezaplatil od apríla 2013, avšak pri príležitosti príchodu na Slovensko dcére poskytne vreckové v sume 10 €, zakúpil jej botasky, mikinu, šľapky. Takisto aj synovi príležitostne poskytol vreckové v sume 10 €.

Podľa §-u 23 Zákona o rodine

1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine

1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine

1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa §-u 62 Zákona o rodine

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa §-u 65 Zákona o rodine

1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;

2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;

3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa §-u 75 Zákona o rodine

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;

2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa §-u 77 Zákona o rodine

1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo dňa 27. 04. 1996 L. X. a z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to I. R., nar. XX. XX. XXXX a S. R., nar. XX. XX. XXXX. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že v súčasnosti ich manželstvo už neplní žiadnu zo svojich funkcií, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2013 a žiaden z manželov už nemieni zotrvať naďalej v manželskom zväzku. Každý z manželov má v súčasnosti známosť, takže možno konštatovať, že príčinou rozvratu manželstva je vzájomná nevera obidvoch manželov, ako aj alkoholizmus na strane obidvoch manželov, ku ktorému zo strany odporcu dochádzalo v priebehu manželstva už v počiatočných fázach a u navrhovateľky došlo k požívaniu alkoholických nápojov v dôsledku nezvládnutej situácie v rodine ako aj straty zamestnania, ktoré však netrvalo dlho, nakoľko navrhovateľka podstúpila liečbu na psychiatrickom oddelení a momentálne už nemá žiadne zdravotné ťažkosti v tomto smere. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že manželstvo je trvale rozvrátené a preto ho rozviedol.

Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, súd mal za preukázané, že matka po prerušení spolužitia manželov sústavne zabezpečuje starostlivosť o svoje deti, v súčasnosti neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti o deti a preto ich na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky.

Čo sa týka výživného pri určení výšky súd vychádzal z možností a schopností rodičov, pričom prihliadal aj na vek maloletých detí, ktoré sa obidve blížia k veku plnoletosti, s čím sú nesporne spojené zvýšené výdavky na ich každodenné potreby. Maloletý I. je žiakom strednej školy, týždenne dochádza študovať do Banskej Bystrice vo vzdialenosti približne 90 km od miesta bydliska a maloletá S. je žiačkou 9. ročníka základnej školy, pričom sa pripravuje na štúdium na strednú školu, preto s poukazom na vyčíslené náklady zo strany matky, ktoré súd považoval za opodstatnené a nevyhnutné, zaviazal otca prispievať na ich výživu po 70 € mesačne.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany otca, súd vychádzal z ustanovenia §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd mal za preukázané, že u predchádzajúceho zamestnávateľa A., T..I..N.., B. zarábal otec detí minimálne 700 € čistého a keďže sa dobrovoľne a to na základe dohody o skončení pracovného pomeru dňa 23. 02. 2012 vzdal výhodnejšieho zamestnania, súd pri určení výšky výživného prihliadal na tento jeho predchádzajúci príjem a aplikoval vyššie citované zákonné ustanovenie. Neobstojí preto obrana odporcu, že v súčasnosti vzhľadom na svoje zárobkové pomery nie je schopný platiť výživné v navrhovanej výške, pretože každý rodič si má počínať tak, aby bol schopný plniť si svoje základné povinnosti, okrem iného aj vyživovaciu povinnosť stanovenú Zákonom o rodine. Keby otec detí v predchádzajúcom zamestnaní neporušil pracovnú disciplínu, mohol aj jeho príjem byť vyšší ako je v súčasnosti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd tiež prihliadol na skutočnosť, že jedine matka v súčasnej dobe zabezpečuje všetky potreby detí svojou každodennou osobnou starostlivosťou.

Súd neupravil styk otca s deťmi, nakoľko účastníci konania na tomto netrvali.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 , na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v a .

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / /.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.