Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-20-2012.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2T/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v trestnej veci obžalovaného Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný Q., predtým P., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom Q. W., národnosť srbská, bez riadneho pracovného pomeru, ženatý, na slobode,
j e v i n n ý, ž e
ako rodič v Spolkovej republike Nemecko a všade tam, kde sa zdržiaval, napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa dcéru K., rodenú Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/1584/1998 zo dňa 16.01.2001, právoplatným dňa 20.02.2002 v sume 49,79 eur (1.500,- Sk) mesačne a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/209/2005 zo dňa 14.07.2007, právoplatným dňa 14.07.2007 v sume 82,98 eur (2.500,- Sk) a napokon rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/151/2011 zo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 16.11.2013, v sume 200,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, od 20.02.2002 až do 04.02.2014 si vyživovaciu povinnosť neplní ani v minimálnej výške, aj keď mal pravidelný príjem, čím mu takto voči dcére K. rod. Z. vznikol dlh na výživnom vo výške 15.661,06 eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona. Za to sa o d s u d z u j e
podľa§§ 207 ods. 3, 36 písm. j), 38 ods. 2, 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na tri roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlhované výživné a riadne platiť splatné mesačné výživné.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne podal dňa 30.07.2012 na Q. obžalobu pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je popísané a právne kvalifikované v predmetnej obžalobe.
Súd vo veci doručil obžalobu aj výzvu na vykonanie dôkazov podľa § 240 ods. 3 Trestného zákona ako obžalovanému, tak aj osobe oprávnenej na výplatu výživného a napokon aj prokurátorovi, pričom žiadna procesná strana návrhy na vykonanie dokazovania okrem návrhov prokurátora zhrnutých v podanej obžalobe nepredniesla. Súd vo veci vytýčil niekoľko pojednávaní, ktoré sa neuskutočnili pre oneskorené doručenie predvolania obžalovanému, napokon však predvolanie na termín 04.02.2014 o 12. 00 hod. mu bolo riadne doručené 19.12.2013, pričom súčasťou pretlmočeného predvolania do nemeckého jazyka, bolo aj oznámenie obžalovanému o možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, o čom bol riadne procesne poučený. Obžalovaný sa napriek riadnemu poučeniu a predvolaniu na hlavné pojednávanie nedostavil, preto súd po súhlase prokurátora vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti a to s poukazom na ust. § 255 ods. 2 Trestného poriadku.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkov P., K. H., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Obžalovaný vo svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že je otcom K., od Okresného súdu Dolný Kubín obdržal rozsudok ohľadne jeho vyživovacej povinnosti k nej, od narodenia dcéry až do dňa jeho výsluchu na výživu dcéry ničím neprispel. S dcérou sa nekontaktuje, nestretáva, jej existenciu pred svojou manželkou zatajil. V rokoch 1991-1993 zarábal okolo X.XXX DM, z tohto príjmu financoval chod svojej domácnosti a potreby rodiny so štyrmi deťmi. V roku 1996 sa presťahoval do Mníchova, kvôli zdravotným problémom jeho najmladšej dcéry, v tom čase už pracovala aj jeho manželka. On pracoval, mal príjem okolo X.XXX DM. Od roku 2000 začal mať zdravotné problémy, od roku 2001 zarábal XXX EUR. Nepožiadal o podporu v nezamestnanosti, ani o sociálnu dávku, jeho manželka v čase výsluchu zarábala okolo X.XXX EUR. V minulosti nebol súdom trestaný, pričom výživné chcel zaplatiť v postupných splátkach, k čomu však nedošlo.
Svedkyňa P. na pojednávaní uviedla, že obžalovaný je otcom jej dcéry, toto on nikdy nepoprel a vedomosť o tom má. Nikdy na ňu neprispel žiadnou sumou výživného. V decembri 2013 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, kde žiadala zvýšenie výživného na dcéru spätne od roku 2009 a výška výživného bola stanovená na 200 EUR mesačne. Pred tým bol povinný platiť 82,98 EUR mesačne. Dcéra ho skúšala kontaktovať, oznámila mu mailovú adresu, telefónne číslo, tiež mu posielala nejaké fotky. Dcéra toho času má 20 rokov, študuje na vysokej škole v Nitre, takže vyživovacia povinnosť obžalovaného k nej naďalej trvá.
Svedkyňa K., rod. Z. uviedla, že s otcom sa nikdy nestretla, ani ju nekontaktoval, či už mailom alebo telefonicky. O tom, že má voči nej vyživovaciu povinnosť vie, aj v akej výške, to jej povedala mama. Akú sumu na výživnom dlhuje však uviesť nevedela. Toho času študuje na vysokej škole v Nitre, mesačne na štúdium a svoje potreby minie okolo 250 EUR. Všetko jej zabezpečuje matka, svedkyňa žiaden príjem nemá. Matka poberá prídavok na dieťa v sume 23,10 EUR mesačne.
Svedkyňa H. vypovedala, že Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne bolo priznané náhradné výživné na základe žiadosti pani P., voči povinnému Q., predtým P. Náhradné výživné jej bolo priznané na základe rozhodnutia zo dňa 27.05.2005 vo výške vtedy 49,79 EUR (1.500,- Sk) mesačne, toto sa vyplácalo do 31.12.2005, následne bolo priznané náhradné výživné od 01.06.2006, vo výške 49,79 EUR mesačne, a to do 01.09.2007, potom bolo priznané náhradné výživné 27.07.2011 s účinnosťou od 01.03.2011 vo výške 82,98 EUR mesačne, ktoré sa vyplácalo doposiaľ, avšak 31.01.2014 obdržali právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín o zvýšení výživného na 200 EUR mesačne, takže náhradné výživné bude vyplácané vo výške 1,2 násobku životného minima na nezaopatrené dieťa.
Súd podľa § 269 ods.1 Trestného poriadku v ďalšom prečítal tieto listinné dôkazy: rozsudky z čl. 88-93, 102-103, rozhodnutie Obvodného úradu Dolný Kubín z čl. 104-105, rodný list z čl. 106-107, potvrdenie o návšteve školy z čl. 108, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dolnom Kubíne a ostatné správy z čl. 109-142, odpis z registra trestov 143, 225, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín z čl. 226-230.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný sa trestnej činnosti popísanej v obžalobe dopustil ako osoba plne trestne zodpovedná, skutok je trestným činom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a to závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas ( § 138 písm. b) Trestného zákona) a z trestnej činnosti je obžalovaný priamo usvedčovaný svedeckou výpoveďou P., K., rod. Z. a H., ktoré potvrdili, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní od jej narodenia ani v minimálnej výške, štát uhrádza náhradné výživné, hoci obžalovaný o svojej vyživovacej povinnosti má vedomosť.
Ku osobe obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ súdom trestaný nebol.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom na ich rozhodnutie. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní smie súd prihliadnuť len na dôkazy ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 207 ods.1 Trestného zákona prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, pričom podľa ods. 3 písm. b) uvedeného ustanovenia, takto koná páchateľ závažnejším spôsobom - to znamená podľa § 138 písm. b) Trestného zákona po dlhší čas.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože ako rodič v Spolkovej republike Nemecko a všade tam, kde sa zdržiaval napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa dcéru K., rodenú Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/1584/1998 zo dňa 16.01.2001, právoplatným dňa 20.02.2002 v sume 49,79 EUR (1.500,- Sk) mesačne a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/209/2005 zo dňa 14.07.2007, právoplatným dňa 14.07.2007 v sume 82,98 EUR (2.500,- Sk) a napokon rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/151/2011 zo dňa 09.04.2013, právoplatným dňa 16.11.2013, v sume 200 EUR mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky P., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, od 20.02.2002 až do 04.02.2014 si vyživovaciu povinnosť neplní ani v minimálnej výške, aj keď mal pravidelný príjem, čím mu takto voči dcére K., rod. Z. vznikol dlh na výživnom vo výške 15.661,06 EUR. V prípade obžalovaného sa jedná o úmyselné konanie, pretože o svojej vyživovacej povinnosti vie, všetky rozsudky civilného súdu o určení výšky výživného mu boli riadne doručené. Súd upravil na hlavnom pojednávaní skutkovú vetu ohľadne časového obdobia, ako aj v časti dlhovaného výživného a to práve s poukazom na existenciu rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8P/151/2011 zo dňa 09.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.11.2013 a ktorým bolo výživné na K., rod. Z. zvýšené na 200 EUR mesačne a to od 01.09.2009. Dlhované výživné od 20.02.2002 do 04.02.2014 teda predstavuje sumu 15.661,06 EUR.
Pri druhu a výmere trestu súd u obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo súd zohľadnil postupom podľa § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, kedy ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Z uvedeného dôvodu súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby a to pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona zistil. Výkon trestu súd u obžalovaného podmienečne odložil a určil primeranú skúšobnú dobu vo výmere 3 roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlhované výživné a riadne platiť splatné mesačné výživné.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín do 15 dní od oznámenia rozsudku, v troch vyhotoveniach. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.